znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 168/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namietal porušenie čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 19, čl. 47 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9 T 1/05 z 24. marca 2005, postupom Okresnej prokuratúry Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Pv 611/05 a postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného   zboru,   odboru   skráteného   vyšetrovania   Žilina   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. ČVS: ORP-1158/1-OSV-ZI-2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2006 doručená   sťažnosť   J. H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia   čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 19, čl. 47 ods. 2 a čl. 49 ústavy rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 T 1/05 z 24. marca 2005. Túto sťažnosť sťažovateľ doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 11. mája 2006, v ktorom oproti pôvodnej sťažnosti namietal navyše aj porušenie čl. 12 ods. 4 ústavy postupom Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   3 Pv 611/05   a postupom   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru,   odboru   skráteného vyšetrovania   Žilina   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“)   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. ČVS: ORP-1158/1-OSV-ZI-2005.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   bol   namietaným   rozsudkom „... odsúdený   v zmysle   § 8   ods. 1,   k § 241   ods. 2   Tr. zák.   a   § 241a   ods. 2   Tr. zák.   pre trestný   čin   znásilnenia   v štádiu   pokusu,   ktorý   som   nevykonal   a ktorý   mi   nebol   nijakým spôsobom preukázaný a dokázaný“.

K porušeniu označených práv sťažovateľa malo podľa obsahu sťažnosti dôjsť najmä tým, že okresný   súd   neakceptoval jeho výhrady   k ustanovenému   obhajcovi   ani žiadosti o jeho   výmenu,   nedoplnil   dokazovanie   v zmysle   jeho   požiadaviek,   nesprávne   posúdil a vyhodnotil   skutkový   stav.   Vzhľadom   na   to   je   sťažovateľ   presvedčený   o zaujatosti okresného súdu, ako aj orgánov činných v trestnom konaní voči jeho osobe.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 11. apríla 2005 odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením zo 4. mája 2005 zamietol ako oneskorene podané.

Sťažovateľ   sa   zmieňuje   aj   o tom,   že   29.   marca   2005   podal   podnet   na   podanie sťažnosti pre porušenie zákona na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorý však bol odložený. Ďalší podnet sťažovateľa z 19. decembra 2005 vybavila generálna prokuratúra vyrozumením, v ktorom mu oznámila, že síce zistila v jeho trestnej veci porušenie zákona, avšak v jeho prospech.

Odvolávajúc sa na uvedené dôvody žiada sťažovateľ ústavný súd o „... vyžiadanie a dôkladné preštudovanie celého spisu vzťahujúceho sa na vec sp. zn. 9 T 1/05 zo dňa 24. 3. 2005   a následné   zrušenie   tohto   rozsudku,   ako   i dôkladné   preskúmanie   celej   veci a prehodnotenie výrokov a rozsudku Okresného súdu v Žiline (...)“.

V doplňujúcom podaní k sťažnosti z 5. mája 2005 sťažovateľ uviedol: „Dňa 4. 4. 2005   som   podal   písomné   Trestné   oznámenie   na   ORPZ   Žilina   pre   Trestný   čin   krivej výpovede podľa § 175 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. a pre Trestný čin ohovárania v zmysle § 206   ods. 1   Tr. zák.   na   G. S.,   ktorá   vypovedala   v trestnom   konaní,   ktoré   sa   týka   veci a sťažnosti, ktorú som podal na Ústavný súd SR.

Nakoľko som dvakrát po sebe dostal uznesenie ORPZ Žilina o zastavení trestného stíhania a následne dvakrát po sebe uznesenie Okresnej prokuratúry o zrušení a nariadení nového   šetrenia,   nakoľko   neboli   vykonané   pokyny   prokurátora   pre   vyšetrovateľa,   som dospel   k záveru,   že   vyšetrovací   orgán   porušil   moje   práva   vyplývajúce   mi   z Ústavy   SR, pretože nesplnil nariadenia prokurátora, a tým porušil zákon v zmysle § 149 ods. 6 (orgán, ktorému   bola   vec   vrátená   na   doplnenie   a nové   prejednanie,   je   pri   novom   rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil) Trestného poriadku.

Nakoľko   vyšetrovací   orgán   viackrát   po   sebe   porušil   zákon   v zmysle   Trestného poriadku, som presvedčený, že sa jedná o úmyselné poškodzovanie mojich práv a slobôd vyplývajúcich mi z Ústavy SR čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 19.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   jeho prítomnosti.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému   porušeniu   označených   práv rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 9 T 1/05 z 24. marca 2005

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu sp. zn. 9 T 1/05 z 24. marca 2005 nadobudol právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia.

Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so sťažnosťou podanou na poštovú prepravu 15. apríla 2006 doručenou ústavnému súdu 20. apríla 2006, pričom so zreteľom na zákonnú dvojmesačnú   lehotu   na   podanie   sťažnosti   bol   posledným   dňom   na   jej   podanie   utorok 24. máj 2005. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť bola podaná takmer rok po uplynutí lehoty ustanovenej pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd preto musel sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok, odmietnuť ako podanú oneskorene.

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresnej prokuratúry vo veci   vedenej   pod   sp. zn.   3 Pv 611/05   a postupom   okresného   riaditeľstva   vo   veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1158/1-OSV-ZI-2005

Porušenie   namietaných   základných   práv   odvíja   sťažovateľ   od   toho,   že   okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 3 Pv 611/05 z 2. novembra 2005 zastavila trestné stíhanie vo veci   trestného   činu   ohovárania   podľa   § 206   ods. 1   Trestného   zákona   (ďalej   len „Tr. zák.“) v súbehu s trestným činom krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa   § 175   ods. 1   písm. a)   Tr. zák.   začaté   uznesením   okresného   riaditeľstva   sp. zn. ČVS: ORP-1158/1-OSV-ZI-2005 zo 16. mája 2005 na základe jeho trestného oznámenia. Toto   uznesenie   okresnej   prokuratúry   Krajská   prokuratúra   v Žiline   uznesením   sp. zn. 2 Kpt 749/05   z 21.   novembra   2005   zrušila   a prikázala,   aby   sa   vo   veci   znovu   konalo a rozhodlo. Nadväzne na to okresné riaditeľstvo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1158/1-OSV-ZI-2005 z 13. marca 2006 trestné stíhanie v predmetnej veci opäť zastavilo, avšak aj toto uznesenie   okresná   prokuratúra   uznesením   sp. zn.   3 Pv 611/05   z 13   apríla   2006   ako neopodstatnené   zrušila,   konštatujúc,   že poverený   príslušník   okresného   riaditeľstva postupoval síce v konaní v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, no aj napriek tomu jeho   uznesenie   o zastavení   trestného   stíhania   je   predčasné,   keďže   nesplnil   pokyn prokurátora   z 30. mája 2005   a nevykonal   všetky   úkony   potrebné   pre   objasnenie   veci. Uvedený postup orgánov činných v trestnom konaní považuje sťažovateľ za poškodzovanie svojich práv a slobôd vyplývajúcich z označených článkov ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa v tomto prípade domáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných pochybení orgánov činných v trestnom konaní v počiatočnom štádiu trestného stíhania vyslovil porušenie jeho označených práv.

Ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci sa preto ústavný súd nezaoberal argumentáciou   sťažovateľa,   pretože   aj   v prípade   opodstatnenosti   jeho   tvrdení   existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného (prípravného) konania.

Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (napr.   m. m.   III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05).

V odôvodnení uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 611/05 z 13. apríla 2006, ktorým   bolo   ako   neopodstatnené   zrušené   uznesenie   okresného   riaditeľstva   sp. zn. ČVS: ORP-1158/1-OSV-ZI-2005 z 13. marca 2006, sa okrem iného uvádza: „Povinnosťou povereného   príslušníka   PZ   preto   v ďalšom   konaní   bude   poškodeného   J. H.   vypočuť k obsahu jeho oznámenia a následne opätovne rozhodnúť o spôsobe ukončenia prípravného konania. Po ustálení skutkových zistení nie je vylúčené, že trestné stíhanie bude opätovne zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por.“

V nadväznosti na uvedené ústavný súd ďalej poznamenáva, že trestné konanie je od svojho   začiatku   až   po   jeho   skončenie   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré nebolo odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 64/04).   Z obsahu   sťažnosti   a pripojených   príloh   vyplýva,   že   v danej   veci   bolo na základe podnetu sťažovateľa ním namietané rozhodnutie okresného riaditeľstva zrušené a vo veci sa bude opäť konať.

Z toho   dôvodu   námietky   sťažovateľa   týkajúce   sa   porušenia   jeho   práv   treba v kontexte   uvedeného   považovať   za   predčasné,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   v tejto   časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Oneskorenosť   podania   sťažnosti   ani   nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie nemožno odstrániť a vzhľadom na to už ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov   zákonom   predpísaných   náležitostí   jeho   sťažnosti   (najmä   nepredloženie splnomocnenia   na   jeho   zastupovanie   advokátom   podľa   § 20   ods. 2   zákona   o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006