znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 168/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným F.-E.-W. P., zastúpenej advokátom JUDr. O. P., P. B., vo veci porušenia práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 160/01 z 31. januára 2002 o úhrade trov exekúcie, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   s ručením   obmedzeným   F.-E.-W.   P. o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. júla 2002 doručené podanie spoločnosti s ručením obmedzeným F.-E.-W. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. O. P., P. B., označené ako „Ústavná sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že: „Súdna exekútorka Bc. M. K., Exekútorský úrad v P. B. na návrh sťažovateľa ako oprávneného pod sp. zn. Ex 301/99 vykonávala exekúciu proti povinnému D. spol. s. r. o.,   V.   –   B.,   P.   o vymoženie   našej   pohľadávky   vo   výške   528.442,--   Sk   s prísl.   Exekúcia prebiehala na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v P. B. zo dňa 4. 12. 1997, sp. zn. 10 Cb 378/97 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 54/99.

V priebehu exekučného konania povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29. 11. 2000 sp. zn. 1 Obdo 22/99-150 ako súd dovolací zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 54/99 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23. 5. 2001 zrušil rozsudok Okresného súdu v Pov. Bystrici zo dňa 4. 12. 1997 sp. zn. 10 Cb 378/97 a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Okresný súd v Pov. Bystrici uznesením z 20. 6. 2001 sp. zn. Er 2012/99-185 podľa § 57 ods. 1 písm. b) Zák. č. 233/95 Zb. (exekučný poriadok) exekučné konania zastavil, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené. Tento postup súdu je v súlade so zákonom.

Uznesením zo dňa 1. 8. 2001 sp. zn. Er 2012/99-188 Okresný súd v Pov. Bystrici zaviazal povinného D. spol. s r. o. V. – B., P. uhradiť trovy exekúcie vo výške 26.571,24 Sk na účet súdnej exekútorky M. K. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tak, že to bol povinný, ktorý   zapríčinil   začatie   exekúcie,   pretože   riadne   a včas   neplnil   podľa   právoplatného exekučného titulu. Uznesenie obsahuje poučenie, podľa ktorého proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Napriek tomuto poučeniu povinný podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 napadnuté uznesenie zmenil   tak,   že   trovy   exekúcie   vo   výške   26.571,24   Sk   zaviazal   zaplatiť   na   účet   súdnej exekútorky – nás oprávneného....

Toto rozhodnutie je konečné a nie je možné podať proti nemu žiaden riadny opravný prostriedok. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 5. 2002, kedy bolo doručené nášmu právnemu zástupcovi.

Podľa § 55 ods. 2 Zák. č. 38/93 Zb. žiadame o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia....

Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 došlo   k porušeniu   našich   základných   práv   a slobôd   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy   o ľudských   právach   a základných   slobodách,   medzinárodné   zmluvy,   na   ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva, alebo   povinnosti   fyzických   osôb,   alebo   právnických   osôb,   a ktoré   boli   ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu   č.   11   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 127 ods. 1. Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb,   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv,   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd, vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Tvrdíme, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu nášho ústavného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11.

Poukazujeme na to, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu sme   podali   návrh   na   exekúciu.   Pretože   náš   návrh   bol   v súlade   s právom,   súd   poveril súdneho exekútora exekúciou a exekútor exekúciu vykonával. Vznikli trovy exekúcie. Na základe dovolania povinného došlo k zrušeniu exekučného titulu a súd exekúciu zastavil a správne   zaviazal   povinného,   aby   zaplatil   trovy   exekúcie.   Krajský   súd   v Trenčíne   toto rozhodnutie   zmenil   a trovy   exekúcie   zaviazal   zaplatiť   nás   –   oprávneného.   Týmto rozhodnutím bol porušený zákon.

Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Podľa ods. 2 toho istého zákonného ustanovenia, proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do 3 dní od doručenia upovedomenia podľa ods. 1. O týchto námietkach rozhoduje   súd.   Proti   rozhodnutiu   súdu   o námietkach   nie   je   prípustné   odvolanie.   Podľa ods. 3   rozhodnutie   súdu   o námietkach   proti   ďalším   trovám   exekúcie   sa   doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. Podľa ods. 4 toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi, poverenému na vykonanie exekúcie.

Krajský   súd   v Trenčíne,   aj   Okresný   súd   v Pov.   Bystrici   sa   týmito   zákonnými ustanoveniami neriadili.

O trovách exekúcie vo výške 26.571,-- Sk mal v zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor upovedomiť oprávneného a povinného. Účastníci mali možnosť podať do 3 dní námietky. O námietkach mal rozhodnúť súd. Proti rozhodnutiu súdu nebolo prípustné odvolanie.

