SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 168/02-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným F.-E.-W. P., zastúpenej advokátom JUDr. O. P., P. B., vo veci porušenia práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 160/01 z 31. januára 2002 o úhrade trov exekúcie, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným F.-E.-W. P. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. júla 2002 doručené podanie spoločnosti s ručením obmedzeným F.-E.-W. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. O. P., P. B., označené ako „Ústavná sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že: „Súdna exekútorka Bc. M. K., Exekútorský úrad v P. B. na návrh sťažovateľa ako oprávneného pod sp. zn. Ex 301/99 vykonávala exekúciu proti povinnému D. spol. s. r. o., V. – B., P. o vymoženie našej pohľadávky vo výške 528.442,-- Sk s prísl. Exekúcia prebiehala na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v P. B. zo dňa 4. 12. 1997, sp. zn. 10 Cb 378/97 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 54/99.
V priebehu exekučného konania povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29. 11. 2000 sp. zn. 1 Obdo 22/99-150 ako súd dovolací zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 54/99 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23. 5. 2001 zrušil rozsudok Okresného súdu v Pov. Bystrici zo dňa 4. 12. 1997 sp. zn. 10 Cb 378/97 a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Okresný súd v Pov. Bystrici uznesením z 20. 6. 2001 sp. zn. Er 2012/99-185 podľa § 57 ods. 1 písm. b) Zák. č. 233/95 Zb. (exekučný poriadok) exekučné konania zastavil, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené. Tento postup súdu je v súlade so zákonom.
Uznesením zo dňa 1. 8. 2001 sp. zn. Er 2012/99-188 Okresný súd v Pov. Bystrici zaviazal povinného D. spol. s r. o. V. – B., P. uhradiť trovy exekúcie vo výške 26.571,24 Sk na účet súdnej exekútorky M. K. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tak, že to bol povinný, ktorý zapríčinil začatie exekúcie, pretože riadne a včas neplnil podľa právoplatného exekučného titulu. Uznesenie obsahuje poučenie, podľa ktorého proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Napriek tomuto poučeniu povinný podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 napadnuté uznesenie zmenil tak, že trovy exekúcie vo výške 26.571,24 Sk zaviazal zaplatiť na účet súdnej exekútorky – nás oprávneného....
Toto rozhodnutie je konečné a nie je možné podať proti nemu žiaden riadny opravný prostriedok. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 5. 2002, kedy bolo doručené nášmu právnemu zástupcovi.
Podľa § 55 ods. 2 Zák. č. 38/93 Zb. žiadame o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia....
Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 došlo k porušeniu našich základných práv a slobôd a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa čl. 127 ods. 1. Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv, alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd, vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Tvrdíme, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu nášho ústavného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11.
Poukazujeme na to, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu sme podali návrh na exekúciu. Pretože náš návrh bol v súlade s právom, súd poveril súdneho exekútora exekúciou a exekútor exekúciu vykonával. Vznikli trovy exekúcie. Na základe dovolania povinného došlo k zrušeniu exekučného titulu a súd exekúciu zastavil a správne zaviazal povinného, aby zaplatil trovy exekúcie. Krajský súd v Trenčíne toto rozhodnutie zmenil a trovy exekúcie zaviazal zaplatiť nás – oprávneného. Týmto rozhodnutím bol porušený zákon.
Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Podľa ods. 2 toho istého zákonného ustanovenia, proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do 3 dní od doručenia upovedomenia podľa ods. 1. O týchto námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Podľa ods. 3 rozhodnutie súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. Podľa ods. 4 toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi, poverenému na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Trenčíne, aj Okresný súd v Pov. Bystrici sa týmito zákonnými ustanoveniami neriadili.
O trovách exekúcie vo výške 26.571,-- Sk mal v zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor upovedomiť oprávneného a povinného. Účastníci mali možnosť podať do 3 dní námietky. O námietkach mal rozhodnúť súd. Proti rozhodnutiu súdu nebolo prípustné odvolanie.
K porušeniu zákona došlo tým, že uznesením zo dňa 1. 8. 2001 Okresný súd v Pov. Bystrici sám rozhodol o povinnosti povinného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26.571,-- Sk. Poučenie o neprípustnosti odvolania však bolo správne.
Napriek tomu Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozhodnutím vyslovil, že odvolanie prípustné je, odvolanie prejednal, napadnuté uznesenie zmenil a trovy exekúcie zaviazal zaplatiť oprávneného. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri náležitej opatrnosti sme mohli predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ďalej uvádza, že dňa 29. 11. 2000 sa uskutočnilo pojednávanie na Najvyššom súde SR ako na súde dovolacom a že ak by sme venovali pozornosť výsledku dovolacieho konania, mohli sme včas podať návrh na zastavenie exekúcie. Tento názor je celkom chybný. Trovy exekúcie 26.571,-- Sk vznikli ešte do rozhodnutia NS SR ako súdu dovolacieho. Nemali sme nijaký dôvod predvídať, že povinný podá dovolanie a že dovolací súd zruší rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom. Faktom je, že v čase podania návrhu na exekúciu jestvoval vykonateľný exekučný titul, nejestvovalo žiadne rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekúcie a preto sme postupovali v súlade s právom, pretože povinný nerešpektoval vykonateľné súdne rozhodnutie a dobrovoľne podľa neho neplnil.
Krajský súd neprávnene argumentuje príslušnými ustanoveniami O. s. p. Na rozhodovanie o trovách exekúcie nemožno použiť ustanovenia O. s. p., pretože túto problematiku upravuje Exekučný poriadok ako špeciálny zákon. V exekučnom poriadku nenachádzame nijaký odkaz na použitie O. s. p....
Sťažovateľ na základe týchto skutočností navrhuje, aby senát Ústavného súdu SR po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 1. 2002 sp. zn. 8 Cob 160/01-213 sa zrušuje.
Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohoto konania 3.094,-- Sk (dva úkony po 1.447,-- Sk, 2x režijný paušál po 100,-- Sk) na účet advokáta JUDr. O. P., AK P. B., VÚB a. s. P. B., do 3 dní od rozhodnutia.
Podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené primerané finančné zadosťučinenie.
Na základe tohoto článku Ústavy SR žiada sťažovateľ priznať proti Krajskému súdu v Trenčíne finančné zadosťučinenie vo výške 26.571,-- Sk.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sa sústredil na posúdenie toho, či sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva účinné právne prostriedky nápravy pred všeobecnými súdmi, keďže (a v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy) o ochrane práv vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy ústavný súd rozhoduje len vtedy, ak o nej nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preto skúmal, či ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého sťažovateľ namietal [t. j. právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)], mu neposkytujú všeobecné súdy na základe dostupných opravných prostriedkov, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia tohto základného práva. Hoci z napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 31. januára 2002 ústavný súd zistil, že odvolanie proti nemu nie je prípustné, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti súčasne skonštatoval, že sťažovateľ (a vzhľadom na okolnosti svojho prípadu) nevyužil dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré je prístupné v každom prípade, v ktorom účastník namieta zmätočnosť súdneho konania.
Dovolanie podľa § 236 (v spojení s § 237 a § 239) Občianskeho súdneho poriadku bolo v prípade sťažovateľa prípustné a v súlade s § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ho možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy namietaného porušenia základného práva aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Keďže nevyužitie tejto možnosti účinnej ochrany základného práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno nahradzovať sťažnosťou na ústavný súd (ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv), bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2002