SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 168/2016-44
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti
, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 46/2007, za účasti Okresnéhosúdu Košice I, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 34 C 46/2007 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.34 C 46/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiťtrovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účetprávnej zástupkyne JUDr. Tatiany Vorobelovej, Bajzova 2, Košice, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2014doručená sťažnosť(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 46/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu14. marca 2007 návrh na zaplatenie sumy 6 000 000 Sk s príslušenstvom protia ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „odporcovia“).
Sťažovateľ uvádza, že v priebehu napadnutého konania dostatočne preukázal,že odporcovia nakladali s finančnými prostriedkami, ktoré zo
posielal na jednotlivé účty v bankách a ktoré boli určené na kúpua udržiavanie nehnuteľnosti a na prevádzku solária. Odporcovia mali nakladaťaj s finančnými prostriedkami, ktoré posielal sťažovateľ zako svoj dôchodok, keďžemal v úmysle usadiť sa na Slovensku.
Sťažovateľ poukazuje aj na to, že v uvedenej veci podal aj trestné oznámenie a žetrestné stíhanie bolo nakoniec zastavené.
Okresný súd o návrhu sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 34 C 46/2007-527z 21. júla 2010 tak, že ho zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie,o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že rozsudok zrušila vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresný súd vo veci opäťrozhodol rozsudkom č. k. 34 C 46/2007-705 z 18. septembra 2012 tak, že návrh zamietol.Aj proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd23. septembra 2013 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. V zrušujúcom uznesení krajský súd uložil okresnému súdu, aby vypočul svedkov,ktorých označil sťažovateľ vo svojich podaniach.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Z prezentačnej pečiatky porušovateľa na zrušujúcom uznesení krajského súdu vyplýva, že spisy z odvolacieho súdu došli na súd dňa 9. 10. 2013.
V telefonickom rozhovore požiadal právnu zástupkyňu, aby uviedla súdu i adresu svedkyne, ktorá je taktiež poškodená správaním žalovanej, a zároveň požiadala o termín pojednávania, pretože som už bol nervózny a znechutený postupom súdu, ktorý nekonal. Dňa 20. 01. 2014 som dostal faxovú správu od právnej zástupkyne, ktorá sa týkala žiadosti o určenie termínu pojednávania a návrhu na vypočutie svedkyne.
Keďže sa pojednávanie nekonalo a ja som sa chystal na Slovensko, nevedel som na kedy si mám objednať letenky, termín pojednávania mi nebol známy, informoval som sa, či sa môžem obrátiť na súd v Strasbourghu, pretože som vedel, že aj taká možnosť v prípade nečinnosti orgánov verejnej moci je prípustná...
Rozhodol som sa pre sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola podaná a ktorá bola odložená dňa 27. 05. 2014 z dôvodu, že nebolo priložené osvedčené plnomocenstvo. Napriek tomu, že som termín pojednávania žiadal dňa 21. 01. 2014, napriek tomu, že už som sa sťažoval predsedovi súdu dňa 21. 05. 2014, do môjho príchodu na Slovensku nie je termín pojednávania v súdnom konaní 34 C/46/2007. Osobne som sa dostavil dňa 5. 8. 2014 a udelil som právnej zástupkyni plnú moc na podanie ústavnej sťažnosti pre prieťahy v konaní...
Od začiatku podania žaloby Okresnému súdu I. Košice v Košiciach sp. zn. 34 C/46/2007 dňa 14. 03. 2007 do dňa podania ústavnej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní t. j. 06. 8. 2014 uplynulo už viac ako 7 rokov. Doba nečinnosti súdu prvého stupňa od doručenia spisov na súd porušovateľa je od 10. 10. 2013 do 06. 08. 2014 je takmer 10 mesiacov, pričom súd ani nereaguje na žiadosti o určenie termínu a na sťažnosť na prieťahy reagoval požiadavkou osvedčiť môj podpis na plnomocenstve pre právnu zástupkyňu, čo je pre mňa úplne nepochopiteľné.
Z opisu skutkového stavu vyplýva, že do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti konanie o zaplatenie 6 mil. Sk, ktorou sumou sa žalovaní bezdôvodne obohatili nie je právoplatne ukončené...
