znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 169/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 25 Cb 114/02 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 25 Cb 114/02 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 25 Cb 114/02 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré je Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Spoločnosti   P.,   s. r. o., p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 6 042   Sk   (slovom   šesťtisícštyridsaťdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 4. septembra 2007 č. k. II. ÚS 169/07-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 114/02.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 2. marca 2002 sa sťažovateľka domáhala vydania platobného rozkazu, ktorý bol v dôsledku odporu   podaného   odporkyňou   zrušený   a následne   okresný   súd   koná   v predmetnej   veci v konaní pod sp. zn. 25 Cb 114/02. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd koná v jej veci so   zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím   sa   predlžuje stav   jej právnej   neistoty a odďaľuje sa právoplatné skočenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „(...)   Súd   v tejto   veci   vykonal   len   niekoľko   procesných   úkonov   spočívajúcich   vo vytýčení pojednávania a dožiadanie iného okresného súdu za účelom výsluchu svedkov. (...) Súd navyše do dnešnej doby vykonal len procesné úkony pričom aj tieto neboli vykonávané z jeho strany priebežne.

(...)   Sťažovateľ   podal   pre   nečinnosť   zo   strany   súdu,   v zmysle   ustanovení   zákona č. 757/2004 Z. z., dňa 23. 5. 2006 a dňa 29. 11. 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní. Súd vybavil   sťažnosť   podanú   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a to oznámením zo dňa 5. 3. 2007, že sťažnosť pokladá za nedôvodnú. (...) Na základe vyššie uvedeného zastávame stanovisko, že postupom súdu v konaní pod sp. zn. 25 Cb 114/02 došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 25 Cb 114/02 porušil základné právo spoločnosti P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby vo veci sp. zn. 25 Cb 114/02 konal. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 10.000,- Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov a trovy právneho zastúpenia vo výške 6 296,- Sk, spočívajúce v zmysle   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR   č.   655/2004   Z.   z.   v   dvoch úkonoch právnej služby po 2 970,- Sk a dvoch režijných paušáloch po 178,- Sk, ktoré je Okresný súd povinný zaplatiť v rovnakej lehote k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   podpredsedníčka,   a   tiež   zákonná   sudkyňa   listom sp. zn. Spr. 3604/2007 z 25. septembra 2007 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 19. októbra 2007.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne vo veci (...) s ktorým sa v plnej miere stotožňujem.

Netrvám na ústnom prejednaní veci.“

Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných   úkonov okresného súdu uviedla:

„Je pravdou, že od podania žaloby 06. 03. 2002 do vytýčenia termínu pojednávania 16. 10. 2003 uplynulo pomerne dlhé obdobie, avšak poukazujem na veľký počet vecí v oddelení 25Cb v období rokov 2002-2004, ktorý mi neumožnil vybavovať veci v kratších termínoch;   uvedený   stav   som   predsedovi   súdu   opätovne   signalizovala,   toto   tvrdenie preukazujem svojimi písomnými podaniami - signalizáciami zo dňa 03. 10. 2002, 01. 10. 2003 a 01. 11. 2004.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...) súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania tejto veci. Na podanom návrhu trváme z dôvodov v ňom obsiahnutých.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 25 Cb 114/02:

- 6.   marec 2002   –   sťažovateľka   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu   domáhala proti odporkyni vydania platobného rozkazu na zaplatenie 11 360 Sk s príslušenstvom,

- 22. marec 2002 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. Rob 2111/02-5, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľky (platobný rozkaz bol sťažovateľke i odporkyni doručený 11. apríla 2002),

- 28. apríl 2002 – odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor,

- 28. máj 2002 – okresný súd zaslal odpor odporkyne na vyjadrenie sťažovateľke,

- 2. august 2002 – spis bol prevedený z registra „Rob“ do registra „Cb“ pod sp. zn. 25 Cb 114/2002,

- 9. júl 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2003,

- 25.   august   2003   –   právny   zástupca   odporkyne   ospravedlnil   svoju   neúčasť,   ako   aj neúčasť odporkyne na pojednávaní 16. októbra 2003 z dôvodu jej zlého zdravotného stavu a súčasne žiadal o vypočutie odporkyne prostredníctvom Okresného súdu Trebišov,

- 26. september 2003 – sťažovateľka zobrala v časti uplatneného nároku 295 Sk návrh späť a súčasne ospravedlnila neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní 16. októbra 2003, pričom požiadala o rozhodnutie v jeho neprítomnosti,

- 16.   október   2003   –   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti   účastníkov   konania   bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 14.   november   2003   –   vzhľadom   na   vyjadrenie   odporkyne,   ktorá   v podanom   odpore uviedla, že nikdy nebola so sťažovateľkou v právnom vzťahu, a preto neuznáva žiadnu jej pohľadávku,   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   predložila   doklad   o zaplatení   časti žalovaného dlhu v sume 295 Sk „(...) za účelom preukázania, kto uvedenú sumu uhradil“,

