znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 167/07-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejedanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ct 1/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 71/99) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Ct 1/2003 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 12 C 71/99) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 12 Ct 1/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   Ing.   D.   Ď. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   trovy právneho   zastúpenia   v sume   7 492,20   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún a dvadsať halierov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2007 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   H.,   B., ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ct 1/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 71/99).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 15. júna 1999 podal okresnému súdu návrh na ochranu osobnosti, avšak okresný súd 12. júla 1999 toto konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesenie o zastavení konania 31. marca 2000 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (sťažovateľovi bolo uznesenie krajského súdu č. k. 11 Co 31/00-93 doručené 31. júla 2000). Listom zo 6. augusta 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa na upresnenie návrhu a predloženie predmetného novinového článku v origináli a listom z 21. mája 2002 upovedomil sťažovateľa, že vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava III ako miestne príslušnému súdu, s čím sťažovateľ v podaní   predloženom   4.   júna   2002   nesúhlasil.   Žiadosťou   z 5.   októbra   2005   podanou Okresnému   súdu   Bratislava   III   sa   sťažovateľ   domáhal   odstránenia   prieťahov   v konaní. Sťažovateľ   na   okresnom   súde   zistil,   že   krajský   súd   uznesením   č.   k.   8   Nc   43/02-124 z 31. októbra   2002   určil,   že   miestne   príslušným   na   prerokovanie   a rozhodnutie   veci   je okresný súd.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd vo veci dosiaľ nepojednával, hoci od podania návrhu uplynulo takmer osem rokov, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v označenej veci porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 350 000 Sk a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   167/07-11 z 28. júna 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu   ústavného súdu   právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Predsedníčka okresného súdu   v stanovisku doručenom 3. augusta 2007   uviedla,   že   vo   veci   sp.   zn.   12   Ct   1/2003   je   nariadený   termín   pojednávania   na 24. september   2007,   inak   sa   k sťažnosti   sťažovateľa   nevyjadrila.   Súčasne   predložila predmetný spis okresného súdu, z ktorého ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania.

Konanie na okresnom súde začalo 15. júna 1999 doručením návrhu sťažovateľa proti odporcovi v 1. rade spoločnosti P., a. s., B., a odporcovi v 2. rade šéfredaktorovi denníka P. na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uznesením z 12. júla 1999 okresný súd konanie zastavil. Sťažovateľ sa odvolal a okresný súd predložil vec 27. augusta 1999   na   rozhodnutie   krajskému   súdu,   ktorý   ju   vrátil   6.   decembra   1999   ako   predčasne predloženú, pretože uznesenie o zastavení konania nebolo doručené odporcom.

Okresný súd po odstránení nedostatkov predložil 24. februára 2000 vec odvolaciemu súdu. Krajský súd rozhodol o odvolaní 31. marca 2000 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis doručený 14. júna 2000. V júli a septembri 2000 okresný súd dožiadaním útvarov Policajného zboru Slovenskej republiky a Registra obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zisťoval pobyt sťažovateľa.

Listom z 11. júla 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil miesto svojho pobytu za účelom posúdenia miestnej príslušnosti na konanie a 6. augusta 2001 ho vyzval, aby   upresnil   žalobný   petit   a predložil   originál   predmetného   novinového   článku.   Listom zo 6. augusta 2001 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k návrhu a predložili predmetný   novinový   článok   v origináli.   Výzvu   odporcom   okresný   súd   zopakoval 20. novembra 2001 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Prípisom z 21. mája 2002 okresný súd postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti na konanie Okresnému súdu Bratislava III, ktorý s postúpením veci nesúhlasil a 22. augusta 2002 ju predložil na rozhodnutie o miestnej príslušnosti krajskému súdu. Uznesením č. k. 8 Nc 43/02-124 z 31. októbra 2002 krajský súd rozhodol, že miestne príslušným súdom na konanie je okresný súd. Vec mu bola vrátená 28. novembra 2002 a opatrením predsedu okresného súdu bola 2. januára 2003 prevedená do registra „12 Ct“.

Okresný   súd   14.   mája   2007   určil   termín   pojednávania   na   24.   september   2007. Odporca   v 1.   rade   podaním   doručeným   22.   júna   2007   požiadal   o odročenie   tohto pojednávania.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 12 Ct 1/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 71/99).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   prerokúvanej   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   predmetom   konania   je   žaloba o ochranu   osobnosti   a náhradu   nemajetkovej   ujmy   v peniazoch.   Tento   typ   konania   je štandardnou   súčasťou   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a preto   nemožno   vec hodnotiť ako právne zložitú. Z prehľadu dosiaľ uskutočneného konania vyplýva, že jeho doterajšia dĺžka nebola ovplyvnená ani prípadnou skutkovou zložitosťou veci.

2. Posúdením správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená na jeho ťarchu ako jedna z príčin namietanej dĺžky konania. Sťažovateľ včas reagoval na výzvy okresného súdu a žiadal ho o nariadenie pojednávania.   Podľa   názoru   ústavného   súdu,   sťažovateľ   svojím   správaním   neprispel k namietanej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že od začatia konania 15. júna 1999 do 21. mája 2002 (postúpenie veci   Okresnému   súdu   Bratislava   III)   sa   okresný   súd   zaoberal   len   otázkou   posúdenia miestnej   príslušnosti.   V ďalšej   fáze   konania   (po   určení   miestnej   príslušnosti)   od 28. novembra 2002 do 14. mája 2007 okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon, pričom v tomto období jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. Prvé pojednávanie vo veci je nariadené na 24. september 2007.

Hoci konanie trvá už viac ako osem rokov, okresný súd sa vecou dosiaľ meritórne nezaoberal a nepostupoval tak, aby bola odstránená právna neistota sťažovateľa, kvôli ktorej sa na neho sťažovateľ obrátil. Ústavný súd dospel k záveru, že namietaná dĺžka konania nie je ovplyvnená ani zložitosťou veci, ani správaním sťažovateľa, ale nečinnosťou okresného súdu, a preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ct   1/2003   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   71/99)   porušil   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   sp.   zn. 12 Ct 1/2003 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 350 000 Sk z dôvodu dlhoročného súdneho konania, v ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté ani na prvom stupni konania, pričom   poukázal na to,   že „starne s pocitom pochybností v spravodlivý a právny štát, s pocitom neistoty a obáv, kedy už bude vo veci samej rozhodnuté (...)“.

Ústavný súd nepovažoval za dostatočné uplatnenie svojej právomoci len uloženie povinnosti okresnému súdu, aby v označenej veci konal bez zbytočných prieťahov, a preto rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o výške   finančného   zadosťučinenia   zohľadnil predovšetkým celkovú dĺžku konania, zistené obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj význam   veci   pre   sťažovateľa   a   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   primerané všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa   ich   vyčíslil   sumou   7   492   Sk   za   dva   úkony   právnej   služby   vrátane   dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania   v sume   uplatnenej v sťažnosti, t. j. 7 492,20 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún a dvadsať halierov) spolu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 po 2 970 Sk a k tomu   dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zvýšenú o 19 % DPH, t. j. 1 196,20 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2007