Namietam dĺžku konania týkajúcej sa mojej žaloby, pretože v prípade ako je konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia od občanov, ktorí porušili aj dobré mravy a podľa môjho názoru konali protiprávne, využili moju dôverčivosť a neznalosť tunajších nielen pomerov ale aj neznalosť právnych predpisov, mali vnútroštátne orgány venovať osobitnú pozornosť potencionálnym dôsledkom, ktoré má neprimeraná dĺžka konania na finančné i osobné pomery mňa poškodeného v pokročilom veku...
Som toho názoru, že vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice I. je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu.
Skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní dochádza k prieťahom, spor trvá dlho, že pre mňa amerického štátneho občana je to nepochopiteľné a nepochopiteľné je to aj pre moje okolie v, vyvoláva u mňa psychický stav neistoty, nemôžem v noci spať, trápim sa, spôsobuje mi to emocionálne útrapy. Mám pocit i krivdy už dlhšiu dobu a ťažko sa s tým pocitom krivdy vyrovnávam, Vytýkam súdu, že koná pomaly a nevenuje môjmu prípadu dostatočnú pozornosť, pretože aj keď som cudzí štátny občan, nemôžu ma orgány súdnej moci z toho dôvodu diskriminovať.
Na takmer každé pojednávame som sa dostavoval z, snažil som sa vybaviť lacnejšie letenky, preto som potreboval vedieť termín pojednávania v dostatočnom predstihu, vynaložil som nemalé náklady, vrátane súdneho poplatku 320 000,- Sk, a mám z toho len pocit nespravodlivosti a strácam dôveru v súdnu ochranu na Slovensku.“
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR... a... podľa čl. 6 Dohovoru sťažovateľa... v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. v konaní sp. zn. 34 C/46/2007 porušené bolo.
... Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré je Okresný súd Košice I. v Košiciach povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
... Okresný súd Košice I. je povinný sťažovateľovi zaplatiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a rež. paušál na účet jeho právnej zástupkyne... do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňujetakto:„Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Okresného súdu Košice I. v prejednávanej veci, najmä zbytočnými prieťahmi v konaní, postupmi súdu, ktoré neboli efektívne a plynulé, čo malo za následok neprimeranú dĺžku konania, bolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy... a na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru...“
Po predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 168/2016z 18. februára 2016 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňusťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedu okresného súdu, aby savyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnémusúdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. 1 Spr V 351/2015z 13. novembra 2015 a v prípise sp. zn. 1 Spr V 351/2015 zo 7. marca 2016. V prípisez 13. novembra 2015 predseda okresného súdu uviedol prehľad jednotlivých úkonovokresného súdu a účastníkov konania v napadnutom konaní. V relevantnej časti svojhoprípisu následne uviedol:
„Po skutkovej i právnej stránke je predmetný spor značne zložitý. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Keďže žalobca je občan ⬛⬛⬛⬛, súd musel viacnásobne pribrať do konania tlmočníka a všetky rozhodnutia dať preložiť do anglického jazyka.
Súd vo veci trikrát meritórne rozhodol a odvolací súd trikrát rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Táto skutočnosť môže v konečnom dôsledku znamenať, že súd nepostupuje v konaní efektívne, pretože spor nie je od roku 2007 právoplatne skončený. Pri rozhodovaní o sťažnosti odporúčam prihliadnuť na vyššie uvedené skutočnosti a požadovanú finančnú náhradu sťažovateľovi nepriznať.“
Predseda okresného súdu v prípise zo 7. marca 2016 poukázal na svoje vyjadreniev prípise z 13. novembra 2015, pričom uviedol, že jediným úkonom, ktorý okresný súdv napadnutom konaní vykonal, bolo pojednávanie 25. septembra 2015, ktoré následneodročil na 14. marec 2016.
Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 21. marca 2016 uviedol,že pojednávanie nariadené na 14. marec 2016 bolo opäť odročené na 22. apríl 2016pre neprítomnosť odporcov, ktorí ho žiadali odročiť zo zdravotných dôvodov. Následneuviedol:„Oboznámila som sa s vyjadrením porušovateľa. Vo vyjadrení porušovateľ uvádza postupne úkony súdu ako nasledovali od podania žaloby až do dňa 14. 3. 2016 a tvrdí, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. K tomu uvádzam, že v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní zadovážil všetky potrebné dôkazy, najmä výpisy z účtov, objasnil tok peňazí z do bánk na Slovensku, zabezpečil výberové doklady a k tomu vypočul dôkladne tak žalobcu i žalovanú a vykonal medzi nimi konfrontácie, vypočul svedkov a tento spis je pripojený od začiatku súdneho konania.