- 3. december 2003 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 12. máj 2004 – okresný súd dožiadal Okresný súd Trebišov o výsluch odporkyne,

- 25.   jún   2004   –   Okresný   súd   Trebišov   zaslal   okresnému   súdu   zápisnicu   o výsluchu odporkyne vykonanom 22. júna 2006,

- 15. november 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila originál zmluvy o úvere z 10. júla 2001,

- 24. november 2004 – sťažovateľka predložila okresnému súdu overenú fotokópiu zmluvy o úvere z 10. júla 2001,

- 15. apríl 2005 – okresný súd uznesením (nadobudlo právoplatnosť 20. mája 2005) nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo (ďalej len „súdny znalec“) s tým, že súdnemu znalcovi uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok do 30 dní od doručenia   uznesenia   a súčasne   účastníkom   konania   uložil   zaplatiť   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania (uznesenie bolo doručené sťažovateľke 20. mája 2005, právnemu zástupcovi odporkyne 16. mája 2005 a súdnemu znalcovi 16. mája 2005),

- 2. jún 2005 – sťažovateľka zaplatila preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 30. jún 2005 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi (doručený 4. júla 2005),

- 14. júl 2005 – súdny znalec oznámil okresnému súdu, že znalecký posudok vypracuje do 30   dní   od   získania   sporného   a porovnávacieho   materiálu   od   účastníkov   konania,   na predloženie ktorého ich vyzval,

- 2. august 2005 – súdny znalec požiadal okresný súd o poskytnutie súčinnosti týkajúcej sa zadováženia   ním   požadovaného   materiálu   nevyhnutného   na   vypracovanie   znaleckého posudku od odporkyne z dôvodu, že táto s ním nespolupracuje,

- 14. november 2005 – okresný súd telefonicky žiadal právneho zástupcu odporkyne, aby zabezpečil pre súdneho znalca potrebné podklady, ktorý ich zabezpečenie prisľúbil,

- 15.   december   2005   –   právny   zástupca   odporkyne   upovedomil   okresný   súd   o zaslaní požadovaných materiálov súdnemu znalcovi,

- 10. január 2006 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok (záver znaleckého posudku – „Podpis žalovanej V. S. na zmluve o úvere uzavretej dňa 10. 7. 2001 je jej pravým podpisom“),

- 7. február 2006 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie právnemu zástupcovi odporkyne,

- 18. máj 2006 – sťažovateľka urgovala pokračovanie konania,

- 22. máj 2006 – právny zástupca odporkyne žiadal, aby okresný súd „vyčkal“ na výsledok policajného vyšetrovania trestného oznámenia podaného dcérou odporkyne pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu obchodným zástupcom sťažovateľky, a súčasne žiadal, aby dcéra odporkyne bola vypočutá prostredníctvom Okresného súdu Trebišov,

- 13. september 2006 – okresný súd dožiadal Okresný súd Trebišov, aby vypočul dcéru odporkyne,

- 23.   október   2006   –   okresnému   súdu   bola   doručená   zápisnica   o výsluchu   dcéry odporkyne, pričom k zápisnici bolo pripojené uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru   v T.,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   oddelenia   skráteného   vyšetrovania   K. ČVS: ORP-679/2-OSV-TV-2006 z 15. mája 2006, ktorým bol odmietnutý podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania,

- 28. november 2006 – odporkyňa zaplatila preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 11. december 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila adresu obchodnej zástupkyne J. H. (ďalej len „svedkyňa v 1. rade“),

- 21. december 2006 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu požadovanú adresu,

- 14.   marec   2007   –   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Prešov,   aby   vypočul   svedkyňu v 1. rade,

- 19. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená zápisnica z výsluchu svedkyne v 1. rade,

- 18.   júl   2007   –   okresný   súd   požiadal   svedkyňu   v 1. rade   o písomné   upresnenie   jej výpovede,

- 8. august 2007 – svedkyňa v 1. rade reagovala na výzvu okresného súdu,

- 17. september 2007 – okresný súd vyzval dcéru odporkyne, aby oznámila okresnému súdu adresu svedkyne A. K. (ďalej len „svedkyňa v 2. rade“),

- 30. október 2007 – okresný súd urgoval, aby dcéra odporkyne oznámila adresu svedkyne v 2. rade, a súčasne okresný súd zisťoval jej adresu prostredníctvom centrálnej evidencie obyvateľov,

-   8.   november   2007   –   dcéra   odporkyne   oznámila   okresnému   súdu   adresu   svedkyne v 2. rade,

