znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 168/2010-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. K. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 99/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 99/02 p o r u š e n é   b o l o.

2.   J.   J. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2 500 €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   J.   J.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   254,88 €   (slovom dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiatosem   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 168/2010-14   z   30.   marca   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 99/02 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedol:

„K   porušeniu   môjho   opráva   ako   sťažovateľa...   došlo   a   dochádza   v   doposiaľ právoplatne   neskončenom   konaní   vedenom   pred   Okresným   súdom   Košice   II, sp.zn. 15C 99/02, v právnej veci navrhovateľa: J. J., bytom K., štátny občan SR proti odporkyni P. J., bytom v K., o vyporiadanie BSM.... Od začiatku súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice II do dnešného dňa ubehlo viac ako 96 mesiacov, v predmetnom súdnom konaní nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej....“

Sťažovateľ   s poukázaním   na   rozhodnutia   ústavného   súdu   (sp.   zn.   I.   ÚS   47/96, I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97) vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:

„Predmetom konania pred Okresným súdom Košice II je spor o BSM. Z obsahu spisu, predložených listinných dôkazov, ako aj vykonaných znaleckých posudkov vyplýva, že nejde o právne zložitú vec. Sporným predmetom konania je rodinný dom ( nachádzajúci sa na...),   motorové   vozidlo   zn.   ŠKODA   FABIA,   a   nákladné   vozidlo   zn.   AVIA.   Tieto   veci nepatria do BSM, pretože som ich nadobudol z vlastných finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti   boli   podľa   nášho   názoru   dostatočne   preukázané   vykonaným   dokazovaním. Napriek tomu označený súd nedospel k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej ani po takmer 8 rokoch....

Správanie sa ako účastníka konania, pokiaľ ide o dané kritérium pri rozhodovaní o tom,   či   došlo   k   zbytočným   prieťahom...,   mám   za   to,   že   zo   strany   účastníka   konania k prieťahom   nedošlo,   keďže   sa   na   pojednávaniach   zúčastňoval   a   to   osobne,   resp. prostredníctvom právneho zástupcu a poskytoval súdu náležitú súčinnosť....

Sťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR došlo v dôsledku nekonania súdu, pričom neexistovala zákonná prekážka, aby súd vo veci nekonal ako i jeho konaním, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Snaha súdu o skončenie veci, na ktorú   by   sa   dalo   usudzovať   vzhľadom   na   niektoré   krátke   časové   úseky   medzi pojednávaniami,   bola   iba   formálna.   Inak   by   tieto   úkony   neboli   tak   nedostatočne efektívne....

Vo veci prieťahov v konaní som podal predsedovi Okresného súdu Košice II v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. zákona č.757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov sťažnosť zo dňa 26.3.2009. V odpovedi na uvedenú sťažnosť, pod sp.zn.64/09 zo dňa 30.3.2009 predseda okresného súdu zistil, že k prieťahom zo strany súdu došlo v priebehu rokov 2003-2004.“

Podľa   názoru   sťažovateľa   v dôsledku   prieťahov   v konaní   pred   okresným   súdom došlo k následkom, ktoré sa už nedajú následne napraviť ani odstrániť. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 14/02, podľa ktorého ústavný   súd   prizná   sťažovateľovi   primerané   zadosťučinenie,   ak   deklarovanie   porušenia práva   a príkaz   konať   bez   zbytočných   prieťahov   nemožno   považovať   za   dostatočné a prieťahy v konaní sa už nedajú napraviť a odstrániť. Požadované finančné zadosťučinenie vo výške 3 333 € považuje sťažovateľ za primerané vzhľadom na dĺžku súdneho konania, ktoré sa vedie pred okresným súdom od 28. januára 2002, čo predstavuje k dnešnému dňu 8 rokov. Sťažovateľ zároveň poukázal na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako aj na zásady spravodlivosti, o ktoré sa ESĽP opiera, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie.

«Európsky   súd   pre   ľudské   práva   vo   veci   sťažnosti   č.35382/97   spoločnosti Comingersoll S.A. proti Portugalsku rozhodol o priznaní spravodlivého zadosťučinenia za morálnu ujmu podľa článku 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo výške 1.500.000,- PTE (podľa devízového kurzu v danom období 300.000;- Sk), pričom jeho priznanie   odôvodnil   tým,   že   „prieťahy   v   konaní   nad   rámec   primeranej   lehoty   museli sťažovateľovi privodiť značné nepríjemnosti a dlhotrvajúcu neistotu, aj keby to bolo len pri spravovaní bežných záležitosti spoločnosti“. Za prieťahy v konaní pritom považoval súd už lehotu jeden rok a sedem mesiacov, ktorá uplynula medzi pojednávaním lisabonského súdu z novembra 1984 a jeho rozsudkom z júna 1986.»

