znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 168/07-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti   J.   M.,   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   Š.,   B., vo veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. CbOR 18/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a v   čl.   38   ods. 2   Listiny   základných   práv a slobôd   postupom Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. CbOR 18/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. CbOR 18/02 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   vyplatiť   mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 4. septembra 2007 č. k. II. ÚS 168/07-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M., P., (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. CbOR 18/02.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Okresný súd v Nitre uznesením sp. zn. CbOR 18/02-65 zo dňa 22. 3. 2005 zrušil s likvidáciou obchodnú spoločnosť A., spol. s r. o. na základe návrhu podaného troma spoločníkmi obchodnej spoločnosti, a to 1. Ing. Š. K., 2. Ing. B. T. a 3. Š. R. (...) Na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania   Krajský   súd   v   Nitre   uznesením č. k. 15 Cob   126/2005-89   zo   dňa   29.   9.   2005   zrušil   uznesenie   Okresného   súdu   Nitra sp. zn. CbOR   18/02-65   zo   dňa   22.   3.   2005   a   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie konanie.

Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   bolo   doručené   prvostupňovému   súdu   dňa 31. 10. 2005, vypravené z príslušnej spisovej kancelárie prvostupňového súdu na doručenie sťažovateľovi bolo dňa 18. 9. 2006 a sťažovateľovi bolo doručené až dňa 25. 9. 2006, t. j. až po 11 mesiacoch. Okresný súd v Nitre bezdôvodne držal nečinne citované uznesenie u seba viac ako 11 mesiacov, pričom ani doteraz vo veci nekoná, hoci sťažovateľ podával dňa 9. 5. 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní. (...)

Prvostupňový súd (...) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu nedoručil sťažovateľovi v primeranej lehote, respektíve doručil mu ho až po 11 mesiacoch potom, ako bolo toto rozhodnutie   vrátené   prvostupňovému   súdu   na   ďalšie   konanie,   spôsobil   neprimerané a zbytočné prieťahy v predmetnej veci. (...)

Navrhovateľ má za to, že nečinnosťou Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. CbOR 18/02 bolo porušené jeho právo zaručené:

(...) 2. článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého článku každý má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom,

(...) 4. článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého článku každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Nečinnosťou Okresného súdu Nitra, ku ktorej došlo v období od 31. 10. 2005 až do 18. 9. 2006, nakoľko napriek existujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu s vysloveným právnym   názorom,   prvostupňový   súd   nekonal,   došlo   k   porušeniu   vyššie   uvedených základných   práv   sťažovateľa   zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky   a   Listinou základných práv a slobôd. (...)

Právna neistota, v ktorej sa nachádzal sťažovateľ viac ako 11 mesiacov, sa odráža aj na   jeho   zvýšených   finančných   výdavkoch   v   exekučnej   veci   vedenej   Okresným   súdom v Nových Zámkoch pod. sp. zn. 10 Er 66/05, kde je sťažovateľ nútený brániť svoje práva proti spoločnosti A., spol. s r. o. v likvidácii, ktorá na základe vyššie uvedených skutočnosti ako taká nemá oprávnenie vystupovať, teda neexistuje (ide o non subjekt). Na základe toho je sťažovateľ zaťažený platením súdnych poplatkov vo veci bránenia svojho postavenia voči neexistujúcemu subjektu.

Uznesenie o zrušení obchodnej spoločnosti A. spol. s r. o. bolo síce rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 126/2005 zo dňa 29. 9. 2005 zrušené, avšak sudca Okresného súdu v Nitre zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Nitre doručil sťažovateľovi až dňa 25. 9. 2006.

Okresnému súdu bolo toto doručené dňa 31. 10. 2005. Sudca   Okresného   súdu   v   Nitre   prieťahmi   spôsobenými   doručením   zrušujúceho uznesenia sťažovateľovi po viac ako 11 mesiacoch od doručenia Krajským súdom v Nitre spôsobil sťažovateľovi škody. Ak by bol súd doručil uznesenie sťažovateľovi hneď ako mu bolo   doručené   krajským   súdom,   bolo   by   nezákonné   exekučné   konanie   hneď   zastavené. Prieťahmi súdu došlo k spôsobeniu škody výkonom exekúcie na majetok sťažovateľa. Na základe vyššie uvedeného sa sťažovateľ touto sťažnosťou domáha tiež priznania jeho práva na primerané finančné zadosťučinenie zo strany Okresného súdu Nitra vo výške 200.000,- Sk. (...)“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1.) nečinnosťou Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. CbOR 18/02 došlo k porušeniu práva J. M., (...) bytom P. (...), aby bola vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov zaručených (...)   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   (...)   čl.   38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

2.)   Okresný   súd   Nitra   je   povinný   zaplatiť   J.   M.,   (...)   bytom   P.   finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Nitra povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

3.) Okresnému súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. CbOR 18/02 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

2. Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 1196/07 z 10. októbra 2007 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 29. októbra 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v predmetnej veci okrem prehľadu procesných úkonov uviedol:

