znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 169/2011-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   O.   B.,   Č.,   a J.   B.,   K.,   zastúpených   advokátkou JUDr. A. K., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1079/99   p o r u š i l základné   právo   O.   B.   a J.   B.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 1079/99   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. O. B. a J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť im do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. O.   B.   a J.   B.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   754   € (slovom sedemstopäťdesiatštyri eur), ktoré j e   Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť na   účet   ich   advokátky   JUDr.   A.   K.,   Č.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 169/2011-10   z 20.   apríla   2011 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. B., Č. (ďalej aj „sťažovateľ 1“), a J. B., K. (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1079/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „(...) Sťažovatelia O. B. a J. B. na základe návrhu navrhovateľov   v prvom   rade   M.   N.   a spol.   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   podielom v nehnuteľnosti C-KN 3556/2 kat. územia H., doručený súdu 12. 04. 1999 sú účastníkmi konania   Okresného   súdu   Čadca   8   C1079/1999.   Vo   veci   boli   nariadené   občasné pojednávania a to dňa 02. 02. 2000, ohliadka na mieste samom dňa 06. 10. 2000 a po zmene   návrhu   navrhovateľov   doručený   súdu   dňa   10.   09.   2004   bolo   pojednávanie   dňa 15. 11. 2004, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd zmätočnému návrhu v y hovel. Sťažovateľ v prvom rade a právna predchodkyňa sťažovateľa v druhom rade podali proti rozsudku odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 12. 2005 pod sp. zn. 6Co130/05   bol   rozsudok   Okresného   súdu   v   Čadci   zrušený   a   vrátený   súdu   na   ďalšie konanie.   Podľa   tohto   uznesenia   Krajského   súdu   v   Žiline,   rozsudok   bol   zrušený   pre zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť. V zmysle citovaného uznesenia, súd má skúmať podmienky určitosti a zrozumiteľnosti žalobného návrhu, aby žalobný   návrh   zodpovedal   ustanoveniu   §   79   ods.   1   OSP   a   §   42   ods.   3   OSP.   Súd   na odstránenie   vád   návrhu   mal   postupovať   podľa   §   43   ods.   1   OSP,   teda   v   prípade neodstránenia vád podania, mal tento návrh odmietnuť. Navrhovatelia zmenili návrh bez výzvy súdu, ktorý taktiež nespĺňal podmienky návrhu podľa § 79 ods. 1 OSP. Súd nevyzval navrhovateľa na odstránenie vád zmeneného návrhu, ale opätovne na základe zmätočného návrhu rozhodol a tomuto vyhovel a to dňa 15. 01. 2009. Proti rozsudku opäť sťažovatelia podali odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2009 pod sp. zn. 7Co 179/2009   bol   opäť   rozsudok   Okresného   súdu   Čadca   zrušený   pre   jeho   neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť. Krajský súd v zrušujúcom uznesení opäť uviedol, že petit   zmeneného   návrhu   je   nezrozumiteľný   a   nevykonateľný   v   zmysle   §   34   ods.   1   zák. 162/1995 Z. z. v platnom znení. Podľa tohto uznesenia má súd odstrániť vady podania a má postupovať podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Dňa 18. 02. 2010 bol doručený súdu zmenený návrh, ktorý podľa názoru sťažovateľov 1, 2 nezodpovedá podmienkam podľa § 79 ods. 1 OSP. Súd   pripustil   zmenu   návrhu   a   nariadil   znalecké   dokazovanie   na   výšku   podielov navrhovateľov,   avšak   neskúmal   základ   veci,   to   jest   či   došlo   k   deľbe   medzi   pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi k uvedenej parcele a na túto   okolnosť doposiaľ nevypočul svedkov navrhnutých odporcami 1, 2.

Z uvedeného vyplýva, že po dobu 11 rokov súd neodstránil vady podaného návrhu navrhovateľmi čo dokazuje, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu postupu v tejto veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca 8C1079/1999, v ktorom sú sťažovatelia účastníkmi   konania   dochádza   k   zbytočným   prieťahom.   Lehoty   ktoré   uplynuli   medzi jednotlivými   pojednávaniami   sú   neprimerane   dlhé,   nijak   nezdôvodniteľné   keď   v   rokoch 2001, 2002, 2003 sa nevykonalo ani jedno pojednávanie. Prieťahy v konaní sú spôsobené aj zmätočnými rozsudkami zo dňa 15. 11. 2004 a 15. 01. 2009, lebo návrhy navrhovateľov nespĺňali podmienky podľa § 79 ods. 1 OSP a súd namiesto odstránenia vád týchto podaní

-návrhov,   takýmto   návrhom   vyhovel.   Napokon   súd   nepostupoval   v   ďalšom   konaní v intenciách uznesení Krajského súdu Žilina zo dňa 19. 12. 2005 a 31. 07. 2009.