- 15. november 2007 – okresný súd dožiadal Okresný súd Trebišov, aby vypočul svedkyňu v 2. rade,   a súčasne   žiadal,   aby   Okresný   súd   Trebišov   zaslal   okresnému   súdu   rozsudky v trestných veciach súvisiacich s prejednávanou vecou.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 114/02 o návrhu sťažovateľky na zaplatenie 11 360 Sk s príslušenstvom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   konštatuje,   že   vec   nie   je právne   zložitá   a hoci   vo   vzťahu   k zisťovaniu   skutkového   stavu   nevyhnutného   pre rozhodnutie   aj   prostredníctvom   znaleckého   dokazovania,   resp.   prostredníctvom dožiadaného súdu   nemožno vylúčiť jej faktickú   zložitosť,   avšak vzhľadom   na doterajší zdĺhavý   priebeh   skúmaného   konania   pred   okresným   súdom   (dosiaľ   viac   ako   5   rokov a 8 mesiacov),   ako   aj   vzhľadom   na   vykonané   procesné   úkony   okresného   súdu   a na skutočnosť, že dosiaľ nebolo vo veci vyhlásené ani jedno meritórne rozhodnutie, ústavný súd nemôže pripísať zdĺhavosť konania na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Podľa právneho názoru ústavného súdu (I. ÚS 15/02, I. ÚS 251/05) faktická zložitosť veci nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za včasné vyriešenie sporu.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   uzavrel,   že   v konaní   pred   okresným   súdom prebieha konanie, ktoré nie je ani právne a ani fakticky mimoriadne zložité, a preto pri sústredenom   postupe   zákonného   sudcu   bolo   možné   vec   rozhodnúť   bez   zbytočných prieťahov.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   z predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľka nereagovala na výzvu okresného súdu z 28. mája 2002 (doručená jej 31. mája 2002), aby sa vyjadrila k odporu odporkyne, a tiež ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   jedinom   vo   veci   nariadenom   pojednávaní   konanom 26. septembra 2003, avšak vzhľadom na všetky okolnosti nemali tieto skutočnosti žiadny vplyv   na   spomalenie,   resp.   predĺženie   konania.   Inak   bola   sťažovateľka   podľa   zistenia ústavného   súdu   v konaní   pred   okresným   súdom   aktívna   a včas   reagovala   na   výzvy okresného   súdu.   Podiel   sťažovateľky   na   prieťahoch   v konaní   nenamietal   vo   svojom vyjadrení ani okresný súd.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol   aj na § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa   ktorého len čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa   zistenia   ústavného súdu   okresný   súd   od   28.   mája 2002,   keď   zaslal odpor odporkyne   na   vyjadrenie   sťažovateľke,   vykonal   ďalší   procesný   úkon   až   po   viac   ako 13 mesiacoch,   t. j.   9.   júla   2003,   keď   nariadil   vo   veci   pojednávanie.   Ďalšie   obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 5 mesiacov ústavný súd zistil v čase od 3. decembra 2003 do 12. mája 2004. Okresný súd nevykazoval procesnú aktivitu ani v ďalších dvoch po sebe nasledujúcich   obdobiach,   každé   v   trvaní   takmer   5 mesiacov,   a to   od   25.   júna   2004 do 15. novembra 2004 a od 24. novembra 2004 do 15. apríla 2005. Napokon okresný súd bol nečinný aj v období od 7. februára 2006 do 13. septembra 2006, čo predstavuje obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 7 mesiacov.

Celková   doba   zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom   je   tak   podľa zistenia ústavného súdu viac ako 2 roky a 11 mesiacov, pričom konanie na okresnom súde trvá viac ako 5 rokov a 8 mesiacov a dosiaľ nebolo vo veci ani raz meritórne rozhodnuté.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 114/02 ako porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume   10   000   Sk, pričom   svoju   požiadavku   odôvodnila nasledovne: „(...) Zbytočnými prieťahmi   zo   strany   súdu   bol   sťažovateľ   obmedzovaný   v   nadobudnutí   prostriedkov potrebných na uskutočňovanie jeho podnikateľskej činnosti, pričom obmedzovanie spočíva najmä v získavaní úverov,   kde zdĺhavosť konania má nesporný vplyv na ekonomické a účtovné   ukazovatele   (napr.   účtovné   súvahy,   účtovné   závierky),   ktoré   podmieňujú   ich získanie. V neposlednom rade sťažovateľ utrpel ujmu na dobrom mene - likvidite, ktorú požíva v relevantných ekonomických kruhoch. Vzhľadom na vyššie uvedené nepriaznivé následky, ktoré boli spôsobené prieťahmi v konaní pred súdom, zastávame názor, že sú dané dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Sk (...).“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím   najmä   na   nečinnosť   okresného   súdu   považuje   za   primerané   priznať v sťažovateľkou uplatnenej výške 10 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v sume 6 296 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na úhradu trov   konania   za   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   (prevzatie   a príprava zastúpenia - splnomocnenie z 23. januára 2006) v sume 2 894 Sk vrátane režijného paušálu a za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (podanie sťažnosti ústavnému súdu zo 16.   marca   2007)   v sume   3 148   Sk   vrátane   režijného   paušálu.   Ústavný   súd   tak   priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 6 042 Sk, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007