„Krajský súd Nitra uznesením zo dňa 29. 09. 2005 č. k. 15 Cob 126/2005-89 zrušil uznesenie OS Nitra zo dňa 22. 03. 2005 č. k. CbOR 18/02-65. Toto uznesenie bolo na tunajší   súd   doručené   dňa   31.   10.   2005.   Zákonná   sudkyňa   v tom   čase   bola   opakovane krátkodobo   práceneschopná,   v januári   2006   nastúpila   na   dlhodobú   PN   a následne   na materskú dovolenku. K prerozdeleniu vecí z jej oddelenia došlo v súlade s ustanovením § 51 ods.   4   písm.   a)   zák.   č.   757/2004   Z.   z.   až   po   uplynutí   viac   ako   6-týždňovej   dlhodobej neprítomnosti, a to na základe dodatku č. 3 k rozvrhu práce Okresného súdu v Nitre na rok 2006, zo dňa 1. 3. 2006 (účinného 10. 3. 2006). Predmetný spis bol spolu s ďalšími 116-timi spismi pridelený náhodným výberom sudcovi JUDr. P. V. dňa 13. 3. 2006. Po postupnom oboznámení sa s pridelenými vecami sudca vykonal v spise sp. zn. CbOR 18/02 úpravu na doručovanie rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 11. 09. 2006. Nečinnosť súdu v období od 31.   10.   2005   do   11.   9.   2006   bola   spôsobená   objektívnymi   okolnosťami,   spočívajúcimi v zmene   zákonného   sudcu,   ktoré   okolnosti   majú   vždy   za   následok   narušenie   plynulosti konania.

(...) zároveň oznamujem, že v zmysle § 30 ods. 1 a 2 zák. č. 38/1993 Z. z., netrvám na tom,   aby   sa   o prijatej   sťažnosti   konalo   verejné   ústne   pojednávanie,   nakoľko   od   tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   z   29. októbra   2007 k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

„Nemožno prisvedčiť   tvrdeniam   uvedeným v odôvodnení okresného súdu,   pretože podľa rozsudkov vyhlásených Európskym súdom pre ľudské práva vo veciach prieťahov v konaní súdov, štát je vždy zodpovedný za spôsobené prieťahy, ak prieťahy odôvodňuje nedostatkom personálneho obsadenia súdov, prípadne ich zaťaženosťou.

Je na strane štátu, aby zabezpečil v rámci svojej kompetencie obsadenosť súdov tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní a tým porušovaniu čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru zaväzuje zmluvné štáty zorganizovať súdny systém tak, aby súdy mohli plniť požiadavky tohto ustanovenia.

Zároveň oznamujem, že súhlasím s tým, aby bolo upustené od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. CbOR 18/02:

Okresnému   súdu   bol   5.   septembra   2002   doručený   návrh   Ing.   Š.   K.   (ďalej   len „navrhovateľ v 1. rade“), Ing. B. T. (ďalej len „navrhovateľ v 2. rade“) a Š. R. (spolu ďalej len „navrhovatelia“) na zrušenie spoločnosti A.., spol. s r. o., D. (ďalej len „spoločnosť“).

Okresný súd až 28. mája 2003 vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za   podaný   návrh   a predloženie   vyhlásenia   o vlastníctve   majetku   spoločnosti,   ktorí   tak urobili   17.   júna 2003.   V priebehu   mesiacov   december   2004   a január 2005   okresný   súd vyzýval príslušné inštitúcie na oznámenie skutočností dôležitých na konanie a rozhodnutie vo veci a v rámci tejto doby boli požadované informácie okresnému súdu aj oznámené.

Dňa   21.   februára   2005   navrhovatelia   v 1.   a   2.   rade   doplnili   podania   a požiadali o vymenovanie ich osôb za likvidátorov spoločnosti.

Uznesením okresného súdu č. k. CbOR 18/02-65 z 22. marca 2005 bola spoločnosť zrušená a za likvidátorov boli vymenovaní navrhovatelia v 1. a v 2. rade.

Sťažovateľ   podaním   z 3.   mája   2005   požiadal   okresný   súd   o doručenie   uznesenia okresného súdu, ktorým bola spoločnosť zrušená a podaním zo 14. júna 2005 podal proti tomuto   uzneseniu   odvolanie,   o ktorom   Krajský   súd   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“) rozhodol   tak,   že   rozhodnutie   okresného   súdu   uznesením   č.   k.   15   Cob   126/2005-89 z 29. septembra   2005   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Okresnému   súdu   bolo rozhodnutie krajského súdu doručené 31. októbra 2005, avšak účastníkom konania bolo doručované až 11. septembra 2006 a k jeho prevzatiu účastníkmi konania došlo v druhej polovici mesiaca september 2006. Dňa 14. novembra 2006 okresný súd uznesením pribral do konania ako účastníkov aj sťažovateľa, Ing. M. Z. a Š. S. Následne 15. novembra 2006 okresný súd pripojil spis sp. zn. Sro. 649/N, ktorý vylúčil 9. januára 2007 z dôvodu podania návrhu   sp.   zn.   28   Exre   181/06.   Dňa   26.   februára   2007   bol   spis   pripojený   k spisu sp. zn. 28 Exre 181/06. K jeho vylúčeniu došlo 11. októbra 2007.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.