Odo dňa podania žaloby 14. 3. 2007 sa uskutočnilo 15 pojednávaní vrátane pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, 16. pojednávanie určené na deň 22. 04. 2016 je za účelom vypočutia žalovanej. Súd mal konať viac sústredene a efektívne, a pozornosť venovať správnej aplikácii práva na súdený prípad. Súd meritórne rozhodol dvakrát a dvakrát rozhodol odvolací súd, porušovateľ vo vyjadrení uvádza, že trikrát, nie je to správny údaj.“
II.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebehnapadnutého konania:
Dňa 14. marca 2007 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh proti odporcom spolus návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Súdny poplatok za návrh na nariadeniepredbežného opatrenia zaplatil sťažovateľ 27. marca 2007.
Dňa 24. apríla 2007 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorýmzakázal odporcom vymedzeným spôsobom disponovať so špecifikovaným bytom.
Odporcovia podali proti tomuto uzneseniu 16. mája 2007 odvolanie.
Okresný súd 21. mája 2007 zaslal uznesenie o nariadení predbežného opatreniaSpráve katastra v Košiciach.
Dňa 30. mája 2007 sťažovateľ doplnil svoj návrh.
Dňa 8. júna 2007 odporcovia doručili svoje vyjadrenie k návrhu.
Dňa 23. mája 2007 bol súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní. Krajský súd rozhodol uznesením z 21. júna 2007, ktorým uznesenie okresnéhosúdu potvrdil.
Dňa 1. augusta 2007 bol súdny spis doručený okresnému súdu, ktorý následnedoručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.
Dňa 5. septembra 2007 odporcovia podali návrh na zrušenie predbežného opatrenia.
V podaní doručenom okresnému súdu 25. septembra 2007 sťažovateľ požiadalo ustanovenie tlmočníka a o oznámenie termínu pojednávania 40 dní vopred vzhľadomna potrebu kúpiť letenku.
Dňa 5. októbra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplatil súdny poplatokza návrh; sťažovateľ vymedzený rozdiel zaplatil 24. októbra 2007.
Okresný súd 19. novembra 2007 doručoval vyjadrenie odporcov sťažovateľovi.
Uzneseniami z 20. novembra 2007 okresný súd ustanovil tlmočníčku a rozhodolo zmene návrhu.
Dňa 17. decembra 2007 zákonný sudca uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi,aby vyrubil súdny poplatok v súlade so zmeneným návrhom.
Okresný súd uznesením zo 7. januára 2008 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiťdoplatok súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 258 000 Sk. Sťažovateľ zaplatildoplatok súdneho poplatku 23. januára 2008.
Dňa 17. apríla 2008 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby mu zabezpečil prekladvyjadrení odporcov tak, aby ich mal k dispozícii pred prvým pojednávaním. Okresný súduznesením z 28. apríla 2008 uložil tlmočníčke povinnosť, aby preložila vyjadrenie odporcovz 5. júna 2007 do 25. mája 2008.
Tlmočníčka predložila 18. júna 2008 požadovaný preklad a vyúčtovanie odmeny.
Okresný súd 3. júla 2008 nariadil pojednávanie na 30. október 2008 a uznesenímuložil prekladateľke, aby preložila predmetné predvolanie do anglického jazyka.Prekladateľka predložila preklad 16. júla 2008.
Dňa 30. októbra 2008 okresný súd odročil pojednávanie na 3. november 2008pre neúčasť tlmočníčky.
Uznesením z 31. októbra 2008 okresný súd uložil tlmočníčke
poriadkovú pokutu 1 000 Sk.
Uznesením z 3. novembra 2008 okresný súd zmenil svoje uznesenie z 20. novembra2007 a ustanovil tlmočníka a prekladateľa ⬛⬛⬛⬛.
Okresný súd 3. novembra 2008 vykonal pojednávanie, ktoré následne odročilna 4. december 2008 na účely ďalšieho dokazovania – výsluchu odporcov.