Toto   súdne   konanie   trvá   už   neprimerane   dlho,   začalo   sa   dňom   12.   04.   1999   a doposiaľ nie je právoplatne skončené a vzhľadom na postup súdu nie je ani predpoklad, že by sa skončilo v krátkej dobe. Sťažovatelia ako účastníci konania pred všeobecným súdom nie sú chránení pred nadmernou zdĺhavosťou výkonu spravodlivosti, hoci predmet konania sa týka ich ústavných práv vlastniť majetok. (...)

Sťažovatelia   vidia   porušenie   svojho   ústavného   práva   v   neprimeraných   časových prieťahoch   spôsobených   nečinnosťou   súdu   a   opakovanými   zmätočnými   rozhodnutiami vydanými na základe zmätočných návrhov a nedodržaním intencií uvedených v uzneseniach Krajského súdu Žilina. Teda zo strany súdu okrem nečinnosti dochádza k nesprávnemu postupu,   čo   má   za následok zbytočné   prieťahy v konaní.   Okresný súd   v Čadci   porušil základné právo sťažovateľov 1, 2 podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Právna   a   faktická   zložitosť   sporu   nezbavuje   sudcu   ústavnej   zodpovednosti   za prieťahy v konaní, zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nesprávnym postupom súdu a nedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci.

Sťažovatelia   1,   2   ničím   neprispeli   k   prieťahom   konania,   na   svoje   tvrdenia predkladanú dôkazy, ktoré súd do úvahy neberie a to bez vysvetlenia, pričom navrhujú dôkazy, ktoré doposiaľ vykonané neboli. (...)

Sťažovatelia 1, 2 poukazujú, že nečinnosťou súdu a nesprávnym postupom po 11 rokoch nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.

Porušovanie   svojho   základného   práva   sťažovatelia   vnímajú   mimoriadne   citlivo, vzhľadom aj na vysoký vek sťažovateľa v prvom rade 82 rokov. Predchádzajúcim spôsobom života si vytvoril maximálne predpoklady na pokojné a kľudné prežitie staroby, ktoré mu celkom zmarili zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktorého je účastníkom. U sťažovateľa v druhom rade ide o dlhodobý stres a stav právnej neistoty, čo ma mimoriadne negatívny vplyv aj na jeho rodinný život. Okrem psychickej ujmy sťažovatelia 1, 2 utrpeli aj majetkovú ujmu(...)

Vzhľadom   k   tomu,   že   postupom   OS   v   Čadci   v   konaní   8C1079/1999   neustále dochádza k porušovaniu základného ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (nakoľko vo veci počas viac ako 11 rokov nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej a nie je predpoklad vzhľadom na postup súdu, že by v kratšom čase sa vo veci právoplatne   rozhodlo)   žiadajú   sťažovatelia   1,   2,   aby   Ústavný   súd   SR   priznal   finančné zadosťučinenie sťažovateľovi v prvom rade 5.000,- € a sťažovateľovi v druhom rade 3.000,- €. Sťažovatelia   žiadajú   priznať   trovy   tohto   konania   z   titulu   právneho   zastúpenia v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z. v platnom znení(...), čo predstavuje celkom 261,82 €. Sťažovatelia 1, 2 navrhujú Ústavnému súdu SR, aby vo veci vydal tento nález: Základné právo O. B. a J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom na OS Čadca pod sp. zn. 8C1079/1999 porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8C1079/1999 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   v   prvom   rade   O.   B.   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € a sťažovateľovi v druhom rade J. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, ktoré je povinný Okresný súd Čadca vyplatiť O. B. a J. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Ústavný súd SR priznáva O. B. a J. B. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €, ktorú sumuje OS Čadca povinný vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr 610/11 z 21. júla 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. augusta 2011.

3.1   Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   tieto   relevantné skutočnosti:

„(...) Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem prieťahy zo strany súdu, ako aj zo strany účastníkov konania. K prieťahom prispel i súdom ustanovený znalec, ktorý podal znalecký posudok po lehote (viď napr. č. l. 87, 131, 187, 434, 481, 539 spisu). Netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu(...)“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedla:

„(...) Okresný súd v Čadci vo svojom vyjadrení konštatuje prieťahy zo strany súdu, ako aj zo strany účastníkov konania. Poukazujeme na to, že prieťahy zo strany odporcov 1, 2   v tomto   konaní   neboli   preukázané,   skôr   práve   naopak,   odporcovia   1,   2   so   súdom spolupracovali   bez   prieťahov.   Preto   nesúhlasíme   len   s   konštatovaním   Okresného   súdu Čadca, že prieťahy boli aj zo strany účastníkov konania, lebo tieto boli zapríčinené zo strany navrhovateľova nie odporcov, čo je podstatný rozdiel.“

Sťažovatelia inak už vo svojej sťažnosti uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd rozhodol v danej veci na neverejnom pojednávaní.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 1079/99:

Dňa   12.   apríla   1999   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania navrhovateľov   M.   N.   a spol.   (ďalej   aj   „navrhovatelia“)   proti   odporcom   O.   B.,   M.   B. a L., š. p., a spol., o určenie spoluvlastníckych podielov nehnuteľností.