K porušeniu zákona došlo tým, že uznesením zo dňa 1. 8. 2001 Okresný súd v Pov. Bystrici sám rozhodol o povinnosti povinného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26.571,-- Sk. Poučenie o neprípustnosti odvolania však bolo správne.

Napriek   tomu   Krajský   súd   v Trenčíne   napadnutým   rozhodnutím   vyslovil,   že odvolanie prípustné je, odvolanie prejednal, napadnuté uznesenie zmenil a trovy exekúcie zaviazal zaplatiť oprávneného. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri náležitej opatrnosti sme mohli predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ďalej uvádza, že dňa 29. 11. 2000 sa uskutočnilo pojednávanie na Najvyššom súde SR ako na súde dovolacom a že ak by sme venovali   pozornosť   výsledku   dovolacieho   konania,   mohli   sme   včas   podať   návrh   na zastavenie exekúcie. Tento názor je celkom chybný. Trovy exekúcie 26.571,-- Sk vznikli ešte do   rozhodnutia   NS   SR   ako   súdu   dovolacieho.   Nemali   sme   nijaký   dôvod   predvídať,   že povinný podá dovolanie a že dovolací súd zruší rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom. Faktom je, že v čase podania návrhu na exekúciu jestvoval vykonateľný exekučný titul, nejestvovalo žiadne rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekúcie a preto sme postupovali v súlade   s právom,   pretože   povinný   nerešpektoval   vykonateľné   súdne   rozhodnutie a dobrovoľne podľa neho neplnil.

Krajský   súd   neprávnene   argumentuje   príslušnými   ustanoveniami   O.   s.   p.   Na rozhodovanie   o trovách   exekúcie   nemožno   použiť   ustanovenia   O.   s.   p.,   pretože   túto problematiku   upravuje   Exekučný   poriadok   ako   špeciálny   zákon.   V exekučnom   poriadku nenachádzame nijaký odkaz na použitie O. s. p....

Sťažovateľ na základe týchto skutočností navrhuje, aby senát Ústavného súdu SR po predbežnom   prerokovaní   túto   ústavnú   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie   a po   vykonaní dokazovania vyniesol tento nález.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 sa zrušuje.

Krajský   súd   v Trenčíne   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   tohoto   konania 3.094,-- Sk (dva úkony po 1.447,-- Sk, 2x režijný paušál po 100,-- Sk) na účet advokáta JUDr. O. P., AK P. B., VÚB a. s. P. B., do 3 dní od rozhodnutia.

Podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   Ústavný   súd   môže   svojím rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   ods.   1   boli porušené primerané finančné zadosťučinenie.

Na základe tohoto článku Ústavy SR žiada sťažovateľ priznať proti Krajskému súdu v Trenčíne finančné zadosťučinenie vo výške 26.571,-- Sk.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2   citovaného zákona. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sa sústredil na posúdenie toho, či sťažovateľ využil   na   ochranu   svojho   základného   práva   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred všeobecnými   súdmi,   keďže   (a   v súlade   s čl.   127   ods.   1   ústavy)   o ochrane   práv vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy   ústavný   súd   rozhoduje   len   vtedy,   ak   o nej nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preto skúmal, či ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého sťažovateľ namietal [t. j. právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)],   mu   neposkytujú   všeobecné   súdy   na   základe   dostupných   opravných prostriedkov, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia   tohto   základného   práva.   Hoci   z napadnutého   uznesenia   Krajského   súdu v Trenčíne z 31. januára 2002 ústavný súd zistil, že odvolanie proti nemu nie je prípustné, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti súčasne skonštatoval, že sťažovateľ (a vzhľadom na okolnosti svojho prípadu) nevyužil dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré je prístupné v každom prípade, v ktorom účastník namieta zmätočnosť súdneho konania.

Dovolanie podľa § 236 (v spojení s § 237 a § 239) Občianskeho súdneho poriadku bolo   v prípade   sťažovateľa   prípustné   a v súlade   s §   243b   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku   ho   možno   považovať   za   účinný   právny   prostriedok   nápravy   namietaného porušenia základného práva aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže   nevyužitie   tejto   možnosti   účinnej   ochrany   základného   práva   sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno nahradzovať sťažnosťou na ústavný súd (ktorý môže konať len   vtedy,   ak fyzická   osoba   alebo právnická   osoba   nemala inú možnosť   účinnej ochrany svojich práv), bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2002