Uznesením z 20. novembra 2008 okresný súd zamietol návrh odporcov na zrušeniepredbežného opatrenia.
Okresný súd 25. novembra 2008 doručoval uznesenie o zmene tlmočníka a vyžiadalsi vyšetrovací spis vo veci sprenevery.
Dňa 24. novembra 2008 sťažovateľ žiadal zrušiť pojednávanie nariadenéna 4. december 2008 a nariadenie pojednávania po 20. februári 2009 z dôvodu zabezpečenialetenky.
Okresný súd 2. decembra 2008 zrušil pojednávanie a nariadil pojednávaniena 5. marec 2009.
Dňa 10. decembra 2008 tlmočníčka doručila okresnému súdu odvolanie protiuzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.
Dňa 18. decembra 2008 odporcovia podali odvolanie proti uzneseniuz 20. novembra 2008 o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.
Okresný súd uznesenímz2. februára2009 zmenil svojeuzneseniez 31. októbra 2008 tak, že tlmočníčke poriadkovú pokutu neukladá.
Uznesením z 3. februára 2009 okresný súd priznal odmenu tlmočníkovi za tlmočeniena pojednávaní.
Okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 5. marec 2009 z dôvodu podaniaodvolania odporcami a následne doručoval toto odvolanie sťažovateľovi.
Dňa 27. apríla 2009 okresný súd vyzval JUDr. Tatianu Vorobelovú – právnuzástupkyňu sťažovateľa, aby predložila splnomocnenie v angličtine s úradným prekladomdo slovenského jazyka.
Dňa 21. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. jún 2009, ktoré následnevykonal za prítomnosti účastníkov, ich právnych zástupcov a tlmočníka.
Tlmočník 1. júla 2009 predložil vyúčtovanie za tlmočenie na pojednávaní, o ktoromrozhodol okresný súd uznesením z 24. júla 2009.
Okresný súd 30. júla 2009 predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.
Krajský súd rozhodol uznesením z 25. augusta 2009 tak, že uznesenie okresnéhosúdu potvrdil.
Dňa 28. augusta 2009 bol súdny spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 14. októbra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. november 2009.Okresný súd v rámci prípravy na pojednávanie zisťoval adresu svedka a požiadal daňovýúrad o predloženie daňových priznaní odporcov.
Dňa 23. októbra 2009 sťažovateľ označil svedkov a uviedol adresy ich pobytu.
Dňa 4. novembra 2009 zaslal Daňový úradpožadované daňové priznania.
Dňa 11. novembra 2009 boli okresnému súdu vrátené ako nedoručené zásielkypre predvolávaných svedkov, keďže ich neprevzali v odbernej lehote.
Pojednávanie 11. novembra 2009 okresný súd odročil na 8. január 2010.
Dňa 10. decembra 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu ďalšie návrhyna doplnenie dokazovania a tiež navrhol zmeniť svoj návrh na začatie konania. Okresný súdtoto podanie sťažovateľa doručoval 18. decembra 2009 odporcom.
Okresnému súdu bola 28. decembra 2009 vrátená nedoručená zásielka pre svedka,ktorý zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Pojednávanie 8. januára 2010 okresný súd vykonal v neprítomnosti odporcov.Na tomto pojednávaní boli prítomní aj štyria svedkovia.
Okresný súd 15. februára 2010 rozhodol o svedočnom a 18. februára 2010 o odmenepre tlmočníka.
Okresný súd 14. apríla 2010 žiadal obchodný register o predloženie spisu obchodnejspoločnosti
Sťažovateľ 26. apríla 2010 oznámil okresnému súdu, že od 10. júna 2010 sa budezdržiavať na Slovensku, preto žiadal, aby okresný súd v uvedenom období nariadilpojednávanie.
Okresný súd 3. júna 2010 nariadil pojednávanie na 21. jún 2010.
Dňa 7. júna 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že 21. júna 2010 budev zahraničí.
Dňa 4. júna 2010 odporcovia predložili kúpne zmluvy.
Okresný súd 8. júna 2010 určil nový termín pojednávania na 30. jún 2010.
Okresný súd tiež doručoval kúpne zmluvy právnej zástupkyni sťažovateľa.