2.1 Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1/   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa článku 48 ods.2 Ústava SR a článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II, spisová značka 15C 99/02 postupom Okresného súdu Košice II bolo porušené.

2./ Okresnému súdu Košice II. v konaní vedenom pod spisovou značkou 15C 99/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3./ Ústavný súd sťažovateľovi J. J., bytom K., štátny občan SR priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 3.333,- EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný mi vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

4./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. K., listom sp. zn. 1 SprV/211/2010 zo 14. apríla 2010. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení   chronologicky   popísal   úkony   súdu,   ktoré   podľa   zistenia   ústavného   súdu zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedol:„Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov súdom i účastníkmi konania je nutné konštatovať absenciu úkonov v období od 21. 3. 2003 do 14. 10. 2004 a tiež od 11. 4. 2005 do 29. 5. 2006. V nasledujúcom období však súd už plynule konal a zo strany súdu tak nevznikal priestor na vytváranie zbytočných prieťahov. Práve v tomto ďalšom období   však   treba   poukázať   na   správanie   samotného   sťažovateľa,   ktorý   sa   nezúčastnil pojednávania dňa 6. 12. 2006, požiadal o odročenie pojednávania zo dňa 14. 3. 2007, následne obaja účastníci požiadali o odročenie pojednávania, určeného na deň 2. 5. 2007 za   účelom   pokusu   o   mimosúdnu   dohodu   a   na   pojednávaní   dňa   27.   6.   2007   požiadali o poskytnutie   ďalšej   lehoty   na   mimosúdnu   dohodu   do   konca   mesiaca   august   2007.   Až písomným podaním zo dňa 20. 12. 2007 sťažovateľ oznámil, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo a už v januári 2008 bol preto vytýčený termín pojednávania. Aj pojednávania, určené na dni 27. 5. 2009 a 30. 6. 2009, boli odročené z dôvodov na strane účastníkov konania.

Dĺžku   predmetného   konania   tak   ovplyvnili   samotní   jeho   účastníci,   keď   do mimosúdnych   jednaní   vstúpili   práve   v   období,   keď   súd   vo   veci   konal   a   vytyčoval pojednávania, nie už v skoršom čase, kým nevykonával úkony ani súd (vyššie uvádzané obdobia rokov 2003 až 2004 a 2005 až 2006).

Poukazujem tiež na skutkovú obtiažnosť sporu, spočívajúcu v nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania znalcami z rôznych odborov.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

4. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 28. apríla 2010 oznámila, že „netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie“.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 99/02:

-   28.   január   2002   –   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh   na   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti P. J., K. (ďalej len „odporkyňa“),

- 8. august 2002 – okresný súd vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku vo výške 500 Sk,

- 11. september 2002 – sťažovateľ doplatil súdny poplatok,

- 4. november 2002 – okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k podanému návrhu sťažovateľa,

- 29. január 2003 – odporkyňa (v zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. J. P.) sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa,

- 24. február 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k podaniu odporkyne,

- 19. marec 2003 – sťažovateľ sa vyjadril k podaniu odporkyne,

- 21. marec 2003 – bol daný kancelárii pokyn, aby doručila vyjadrenie sťažovateľa právnej zástupkyni odporkyne,

- 14. október 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. november 2004,

-   5.   november   2004   –   po   výsluchu   účastníkov   konania   a   vyjadrení   právnej zástupkyne   odporkyne   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   26.   január   2005   pre   účely predloženia listinných dôkazov na preukázanie tvrdení sťažovateľa,

- 19. november 2004 – sťažovateľ predložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

- 22. november 2004 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni odporkyne rovnopisy listín, ktoré vo veci predložil sťažovateľ, spolu s výzvou, aby sa k nim vyjadrila (vyjadrenie odporkyne bolo doručené do spisu, ako aj sťažovateľovi na pojednávaní 26. januára 2005),

- 26. január 2005 – po vyjadrení účastníkov konania a právnej zástupkyne odporkyne okresný súd odročil pojednávanie na 1. apríl 2005 pre účely výsluchu svedkov a predloženia listinných dôkazov účastníkmi konania,

- 25. február 2005 – sťažovateľ doručil okresnému súdu listinné dôkazy vo veci v zmysle záverov pojednávania konaného 26. januára 2005,

-   10.   marec   2005   –   okresný   súd   požiadal   o zapožičanie   spisov   Okresného   súdu Košice-okolie sp. zn. 8 C 258/1994 a sp. zn. 16 C 361/1994,

