znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 168/03-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   P.   P.,   bytom   Ž.,   zastúpeného   komerčným právnikom JUDr. I. M., Ž., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. d) a čl. 13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   čl.   2   Dodatkového protokolu   č.   7   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici o začatí trestného stíhania   z 30.   októbra   2002   (ČVS:   KUV-63/OVEK-2000),   uznesením   Krajského   úradu justičnej   polície   Policajného   zboru   v Banskej   Bystrici   o zastavení   trestného   stíhania z 5. decembra   2002   (KUV-63/OVEK-2000),   uznesením   Krajskej   prokuratúry   v Banskej Bystrici   o zrušení   uznesenia   o obvinení   pre   jeho   nezákonnosť   z 13.   novembra   2002 (KV 70/02)   a napokon   vyrozumením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky o odložení   podnetu   na   podanie   sťažnosti   pre   porušenie   zákona   z 20.   marca   2003   ako nedôvodného (IV Pz 42/03-18) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. mája 2003 doručené podanie JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom Ž., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. I. M., Ž., označené ako „Návrh v zmysle článku 130 ods. 1 písm. f) Ústavy   SR   na   začatie   konanie   v zmysle   článku 127   Ústavy   SR“.   Z obsahu   návrhu vyplynulo, že ide o sťažnosť, ktorou sťažovateľ napáda postup Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský úrad justičnej polície“), Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“), ako aj Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“),   a to   pokiaľ   ide o krajský úrad justičnej polície jeho uznesenie o začatí trestného stíhania voči sťažovateľovi z 30.   októbra   2002   (ČVS:   KUV-63/OVEK-2000),   pokiaľ   ide   o krajskú   prokuratúru uznesenie   o zrušení   uznesenia   o obvinení   sťažovateľa   z dôvodu   jeho   nezákonnosti (Kv 70/02   z 13.   novembra   2002),   ďalej   uznesenie   krajského   úradu   justičnej   polície z 5. decembra   2002   (KUV-63/OVEK-2000)   o zastavení   trestného   stíhania   voči sťažovateľovi   a napokon   vyrozumenie   generálnej   prokuratúry   o odložení   podnetu sťažovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie zákona z 20. marca 2003 (IV Pz 42/03-18). Z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že týmito rozhodnutiami, ako aj postupmi   orgánov   činných   v trestnom   konaní   došlo   k porušeniu   jeho   základných   práv a slobôd   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v dôsledku čoho požiadal, aby ústavný súd v jeho veci nálezom rozhodol takto:

„Právo   priznané   sťažovateľovi   JUDr.   P.   P.   čl.   46   ods.   1,   čl.   50   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 6 ods. 3 písm. d), čl. 13 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čl.   2   Dodatkového   protokolu   čl.   7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   Generálnej   prokuratúre   SR   vo   veciach   podnetu sťažovateľa JUDr. P. P. z 12. 12. 2002 a z 20. 1. 2003 ďalej konať.

Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. Kv 70/02 z 13. 11. 2002 právo sťažovateľa JUDr. P. P. priznané článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. d), čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 Dodatkového protokolu čl. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Uznesenie   Krajského   úradu   justičnej   polície   PZ   Banská   Bystrica   ČVS:   KÚV- 63/OVEK-2000   z  ..........   o zastavení   trestného   stíhania   právo   sťažovateľa   JUDr.   P.   P. priznané článkom 46 ods. 1, čl. 50 ods. 1, Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 6 ods. 3 písm. d) čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo. Uznesenie   Krajskej   prokuratúry   Banská   Bystrica   č.   Kv   70/02   z 13.   11.   2002   sa zrušuje.

Uznesenie   Krajského   úradu   justičnej   polície   ČVS:   KÚV   63/OVEK–2000   z  ..... o zastavení trestného stíhania sa zrušuje.

Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,-   Sk,   ktoré   vyplatí   Krajský   úrad   justičnej   polície   PZ   Banská   Bystrica   v lehote jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Sťažovateľovi JUDr. P. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk, ktoré vyplatí Krajská prokuratúra Banská Bystrica v lehote jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľovi   JUDr.   P.   P.   sa   priznávajú   trovy   konania   pred   Ústavným   súdom Slovenskej   republiky   tak,   ako   budú   vyčíslené,   ktoré   vyplatia   solidárne   Krajský   úrad justičnej   polície   PZ   Banská   Bystrica   a Krajská   prokuratúra   Banská   Bystrica   v lehote jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Berúc do úvahy uvedené kritériá ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa a po jej   predbežnom   prerokovaní   ju   bol   nútený   odmietnuť   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Pri   zdôvodnení   svojho   rozhodnutia   vychádzal   z toho,   že   napadnuté   rozhodnutia krajského   úradu   justičnej   polície   a krajskej   prokuratúry   boli   už   predmetom   predošlej sťažnosti sťažovateľa podanej ústavnému súdu, ktorý ju 13. marca 2003 (IV. ÚS 39/03) odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. S výnimkou námietky predpojatosti voči sudcom štvrtého senátu ústavného súdu, ako aj jeho tvrdenia o „predčasnosti“ tohto rozhodnutia sťažovateľ vo svojej sťažnosti ústavnému súdu neuviedol už žiadny ďalší dôvod, ktorý by dovoľoval   prijatie   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   v časti,   v ktorej   už   bola   predtým odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Novou skutočnosťou, ktorú sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti z 26. mája 2003, bola len tá, týkajúca sa generálnej prokuratúry o odložení jeho podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona ako nedôvodného listom z 20. marca 2003 (IV Pz 42/03-18), ktoré je podľa   sťažovateľa   „vyvrcholením   sústavných   porušovaní   práv   a základných   slobôd sťažovateľa od októbra 2002, kedy začali nezákonné aktivity orgánov činných v trestnom konaní proti jeho osobe“.

Ústavný súd preto uvádza, že súčasťou žiadneho zo základných práv označených sťažovateľom (podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy) nie je aj povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný prostriedok na základe návrhu navrhovateľa. Ústavný súd už tiež judikoval, že: „Za porušenie práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu podanému podľa Trestného poriadku alebo podľa zákona o prokuratúre nevyhovie“ (I. ÚS 40/01, I. ÚS 38/02), resp. „Nepodaním sťažnosti pre   porušenie   zákona   generálnym   prokurátorom   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   základného práva   navrhovateľa   na   inú   právnu   ochranu,   nakoľko   oprávnenie   podať   sťažnosť   pre porušenie   zákona   nie   je   súčasťou   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu“ (II. ÚS 45/00), keďže „Oprávnenie k sťažnosti pre porušenie zákona nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana“ (I. ÚS 7/00).

Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základných práv a slobôd, o ktorom   ústavný   súd   rozhodol   predtým   tak,   že   jeho   sťažnosť   odmietol,   a   keďže nevyhovenie podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona generálnym prokurátorom netvorí súčasť žiadneho zo základných práv alebo slobôd sťažovateľa podľa ústavy alebo medzinárodnej   zmluvy,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   odmietnuť   už   po   jej   predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2003