Okresný súd na pojednávaní 30. júna 2010 vyhlásil dokazovanie za skončenéa odročil pojednávanie na 21. júl 2010 na účely vyhlásenie rozhodnutia.
Dňa 21. júla 2010 okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že návrh sťažovateľazamietol a uznesením z 5. augusta 2010 priznal odmenu tlmočníkovi.
Dňa 9. augusta 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu.
Dňa 11. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnehopoplatku a doručoval odvolanie odporcom.
Okresný súd 5. októbra 2010 rozhodol opravným uznesením, ktorým opravil záhlavierozsudku z 21. júla 2010 tak, že zmenil právneho zástupcu odporcov.
Súdny spis bol 12. novembra 2010 predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.
Krajský súd rozhodol 15. júna 2011 uznesením, ktorým zrušil rozsudok okresnéhosúdu v spojení s opravným uznesením a v zrušenom rozsahu mu vrátil vec na ďalšiekonanie.
Súdny spis bol okresnému súdu vrátený 7. júla 2011.
Dňa 1. augusta 2011 okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkomkonania.
Dňa 2. novembra 2011 bol súdny spis pridelený zákonnej sudkyni.
Uznesením z 20. decembra 2011 okresný súd uložil prekladateľovi preložiťdo anglického jazyka rozsudok okresného súdu z 21. júla 2010, opravné uzneseniez 5. októbra 2010, uznesenie krajského súdu z 15. júna 2011, predvolanie sťažovateľana pojednávanie a poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka do 22. januára2012.
Okresný súd následne nariadil pojednávanie na 20. marec 2012.
Dňa 5. januára 2012 doručil sťažovateľ podanie, v ktorom žiadal určiť termínpojednávania v apríli 2012.
Dňa 23. januára 2012 prekladateľ doručil preklady dokumentov.
Dňa 3. februára 2012 okresný súd určil nový termín pojednávania – nariadil hona 17. apríl 2012.
Okresný súd na pojednávaní 17. apríla 2012 prerokoval vec a následne pojednávanieodročil na 21. jún 2012.
Uzneseniami z 20. júna 2012 rozhodol okresný súd o odmene prekladateľa za prekladdokumentov a tiež o odmene za tlmočenie na pojednávaní.
Okresný súd prerokoval vec na pojednávaní 21. júna 2012. Na tomto pojednávaníneboli prítomní odporcovia a ani svedok, ktorého prítomnosť mala zabezpečiť právnazástupkyňa sťažovateľa. Okresný súd pojednávanie odročil na 18. september 2012.
Odporcovia predložili 22. júna 2012 dôkazy – napr. zmluvu o hypotekárnom úvere,zmluvu o záložnom práve a pod., ktoré následne okresný súd 26. júna 2012 doručovalsťažovateľovi.
Uznesením zo 6. júla 2012 okresný súd rozhodol o odmene tlmočníka.
Okresný súd na pojednávaní 18. septembra 2012 vyhlásil dokazovanie za skončenéa rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Zákonná sudkyňa 17. októbra 2012 požiadala predsedu okresného súdu o predĺženielehoty na vyhotovenie rozsudku.
Predseda okresného súdu predĺžil opatrením lehotu na vyhotovenie a odoslanierozsudku do 25. novembra 2012.
Okresný súd následne 21. decembra 2012 doručoval písomné vyhotovenie rozsudkuúčastníkom konania.
Dňa 18. januára 2013 podal proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ odvolaniea proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podali odvolanie odporcovia.
Dňa 24. januára 2013 okresný súd doručoval odvolania účastníkom konania.
Dňa 25. februára 2013 bol súdny spis doručený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaniach.
Krajský súd rozhodol uznesením z 23. septembra 2013 tak, že zrušil rozsudok a vecvrátil na ďalšie konanie.
Dňa 9. októbra 2013 bol súdny spis vrátený okresnému súdu, ktorý následnedoručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.
Dňa 3. marca 2014 zákonnýsudcauložilvyššiemusúdnemuúradníkovi,aby uznesením uložil prekladateľovi preložiť uznesenie krajského súdu.
Podľa úradného záznamu z 1. augusta 2014 bol súdny spis vrátený zákonnémusudcovi z dôvodu zmeny vyššieho súdneho úradníka v senáte.