Dňa 14. apríla 1999 okresný súd vyzval navrhovateľov na určenie výšky predmetu sporu.

Dňa 20. apríla 1999 navrhovatelia doručili okresnému súdu návrh na pripustenie ďalšieho účastníka konania na strane navrhovateľov.

Dňa 14. januára 2000 okresný súd stanovil termín pojednávania na 2. február 2000. Dňa   2.   februára   2000   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu vyžiadania potrebnej dokumentácie.

Dňa   13.   júna   2000   okresný   súd   vyzval   niektorých   z navrhovateľov   na   uvedenie dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania.

Dňa 21. septembra 2000 okresný súd stanovil termín ohliadky miesta na 6. október 2000, ktorá sa v tento deň aj uskutočnila.

Dňa 12. októbra 2000 okresný súd uznesením ustanovil v konaní znalca z odboru geodézie a kartografie.

Dňa 26. apríla 2001 ustanovený   znalec listom   oznámil, že navrhovateľka   M.   N. oznámila námietky proti jeho osobe. Vzhľadom na to znalec vrátil okresnému súdu spis s vyúčtovaním doterajších nákladov.

Dňa   18.   mája   2001   okresný   súd   uznesením   ustanovil   v konaní   nového   znalca z odboru geodézie a kartografie.

Dňa 21. júna 2001 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa 9. januára 2002 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok. Dňa   5.   februára   2002   okresný   súd   doručil   znalecký   posudok   na   vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa   2.   júla   2002   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o uložení   povinnosti navrhovateľov zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.Dňa   23.   júla   2002   okresný   súd   uznesením   priznal   znalcovi   odmenu   za   podanie znaleckého posudku.

Dňa   10.   januára   2003   časť   navrhovateľov   [V.   M.   (6.)   a M.   M.   (7.)]   doručila okresnému súdu späťvzatie návrhu na začatie konania týkajúce sa ich osôb.

Dňa   8.   septembra   2003   okresný   súd   vyzval   znalca   na   doloženie   dokladov k znaleckému posudku.

Dňa 12. februára 2004 okresný súd uzneseniami rozhodol o preúčtovaní zložených záloh,   priznaní   náhrady   za   použitie   motorového   vozidla   a o priznaní   odmeny   v konaní ustanoveným znalcom.

Dňa 26. marca 2004 okresný súd stanovil termín pojednávania na 3. jún 2004.Dňa 3. júna 2004 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu zisťovania dedičov medzičasom zomrelých navrhovateľov.

Dňa   19.   augusta   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na úpravu návrhu na začatie konania.

Dňa 15. októbra 2004 okresný súd stanovil termín pojednávania na 15. november 2004.Dňa 15. novembra 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.Dňa 7. februára 2005 sťažovateľ 1 a ostatní odporcovia vo veci podali odvolanie proti rozsudku.

Dňa 29. marca 2005 bola vec predložená Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 19. decembra 2005 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. marca 2006.

Dňa 19. apríla 2006 okresný súd v zmysle pokynov krajského súdu výzvami vykonal ďalšie potrebné zisťovania vo veci.

Dňa 3.   mája 2006   okresný   súd vyzval odporcov   na vyjadrenie   sa   k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Dňa 16. mája 2006 navrhovatelia doplnili návrh na začatie konania. Dňa   26.   júla   2006   okresný   súd   uznesením   konanie   v časti   zastavil   a vyzval navrhovateľov na upresnenie návrhu na začatie konania.

Dňa 27. marca 2007 okresný súd uznesením pripustil pristúpenie účastníkov konania na strane odporcu a zmenu návrhu na začatie konania. Uvedené uznesenie bolo v čase od 4. apríla 2007 do septembra 2007 doručované účastníkom konania.

Dňa 3. októbra 2007 okresný súd stanovil termín pojednávania na 22. október 2007.Dňa   22.   októbra   2007   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z   dôvodu doplnenia dokazovania.

Dňa 19. novembra 2007 navrhovatelia doručili okresnému súdu zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa   28.   apríla   2008   okresný   súd   vyzval   navrhovateľov   na   upresnenie   návrhu z 19. novembra 2007.

