znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 169/08-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   apríla   2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátkou Mgr. A. C., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/1 Gn 962/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2008 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní   vedenom   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pod sp. zn. IV/1 Gn 962/07. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. marca 2008.

Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   19.   mája   2003   Okresnej   prokuratúre Brezno   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   oznámenie   o skutočnostiach   nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci, pričom toto trestné oznámenie smerovalo proti fyzickej osobe označenej ako M. K. – M., L. Vo veci konalo ďalej Obvodné oddelenie Policajného zboru P. (ďalej len „polícia“). Polícia uznesením sp. zn.   ČVS:   ORP-113/2003   z 21. júna   2003   trestné   oznámenie   odmietla.   Na   návrh sťažovateľa okresná prokuratúra preskúmala postup polície a listom č. k. Pv 691/03-12 zo 4. septembra 2003 sťažovateľovi oznámila, že vecne a miestne príslušný policajný orgán rozhodol   správne   a zákonne.   Proti   rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   podal   sťažovateľ podnet na preskúmanie rozhodnutia, na podklade ktorého Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) listom č. k. 1/1 KPt 1315/03-4 z 28. novembra 2003   po   preskúmaní   spisov   okresnej   prokuratúry   a polície   dospela   k záveru,   že   postup polície   bol   zákonný   a dôvodný,   pričom   nezistila   pochybenie   ani   v postupe   okresnej prokuratúry.   Sťažovateľ   podal   2.   novembra   2007   generálnej   prokuratúre   sťažnosť   na nečinnosť vyšetrovateľa vo veci svojho trestného oznámenia z 19. mája 2003. Generálna prokuratúra   písomnosťou   č.   k.   IV/1   Gn   962/07-6   z 11.   januára   2008   konštatovala,   že nezistila pochybenia, ktoré by opodstatňovali prijatie opatrení vo veci.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených základných práv. Z jeho trestného oznámenia z 19. mája 2003 bolo totiž zrejmé, že smeruje proti podnikateľovi – fyzickej osobe označenej ako M. K. – M., L. Z výpisu zo živnostenského registra vyplývalo, že takto označená fyzická osoba sa narodila (...). Polícia však napriek tomu vo svojom uznesení sp. zn. ČVS: ORP-113/2003 z 21. júna 2003 prešetrovala trestné oznámenie proti M.   K.   s dátumom   narodenia   (...).   To   znamená,   že   polícia   nevykonala   základný   úkon spočívajúci v zistení a overení identity osoby, voči ktorej trestné oznámenie sťažovateľa smerovalo.   M.   K.   narodený   (...)   bol   so   sťažovateľom   v zmluvnom   vzťahu,   z porušenia ktorého by mala vyplývať aj jeho trestnoprávna zodpovednosť. Pochybenie polície viedlo k tomu, že konala vo veci a vyvodzovala závery voči inej osobe, a to voči otcovi podnikateľa M.   K.   ml.   Ďalej,   hoci   sťažovateľ   napadol   uznesenie   polície   z 21.   júna   2003,   okresná prokuratúra preskúmavala rozhodnutie polície z 27. júla 2003 rovnakej spisovej značky, teda   nie   rozhodnutie,   ktoré   sťažovateľ   žiadal   preskúmať.   Okresnou   prokuratúrou preskúmavané   rozhodnutie polície z 27.   júla   2003 nebolo   sťažovateľovi   nikdy   doručené a o jeho   existencii   sa   sťažovateľ   dozvedel   až   z napadnutej   písomnosti   generálnej prokuratúry. Keďže vybavenie podania sťažovateľa okresnou prokuratúrou bolo nulitné, za nezákonné a neústavné treba považovať aj následné rozhodnutie krajskej prokuratúry. Tieto rozhodnutia podľa sťažovateľa navyše trpia i vecnými vadami, lebo ich skutkové a právne závery sú nesprávne. Konečné rozhodnutie generálnej prokuratúry z 20. decembra 2007 doručené sťažovateľovi 11. januára 2008 neodstránilo vecné, ale ani procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 a čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní   vedenom   generálnou   prokuratúrou   pod   sp.   zn. IV/1 Gn 962/07 s tým, aby rozhodnutie z 20. decembra 2007 bolo zrušené a vec vrátená generálnej prokuratúre na ďalšie konanie. Žiada tiež zaviazať generálnu prokuratúru na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 6 732 Sk.

2. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 962/07-6 z 20. decembra 2007 vyplýva,   že táto na základe opakovaného podnetu preskúmala spisový materiál polície, obsah dozorového spisu okresnej prokuratúry, ako aj spis krajskej prokuratúry. Zistila, že polícia uznesením sp. zn. ČVS: ORP-113/2003 z 21. júna 2003 odmietla vec podozrenia z trestného   činu   neoprávneného   užívania   cudzej   veci.   Toto   rozhodnutie   bolo   uznesením okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   Pn   2166/03   z 3.   júla   2003   zrušené   ako   nezákonné a neopodstatnené.   Následne   polícia   ďalším   uznesením   sp.   zn.   ORP-113/2003   z 27.   júla 2003 vec odložila, keďže trestné stíhanie bolo z dôvodu premlčania neprípustné. Postup polície   bol   dôvodný   a zákonný,   lebo   príslušné   ustanovenia   Trestného   poriadku neumožňovali   začatie   premlčaného   trestného   stíhania.   Ohľadom   podrobností   vo   vzťahu k plynutiu premlčacej doby odkázala na vybavenie podnetu okresnou prokuratúrou zo 4. septembra   2003.   V preskúmavanom   konaní   neboli   zistené   pochybenia,   ktoré   by opodstatňovali   prijatie   opatrení.   Uznesenie   polície   z 27.   júla   2003   obsahuje   všetky náležitosti   v zmysle   §   134   ods. 1   písm.   a)   až   e)   Trestného   poriadku.   Pokiaľ   sťažovateľ poukazoval na skutočnosť, že trestné oznámenie podal na M. K. narodeného (...), pričom súčasne   doložil   tento   údaj   výpisom   zo   živnostenského   registra,   treba   uviesť,   že   túto námietku generálna prokuratúra vyhodnotila ako trestné oznámenie, ktoré spolu so spisom postúpila na ďalšie konanie krajskej prokuratúre. Táto skutočnosť nebola sťažovateľom oznámená v jeho žiadosti o prešetrenie postupu polície z 8. augusta 2003, a preto orgány prokuratúry nemohli o nej rozhodovať.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podstatu   námietok   sťažovateľa   možno   zhrnúť   do   troch   okruhov.   Namieta predovšetkým,   že   hoci   podal   trestné   oznámenie   proti   M.   K.   ml.,   polícia   sa   zaoberala skúmaním osoby M. K. st. Ďalej uvádza, že vôbec mu nebolo doručené uznesenie okresnej prokuratúry   sp.   zn.   Pn 2166/03   z 3.   júla   2003,   ktorým   bolo   zrušené   uznesenie   polície z 21. júna   2003,   ale ani   následné   uznesenie   polície   z 27.   júla   2003.   Napokon   tvrdí,   že v súvislosti   s prešetrovaním   jeho   trestného   oznámenia   dospela   polícia   k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

Z prípisu   generálnej   prokuratúry   č.   k.   IV/1   Gn   962/07-6   z 20.   decembra   2007 vyplýva,   že   prvá   námietka   sťažovateľa   je   dôvodná,   keďže   sa   polícia   dosiaľ   naozaj nezaoberala trestným oznámením proti M. K. ml. V tomto smere generálna prokuratúra prijala potrebné opatrenie, keď trestné oznámenie proti M. K. ml. spolu so spisom postúpila na   ďalšie   konanie   krajskej   prokuratúre.   Možno   teda   prijať   záver,   že   vo   veci   trestného oznámenia   sťažovateľa   proti   M.   K.   ml.   sa   vykoná   príslušné   šetrenie   potrebné   na rozhodnutie o ňom. Generálna prokuratúra preto napravila pochybenie polície, čo znamená, že namietané porušenie označených základných práv z tohto pohľadu bolo jej postupom napravené.

Ďalšie dve námietky sťažovateľa sa týkajú prešetrovania podozrenia zo spáchania trestného činu zo strany M. K. st. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v podanom trestnom oznámení   netvrdil   spáchanie   trestného   činu   zo   strany   M.   K.   st.,   z pohľadu   možného porušenia označených práv sťažovateľa treba považovať za celkom irelevantné prípadné pochybenia,   ktorých   sa   mala   polícia   v rámci   svojho   postupu   dopustiť.   Z pohľadu sťažovateľa môže byť totiž podstatné iba to, ako bude vybavené jeho trestné oznámenie smerujúce proti M. K. ml.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008