Keďže   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny (uvedenej ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej   a Slovenskej   Federatívnej   Republiky   č.   23/1991   Zb.)   je   totožný   so   základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy, porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. CbOR 18/02 došlo vo vzťahu k osobe sťažovateľa k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny.

Ťažiskovým pojmom a komponentom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   je   to,   že   jeho   ochrana   sa   uplatňuje   vo   veci   účastníka,   v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej   ochrany,   ktorej   prerokovanie   a rozhodnutie   je   zahrnuté   do   účelu   procesného poriadku,   ktorý   upravuje   postup   orgánu   verejnej   moci   pri   prerokovaní   veci   účastníka. (napr. I. ÚS 18/06).

V zmysle   uvedeného,   v napadnutom   konaní   vedenom   okresným   súdom   išlo o „záležitosť“ sťažovateľa od momentu podania odvolania 16. júna 2005 proti uzneseniu okresného súdu z 22. marca 2005, preto ústavný súd skúmal porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom od okamihu podania odvolania sťažovateľom.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   teda   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia označeného základného práva.

Na základe posúdenia postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že jeho postup sa   v období   relevantnom   vo   vzťahu   k osobe   sťažovateľa   (od   16.   júna   2005)   vyznačuje nečinnosťou v trvaní takmer 11 mesiacov, t. j. od 31. októbra 2005 do 11. septembra 2006, keď   bez   zjavného   dôvodu   pristúpil   k doručovaniu   rozhodnutia   odvolacieho   súdu účastníkom konania až po uplynutí uvedenej 11 mesačnej lehoty.

Uvedený   postup   okresného   súdu   aj   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania ústavný   súd   hodnotí   ako   postup,   ktorý   nesmeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľa   v jeho   veci,   a teda   ako   taký,   ktorý   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v konaní (napr. II.   ÚS   10/01,   I. ÚS 235/05).   Tvrdenie   predsedu   okresného   súdu,   že „Zákonná sudkyňa v tom čase bola opakovane krátkodobo práceneschopná, v januári 2006 nastúpila na dlhodobú PN a následne na materskú dovolenku. K prerozdeleniu vecí z jej oddelenia došlo v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. a) zák. č. 757/2004 Z.z. až po uplynutí viac ako 6-týždňovej dlhodobej neprítomnosti, a to na základe dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu v Nitre na rok 2006, zo dňa 1. 3. 2006 (...). Predmetný spis bol spolu s ďalšími   116-timi   spismi   pridelený   náhodným   výberom   sudcovi   JUDr.   P.   V. dňa 13. 3. 2006. Po postupnom oboznámení sa s pridelenými vecami sudca vykonal v spise sp.   zn.   CbOR   18/02   úpravu   na   dourčovanie   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   dňa 11. 09. 2006.   Nečinnosť súdu   v   období   od   31. 10. 2005   do   11.   9. 2006 bola spôsobená objektívnymi okolnosťami, spočívajúcimi v zmene zákonného sudcu, ktoré okolnosti majú vždy za následok narušenie plynulosti konania“, ústavný súd neakceptoval. V súvislosti s otázkou zmeny zákonného sudcu vybavujúceho predmetnú vec ústavný súd poznamenáva, že   problémy   s personálnym   obsadením   všeobecného   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 (rovnako tak listina v čl. 38 ods. 2) zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie vecí bez zbytočných   prieťahov,   a   tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote (napr. I. ÚS 270/06).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   CbOR   18/02   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia 200 000 Sk,   ktoré   odôvodnil   tým,   že: „(...)   Právna   neistota,   v ktorej   sa   nachádzal sťažovateľ viac ako 11 mesiacov, sa odráža aj na jeho zvýšených finančných výdavkoch v exekučnej veci vedenej Okresným súdom v Nových Zámkoch (...), kde je sťažovateľ nútený brániť svoje práva proti spoločnosti A., spol. s r. o. v likvidácii, ktorá na základe vyššie uvedených   skutočností   ako   taká   nemá   oprávnenie   vystupovať,   teda   neexistuje   (...).   Na základe toho je sťažovateľ zaťažený platením súdnych poplatkov vo veci bránenia svojho postavenia   voči   neexistujúcemu   subjektu.   (...)   Sudca   (...)   prieťahmi   (...)   spôsobil sťažovateľovi škody. (...) Prieťahmi súdu došlo k spôsobeniu škody výkonom exekúcie na majetok sťažovateľa.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   a   v čl.   38   ods.   2   listiny   nie   je   pre   sťažovateľa   dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, vzhľadom na okolnosti daného prípadu a s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, považuje za primerané v sume 20 000 Sk tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008