Dňa 23. júla 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 11. september 2008.Dňa 11. septembra 2008 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 3. októbra 2008 navrhovatelia doplnili návrh na začatie konania. Dňa 10.   decembra 2008 okresný   súd stanovil termín   pojednávania na 15. január 2009.Dňa 15. januára 2009 okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok. Dňa 2. marca 2009 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku. Dňa   18.   júna   2009   bola   vec   predložená   krajskému   súdu   pre   účely   rozhodnutia o odvolaní.

Dňa 31. júla 2009 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 2. septembra 2009.

Dňa 18. januára 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 18. február 2010.Dňa   18.   februára   2010   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 31. mája 2010 okresný súd uznesením konanie v časti zastavil. Dňa 21. júla 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 6. september 2010.Dňa   6.   septembra   2010   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 13. decembra 2010 navrhovatelia doručili okresnému súdu upresnenie návrhu na začatie konania.

Dňa 10.   januára 2011   okresný   súd   uznesením   ustanovil   vo veci   znalca   z odboru geodézie a kartografie a súčasne uložil navrhovateľom zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa   28.   januára   2011   ustanovený   znalec   listom   z 26.   januára   2011   oznámil okresnému súdu dôvody nemožnosti vyhotoviť znalecký posudok.

Dňa   23.   februára   2011   okresný   súd   uznesením   ustanovil   vo   veci   nového   znalca z odboru geodézie a kartografie.

Dňa 24. mája 2011 znalec predložil súdu vypracovaný znalecký posudok. Dňa 27. júna 2011 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu za vykonanie znaleckého posudku.

Dňa 11.   júla 2011   okresný   súd uznesením   konanie v časti   zastavil   a vyzval časť navrhovateľov na upresnenie návrhu na začatie konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1079/99   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s viacerými účastníkmi konania a potrebou znaleckého dokazovania, avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej   veci.   Napokon   ani   podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli svojím správaním k zbytočným   prieťahom   v konaní,   hoci   opakovane využili možnosti   podľa   Občianskeho súdneho poriadku (podať odvolania), avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce   predĺženie priebehu konania, nemožno ho   však   kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako 12 rokov (začaté bolo 12. apríla 1999) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď vec bola   celkove   cca   štrnásť   mesiacov   na   krajskom   súde,   za   postup   ktorého   okresný   súd nezodpovedá). Ústavný súd tiež konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný od 20. apríla   1999   do   14.   januára   2000   (deväť   mesiacov).   Okrem   toho   znalec ustanovený 12. októbra 2000, ako aj znalec ustanovený 18. mája 2001 vrátili vypracovanie znaleckej úlohy   alebo podali   znalecký   posudok   „po   lehote“,   ako   to   uviedol   sám   podpredseda okresného   súdu,   a obaja   znalci   tak   zapríčinili   minimálne   jednoročnú nečinnosť   súdu. Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01, II. ÚS 216/09 a iné). Ďalej treba poukázať na to, že okresný súd v období od 5. februára 2002 do 26. marca 2004, teda viac ako dva roky, okrem priznania odmeny za znalecký posudok a pár jednoduchých úkonov nevykonal vo   veci   žiadne   efektívne   úkony.   Uvedený   postup   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľný,   pretože   počas   najmenej   troch   rokov   a deviatich   mesiacov   súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia navrhli priznať primerané finančné zadosťučinenie „sťažovateľovi(...) O. B.(...) v sume 5.000,- € a sťažovateľovi(...) J. B.(...) vo výške 3.000,- €.

Porušovanie   svojho   základného   práva   sťažovatelia   vnímajú   mimoriadne   citlivo, vzhľadom aj na vysoký vek sťažovateľa v prvom rade 82 rokov. Predchádzajúcim spôsobom života si vytvoril maximálne predpoklady na pokojné a kľudné prežitie staroby, ktoré mu celkom zmarili zbytočné prieťahy v súdnom konaní, ktorého je účastníkom. U sťažovateľa v druhom rade ide o dlhodobý stres a stav právnej neistoty, čo ma mimoriadne negatívny vplyv aj na jeho rodinný život. Okrem psychickej ujmy sťažovatelia 1, 2 utrpeli aj majetkovú ujmu(...).“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä   vzhľadom   na   celkovo   neobvykle   dlhé   trvanie   napadnutého   konania   považuje   za primerané každému zo sťažovateľov v sume po 3 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume trikrát po 123,50 €, teda 370,50 €, a trikrát režijný paušál v sume 7,41 €, teda 22,23 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu   392,73 €.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola   znížená   o 20   %,   pretože   išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 314,18 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 628,36 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 170,72 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 754 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011