-   1.   apríl   2005   –   po   vypočutí   predvolaných   svedkov   a   po   vyjadrení   účastníkov konania a právnej zástupkyne odporkyne okresný súd pojednávanie odročil na neurčito na účely   oznámenia   stanoviska   odporkyne   k   hodnote   bytu   na...   v K.   (ďalej   len   „byt“), predloženia dokladov zo strany sťažovateľa a doplnenia dokazovania,

- 11. apríl 2005 – sťažovateľ v zmysle záverov z pojednávania konaného 1. apríla 2005 predložil okresnému súdu požadované doklady,

- 31. máj 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2006, zároveň vyzval odporkyňu na splnenie povinnosti v zmysle záverov z pojednávania konaného 1. apríla 2005 oznámiť jej stanovisko pod hrozbou uloženia poriadkového opatrenia,

- 19. jún 2006 – odporkyňa predložila okresnému súdu svoje stanovisko – vyjadrenia realitných kancelárií k trhovej cene bytu,

- 21. jún 2006 – po vyjadrení účastníkov konania a právnej zástupkyne odporkyne okresný súd pojednávanie odročil na 11. október 2006 na účely predloženia relevantných listinných   dôkazov   zo   strany   sťažovateľa,   ako   aj   odporkyne   a   oznámenia   návrhov   na doplnenie dokazovania,

- 23. august 2006 – okresný súd odročil pojednávanie na 25. október 2006 z dôvodu hospitalizácie sudkyne od 20. septembra 2006,

-   11.   september   2006   –   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o   predĺženie   lehoty   na splnenie   povinnosti   uloženej   súdom   na   pojednávaní   konanom   21.   júna   2006   do 30. septembra 2006 z dôvodu hospitalizácie,

- 5. október 2006 – okresný súd urgoval pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľa aj odporkyňu na splnenie povinností v zmysle záverov pojednávania z 21. júna 2006,

-   16.   október   2006   –   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   6.   december   2006 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne,

- 25. október 2006 – sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na splnenie povinnosti uloženej súdom (na pojednávaní konanom 21. júna 2006) o 15 dní z dôvodu, že „v mesiaci október som absolvoval operáciu v dôsledku ktorej môj zdravotný stav ešte nie je stabilizovaný“,

-   24.   november   2006   –   okresný   súd   urgoval   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej pokuty odporkyňu na splnenie povinností v zmysle záverov pojednávania z 21. júna 2006,

-   5.   december   2006   –   právna   zástupkyňa   odporkyne   požiadala   okresný   súd o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti,

- 5. december 2006 – okresný súd odročil pojednávanie na 9. február 2007,

-   12.   december   2006   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   JUDr.   H.   predložila okresnému   súdu   plnú   moc   na   zastupovanie   sťažovateľa   vo   veci   vyporiadania   BSM a zároveň preukázala kolíziu pojednávaní dňa 6. decembra 2006,

-   13.   december   2006   –   okresný   súd   opätovne   urgoval   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej   pokuty   sťažovateľa   aj odporkyňu   na splnenie   povinností   v   zmysle záverov pojednávania z 21. júna 2006,

-   3.   január   2007   –   okresný   súd   prostredníctvom   súdneho   doručovateľa   doručil právnej   zástupkyni   sťažovateľa   urgenciu   z   13.   decembra   2006   a   predvolanie   na pojednávanie nariadené na 9. február 2007,

- 6. február 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na 14. marec 2007 z vážnych rodinných dôvodov sudkyne,

-   8.   február   2007   –   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o   odročenie   pojednávania nariadeného na 9. február 2007 z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu,

-   12.   február   2007   –   odporkyňa   sa   vyjadrila   k   meritu   veci   v zmysle   záverov pojednávania z 21. júna 2006,

-   16.   február   2007   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   na predloženie dôkazov na preukázanie tvrdení sťažovateľa,

-   12.   marec   2007   –   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o   odročenie   pojednávania nariadeného na 14. marec 2007 vzhľadom na jeho neprítomnosť z dôvodu   podstúpenia liečenia,

- 12. marec 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. máj 2007,

-   2.   máj   2007   –   účastníci   konania   požiadali   súd   o   odročenie   pojednávania a poskytnutie   lehoty   30   dní   na   účely   uzavretia   mimosúdnej   dohody,   okresný   súd pojednávanie odročil na 27. jún 2007,

-   27.   jún   2007   –   na   pojednávaní   účastníci   prostredníctvom   svojich   právnych zástupcov   požiadali   okresný   súd   o   poskytnutie   ďalšej   lehoty   na   mimosúdne   vyriešenie sporu do konca augusta 2007,