Dňa 14. novembra 2014 zákonný sudca opäť uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi,aby uznesením uložil prekladateľovi preložiť uznesenie krajského súdu.
Okresný súd následne uznesením z 30. januára 2015 rozhodol tak, že uložilprekladateľovi, aby preložil do anglického jazyka uznesenie krajského súdu z 23. septembra2013, predvolanie na pojednávanie a poučenie o procesných právach a povinnostiachúčastníka.
Okresný súd tiež nariadil pojednávanie na 13. apríl 2015.
Dňa 24. februára 2015 doručil prekladateľ preložené dokumenty.
Dňa 5. marca 2015 sťažovateľ oznámil, že sa nezúčastní pojednávania, pričomsúhlasil, aby okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti. Sťažovateľ zároveň označilsvedkov, ktorých navrhuje vypočuť.
Dňa 5. marca 2015 okresný súd faxom doručoval predvolanie na pojednávaniesťažovateľovi na faxové číslo, ktoré uviedla právna zástupkyňa sťažovateľa. Podľapriloženého úradného záznamu faxová komunikácia bola neúspešná a predvolaniesa nepodarilo odoslať.
Uznesením z 11. marca 2015 okresný súd rozhodol o odmene prekladateľoviza preklad dokumentov.
Právna zástupkyňa sťažovateľa 1. apríla 2015 oznámila, že sťažovateľ sa zúčastnína pojednávaní.
Na pojednávaní 13. apríla 2015 boli prítomní účastníci, ich právni zástupcoviaa svedkovia. Tlmočník na pojednávaní nebol prítomný. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva,že neznáma osoba nahlásila, že v budove súdov mala byť umiestnená bomba. Do budovysúdov bol umožnený vstup až od 11.50 hod. Okresný súd odročil pojednávaniena 29. máj 2015.
Z priloženého úradného záznamu vyplýva, že tlmočník sa nemôže dostaviťv poobedňajšom čase na pojednávanie z dôvodu, že vyučuje na fakulte.
Dňa 27. mája 2015 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že vzhľadom na svoj veksa nedostaví na pojednávanie, súhlasí, aby okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Okresný súd prerokoval vec na pojednávaní 29. mája 2015 v neprítomnostisťažovateľa, pojednávanie následne odročil na 25. september 2015.
Dňa 17. septembra 2015 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu dovolenkyzákonnej sudkyne a určil nový termín na 9. november 2015.
Dňa 4. novembra 2015 odporcovia požiadali o odročenie pojednávania z dôvoduakútneho ochorenia odporkyne v 1. rade, ktorá sa chcela zúčastniť pojednávania.
Okresný súd 9. novembra 2015 odročil pojednávanie na 14. marec 2016.
Dňa 14. marca 2016 okresný súd odročil pojednávanie na 22. apríl 2016pre neprítomnosť odporcov.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 46/2007.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenieústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôliktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovanío sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konaniaje rozhodovanie o nároku sťažovateľa na zaplatenie špecifikovanej peňažnej sumy vočiodporcom z titulu náhrady škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. Možno pripustiť,že skutkovo ide o zložitejšiu vec z dôvodu, že konanie odporcov, z ktorého odvodzujesťažovateľ svoj nárok, sa malo udiať v časovom úseku niekoľkých rokov a zrejme malopozostávať z viacerých skutkov, pričom viaceré relevantné skutkové okolnosti sú stálepredmetom dokazovania. Rovnako tak nie je jednoznačne ustálená ani právna kvalifikácianároku uplatneného sťažovateľom. Stupeň skutkovej zložitosti spočíva aj potreboutlmočenia na pojednávaniach a prekladu relevantných dokumentov (napr. rozhodnutíkonajúcich súdov, predvolaní na pojednávania, poučenia o procesných právacha povinnostiach účastníka a pod.) do anglického jazyka. Skutočnosť, že sťažovateľsa zúčastňoval pojednávaní s tým, že cestoval z, bola primerane eliminovaná tým,že sťažovateľ mal ustanovenú právnu zástupkyňu a zároveň jeho súčinnosťou,keď sťažovateľ spravidla vopred avizoval, kedy bude na území Slovenskej republiky, a tiežokresnému súdu uviedol časový predstih, ktorý potrebuje na to, aby si zorganizoval cestuna Slovensko. Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výškeprimeraného finančného zadosťučinenia.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníkanapadnutého konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti týkajúce sa správaniasťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ktoré by mali relevantný vplyv na celkovúdĺžku konania.
