SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 168/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť K. Z., Taliansko, vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky pod sp. zn. ÚHCP-318-8/RHCP-NR-NZ-2007 a Riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Nitra pod sp. zn. ÚHCP-661-5/RHCP-NR-2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť K. Z. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2009 doručená sťažnosť K. Z., Taliansko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky (ďalej len „cudzinecká polícia“) pod sp. zn. ÚHCP-318- 8/RHCP-NR-NZ-2007 a Riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Nitra (ďalej len „riaditeľstvo cudzineckej polície“) pod sp. zn. ÚHCP-661-5/RHCP-NR-2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. marca 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že M. A. (ďalej len „manžel“), je manželom sťažovateľky. Rozhodnutím cudzineckej polície sp. zn. ÚHCP-318-8/RHCP-NR-NZ-2007 z 24. augusta 2007 došlo k zrušeniu prvého povolenia manžela na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky platného od 25. júna 2005. Zároveň mu bola určená lehota 5 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutím riaditeľstva cudzineckej polície sp. zn. ÚHCP-661-5/RHCP-NR-2007 z 5. decembra 2007 bolo rozhodnutie cudzineckej polície potvrdené a odvolanie manžela zamietnuté.
Podľa názoru sťažovateľky uvedené rozhodnutia sú protizákonné. Nezodpovedá totiž skutočnosti, že by uzavrela manželstvo len účelovo preto, aby manžel mohol získať prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to žiada, aby ústavný súd obe rozhodnutia zrušil.
Podľa zistenia ústavného súdu rozhodnutie riaditeľstva cudzineckej polície z 5. decembra 2007 nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2007, lebo vtedy bolo doručené zástupcovi účastníka konania (manžela).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Sťažovateľka žiada o preskúmanie rozhodnutí cudzineckej polície a riaditeľstva cudzineckej polície, ktoré nadobudli právoplatnosť ešte 12. decembra 2007. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. marca 2009, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že aktívne legitimovaným požadovať preskúmanie napadnutých rozhodnutí by sa javil skôr manžel, a nie sťažovateľka, keďže dotknuté boli predovšetkým jeho práva. Navyše, proti rozhodnutiu riaditeľstva cudzineckej polície bolo možné v zákonnej dvojmesačnej lehote podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia príslušnému všeobecnému súdu v rámci správneho súdnictva (piata časť druhá hlava Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009