-   13.   september   2007   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   na oznámenie, či došlo k dohode medzi účastníkmi, a na oznámenie návrhov na ďalší postup v konaní,

- 27. september 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že k mimosúdnej dohode nedošlo, a oznámila návrhy na ďalší postup v konaní,

- 9. október 2007 – právna zástupkyňa odporkyne požiadala okresný súd o nariadenie pojednávania, keďže so sťažovateľom sa nepodarilo uzavrieť mimosúdnu dohodu,

-   12.   október   2007   –   okresný   súd   zaslal   právnej   zástupkyni   odporkyne   podanie sťažovateľa doručené okresnému súdu 27. septembra 2007 na vyjadrenie,

-   23.   november   2007   –   právna   zástupkyňa   odporkyne   sa   vyjadrila   k   podaniu sťažovateľa,

- 20. december 2007 – sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania,

- 11. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. marec 2008,

- 3. marec 2008 – sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k meritu veci,

-   10.   marec   2008   –   okresný   súd   zaslal   právnej   zástupkyni   odporkyne   podanie sťažovateľa na vyjadrenie,

- 31. marec 2008 – po výsluchu predvolaného svedka a vyjadreniach účastníkov konania   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   na   účely   nariadenia   znaleckého dokazovania a predloženia listinných dôkazov účastníkmi,

- 18. apríl 2008 – sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy v súlade so závermi pojednávania konaného 31. marca 2008,

- 21. apríl 2008 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie na zistenie trhovej hodnoty bytu,

- 21. apríl 2008 – odporkyňa predložila okresnému súdu listinné dôkazy v súlade so závermi pojednávania konaného 31. marca 2008,

- 22. apríl 2008 – okresný súd požiadal Daňový úrad K. (ďalej len „daňový úrad“) o potvrdenie skutočnosti, že sťažovateľ mal vozidlo zn. Avia na podnikateľské účely,

- 22. máj 2008 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi Ing. P. na vypracovanie znaleckého posudku,

- 5. jún 2008 – súdny znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok č. 70/2008 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny,

- 9. jún 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného znalcovi Ing. P. za vypracovaný znalecký posudok,

-   9.   jún   2008   –   okresný   súd   zaslal   účastníkom   konania   vypracovaný   znalecký posudok spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili,

- 4. júl 2008 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporkyne k predloženému znaleckému posudku,

-   5.   august   2008   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k predloženému znaleckému posudku,

-   16.   september   2008   –   okresný   súd   uznesením   nariadil   doplnenie   znaleckého posudku č. 70/2008 v súlade s návrhom odporkyne na jeho doplnenie,

- 6. október 2008 – súdny znalec doručil okresnému súdu Odborný posudok č. 1 – dodatok k znaleckému posudku č. 70/2008 (ďalej len „dodatok k znaleckému posudku“) spolu s vyúčtovaním svojej odmeny,

- 20. október 2008 – okresný súd zaslal účastníkom konania vypracovaný dodatok k znaleckému posudku spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili,

-   7.   november   2008   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k predloženému dodatku k znaleckému posudku,

-   11.   november   2008   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   odporkyne k predloženému dodatku k znaleckému posudku,

-   17.   december   2008   –   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   priznaní   znalečného znalcovi Ing. P. za vypracovaný dodatok k znaleckému posudku,

- 22. január 2009 – súdny spis bol pridelený sudcovi JUDr. P. K.,

- 4. marec 2009 – sťažovateľ podaním na okresný súd urgoval nariadenie termínu pojednávania,

- 9. marec 2009 – súdny spis bol opäť pridelený sudkyni JUDr. V. O.,

-   26.   marec 2009   –   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní predsedovi okresného súdu so žiadosťou o urýchlené nariadenie termínu pojednávania,

- 30. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. apríl 2009,

-   21.   apríl   2009   –   okresný   súd   požiadal   o   zapožičanie   spisov   Okresného   súdu Košice II sp. zn. 14 C/867/98 a sp. zn. 16 C 361/1994,

-   22.   apríl   2009   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   a   právnej   zástupkyne odporkyne súd pojednávanie odročil na 27. máj 2009 na účely predloženia návrhov na doplnenie dokazovania a listinných dôkazov účastníkmi konania,

-   5.   máj   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa   v   zmysle záverov pojednávania z 22. apríla 2009,

- 27. máj 2009 – súd pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti účastníkov na 30. jún 2009 (právna zástupkyňa odporkyne telefonicky požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti),