3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutomkonaní uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade plynulo,s výnimkou jedného obdobia nečinnosti – v období od 9. októbra 2013 do 30. januára 2015,kedy po vrátení veci krajským súdom bolo potrebné doručiť uznesenie krajského súduz 23. septembra 2013 účastníkom konania, s čím bola spojená potreba prekladu tohtouznesenia do anglického jazyka. Odhliadnuc od opakovaných pokynov vyššiemu súdnemuúradníkovi, relevantným procesným úkonom okresného súdu bolo až uzneseniez 30. januára 2015, ktorým okresný súd uložil povinnosť prekladateľovi preložiť predmetnéuznesenie krajského súdu. Uvedené predstavuje reálnu nečinnosť okresného súdu v rozsahujeden rok a štyri mesiace.
V napadnutom konaní okresný súd za obdobie deviatich rokov rozhodol dvakrátmeritórne, v oboch prípadoch rozsudky okresného súdu boli krajským súdom zrušené. Predvydaním meritórneho rozhodnutia bola vec predložená krajskému súdu v dvoch prípadoch,kedy krajský súd rozhodoval o odvolaniach týkajúcich sa nariadenia predbežného opatrenia,príp. návrhu na jeho zrušenie.
Možno tiež konštatovať, že postup okresného súdu v napadnutom konaní vykazujeaj znaky neefektívnosti a nesústredeného postupu. Tento prvok je zrejmý predovšetkýmz toho, že rozsudky okresného súdu z 21. júla 2010 a z 18. septembra 2012 boli krajskýmsúdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Relevantné je, že v obidvochprípadoch považoval krajský súd rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľnýpre nedostatok dôvodov, čím bola daná vada konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.Z odôvodnenia uznesenia č. k. 6 Co 274/2010-581 z 15. júna 2011 vyplýva, že krajský súduložil okresnému súdu, aby skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa§ 424 Občianskeho zákonníka, ktorá ak sa nepreukáže, bude povinný skúmať existenciuzáväzku odporcov z titulu bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z uznesenia č. k.6 Co 74/2013-756 z 23. septembra 2013, okresný súd si povinnosť uloženú uznesenímkrajského súdu z 15. júna 2011 splnil len čiastočne. Z odôvodnenia uznesenia krajskéhosúdu z 23. septembra 2013 vyplýva, že okresný súd sa vysporiadal s existenciouzodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Keďže dospel k záveru,že táto zodpovednosť odporcov nie je daná, bolo jeho povinnosťou vysporiadať saaj s existenciou ich záväzku z titulu bezdôvodného obohatenia, s čím sa však podľakrajského súdu okresný súd nevysporiadal dostatočne. Rovnako tak je zrejmé,že špecifikovaný skutok odporcov (predaj rodinného domu v Myslave a tvrdené ponechaniesi finančných prostriedkov z predaja) okresný súd neposúdil z hľadiska existenciezodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka, prípadne z titulubezdôvodného obohatenia.
Aspektom nesústredeného a neefektívneho postupu je aj skutočnosť, že konanietrvá deväť rokov s tým, že vec nie je právoplatne rozhodnutá.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že neefektívnym a nesústredenýmpostupom okresného súdu v napadnutom konaní a tiež jeho nečinnosťou došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 3 písm. a) zákonao ústavnom súde s prihliadnutím na to, že napadnuté konanie nie je ani po deviatich rokochprávoplatne skončené, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétneokolnosti prípadu.
Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na celkovú dĺžku konania, na nesústredenýa neefektívny postup okresného súdu, na jeho nečinnosť, ale aj na to, že k celkovémutrvaniu konania prispeli aj skutkové okolnosti uvedené v časti III bode 1 tohto nálezu,ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 3 500 €, ktorá je podľa názoru ústavného súduprimeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikliv súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnilúhradu trov konania„za dva úkony právnej pomoci a rež. paušál“.
Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v sume284,08 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej službypodľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvejporady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzalzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základupodľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 284,08 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. apríla 2016