- 3. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. jún 2009,

- 29. jún 2009 – právna zástupkyňa odporkyne požiadala okresný súd o odročenie pojednávania   z   rodinných   dôvodov,   z   tohto   dôvodu   okresný   súd   termín   pojednávania nariadený na 30. jún 2009 zrušil,

- 11. august 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. október 2009,

- 7. október 2009 – po vyjadreniach účastníkov a ich právnych zástupcov okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 19. október 2009 – okresný súd požiadal daňový úrad o potvrdenie skutočnosti, že sťažovateľ používal vozidlo zn. Škoda Fabia na podnikanie,

- 19. október 2009 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. W. na zistenie zostatkovej hodnoty motorových vozidiel k 29. novembru 2001,

- 10. november 2009 – ustanovený znalec Ing. W. požiadal okresný súd o upresnenie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania,

-   19.   november   2009   –   okresný   súd   zmenil   uznesenie   o   nariadení   znaleckého dokazovania v časti výroku o ustanovení znalca tak, že nariaďuje znalecké dokazovanie Ing. D. B.,

-   22.   december   2009   –   okresný   súd   zaslal   spis   ustanovenému   znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

- 27. január 2010 – súdny znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok č. 1/2010 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny,

- 27. január 2010 – okresný súd uznesením rozhodol o určení znalečného znalcovi Ing. B. za vypracovaný znalecký posudok,

- 28. január 2010 – okresný súd zaslal účastníkom konania vypracovaný znalecký posudok č. 1/2010 znalca Ing. B. spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili,

-   9.   február   2010   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu z 27. januára 2010 o určení znalečného znalcovi Ing. B.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 99/02 došlo k namietanému porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS   55/98,   I.   ÚS   132/03,   I.   ÚS   65/04, I. ÚS 95/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 331/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka trvania posudzovaného konania rozhodne nebola závislá od zložitosti veci. Potreba ustálenia skutkového stavu vykonaním výsluchov svedkov a zisťovanie hodnoty vecí tvoriacich BSM znaleckým   dokazovaním   (ustanovením   znalcov   z viacerých   odborov)   síce   môže   robiť občianskoprávnu   vec   skutkovo   zložitejšou,   avšak   nemožno   ňou   ospravedlniť   prípadnú absolútnu nečinnosť všeobecného súdu v rámci jeho postupu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľ čiastočne prispel svojím správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať skutočnosť, že opakovane žiadal okresný súd o odročenie pojednávania. Sťažovateľ žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 9. február 2007 a 14. marec 2007 z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, resp. z dôvodu podstúpenia liečenia. Následne obaja účastníci konania na pojednávaní 2. mája 2007 a 27. júna 2007 požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu uzavretia prípadnej mimosúdnej dohody, k čomu napokon nedošlo. Až na základe výzvy okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným okresnému   súdu   27.   septembra   2007   oznámila,   že   k mimosúdnej   dohode   nedošlo, a oznámila návrhy na ďalší postup v konaní. Okrem toho sťažovateľ neprispel k plynulosti napadnutého   konania   ani   tým,   že   listinné   dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení nepredkladal súdu riadne a včas, pričom na ich predloženie bol okresným súdom opakovane vyzývaný aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Napriek   uvedeným   skutočnostiam   v danom   prípade   podiel   sťažovateľa   na vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru   ústavného   súdu   neospravedlňuje   neúmerne   dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 8-ročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe neprimerané.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd bol v posudzovanom konaní opakovane nečinný. Nečinnosť okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená v obdobiach: od 28. januára 2002 do 8. augusta 2002, t. j. 6 mesiacov, od 21. marca 2003 do 14. októbra 2004, t. j. takmer 19 mesiacov, od 5. apríla 2005 do 31. mája 2006, t. j. takmer 14 mesiacov, a od 17. decembra 2008 do 30. marca 2009, t. j. 3 mesiace. Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 42 mesiacov, t. j. 3 a pol roka nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   18.   júna   2010   bola   predmetná   vec   na   okresnom   súde rozsudkom   meritórne   rozhodnutá,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 333 € najmä z dôvodu, že „konanie pred Okresným súdom Košice II sa vedie od 27.1.2002, čo predstavuje   do   dnešného   dňa   dobu   8   rokov,   pričom   vo   veci   samej   nebolo   vydané právoplatné rozhodnutie...“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku posudzovaného konania, ale aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia ustanovenej právnej zástupkyni za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti).   Za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v   roku   2010   patrí   odmena   v   sume dvakrát po 120,23 € a režijný paušál dvakrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 254,88 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010