znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 167/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005   v senáte   zloženom   z predsedu Jána   Mazáka   a   zo   sudcov   Ľudmily   Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla prerokoval sťažnosť V., K. N. M., zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 57/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 57/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému   súdu   v Trenčíne p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 Cb 57/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trenčíne   j e   p o v i n n ý   V. uhradiť trovy právneho zastúpenia 6 252,50   Sk   (slovom   šesťtisícdvestopäťdesiatdva   slovenských   korún päťdesiat   halierov) na účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr. M.   S.,   Č.,   do dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obchodná spoločnosť V., K. N. M. (ďalej len „sťažovateľka“), v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 13. mája 2005 namietala, že   postupom Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   7   Cb   57/01   bolo   porušené   jej   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

V   sťažnosti   sťažovateľka   okrem   iného   uviedla:   „Sťažovateľ   sa   svojím   návrhom zo dňa 15. 06. 2001 zaslanom na Krajský súd v Trenčíne domáhal zdržania sa klamlivého označenia tovaru, odstránenie následkov a náhradu škody vyvolanú klamlivým označením tovaru. Postup Krajského súdu v Trenčíne v konaní č. 7 Cb 57/01 prebiehal od doručenia návrhu 06/2001 v nasledujúcich časových intervaloch: - výzva KS v Trenčíne z 24. 01. 2003 na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Sťažovateľ   v priebehu   konania   žiadal   odstránenie prieťahov v konaní žiadosťou z 08. 11. 2001, urgenciou z 27. 04. 2005. (...) Krajský súd v Trenčíne rok aj pol po podaní návrhu vyzval navrhovateľa na úhradu súdneho poplatku a od tejto výzvy až do súčasnosti t. j. už vyše dvoch rokov opätovne nekoná. Spoločne s návrhom   z 15.   06.   2001   boli   predložené   všetky   doklady   na   preukázanie   skutočností tvrdených navrhovateľom. Navrhovateľ ihneď po doručení výzvy uhradil súdny poplatok. Napriek tomu, že ide o právnu vec, ktorá sa svojou náročnosťou nijako významne neodlišuje od   vecí   podobného   charakteru,   súd   po   dobu   takmer   štyroch   rokov   nevytýčil   ani   jedno pojednávanie   a   nevykonal   žiaden   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľa, t. j. k rozhodnutiu vo veci samej.“

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vo svojej sťažnosti požaduje, aby krajský súd konal bez zbytočných prieťahov, zaplatil jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   konania   verejného   ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu krajského súdu sp. zn. 7 Cb 57/01 ústavný súd zistil, že sťažovateľka 27. júla 2001 podala krajskému súdu žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa klamlivého označenia tovaru, odstránenia následkov a náhrady škody.

Krajský súd 24. januára 2003 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 18. februára 2003.

Krajský súd 11. apríla 2003 odoslal žalovanému žalobu na vyjadrenie. Vyjadrenie bolo krajskému súdu doručené 13. júna 2003.

Krajský súd 15. augusta 2005 nariadil termín pojednávania na 6. december 2005.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté skutočnosti, ktoré   uviedol   predseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   sp.   zn.   Spr.   564/05 zo 6. septembra   2005.   Predseda   krajského   súdu   súčasne   uznal,   že   došlo   k zbytočným prieťahom,   „najmä   v dobe   od   júna   2003,   t.   j.   po   podaní   vyjadrenia   odporcu   k obsahu návrhu“.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu krajského súdu a z vyjadrenia krajského súdu zistil, že predmetom posudzovaného konania je žaloba žalobcu o uloženie povinnosti zdržať sa klamlivého označenia tovaru, odstránenia   následkov   a náhrady   škody.   Krajský   súd   však   nevykonal   žiaden   relevantný úkon, ktorý by umožňoval hodnotiť právnu a skutkovú zložitosť veci, pričom treba uviesť, že spory obdobného charakteru nie sú právne a skutkovo také zložité, aby sa v nich konalo spôsobom, aký bol zistený v konaní pred krajským súdom.

Ústavný súd po zistení, že od podania žaloby 27. júla 2001 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu, ale v podstate ani ku dňu rozhodovania o sťažnosti (prvé pojednávanie vo veci je nariadené na 6. december 2005) nedošlo k žiadnemu meritórnemu úkonu súdu okrem   výzvy   na   úhradu   súdneho   poplatku,   doručenia   návrhu   na   začatie   konania a nariadenia pojednávania,   nepovažoval   za   potrebné   analyzovať   konanie   pred   krajským súdom   podľa uvedených   kritérií.   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   dlhotrvajúcou   ničím neospravedlniteľnou nečinnosťou krajského súdu, ktorá bola jedinou príčinou zbytočných prieťahov v konaní pred krajským súdom, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na tomto mieste ústavný súd súčasne uvádza, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom. Na tento stav nemalo podstatnejší vplyv ani to, že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok v súlade so zákonom.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde krajskému súdu, aby vo veci sp. zn. 7 Cb 57/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 100 000 Sk najmä s poukazom na „dĺžku doterajšieho konania, ktoré trvá štvrtý rok a počas ktorého nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, ba nekonalo sa ešte ani jedno pojednávanie“.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   aj   zo   zásad spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania.

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľka   oprávnene   trpí   pocitom   právnej neistoty.   Za   účelom   odstránenia   tejto   neistoty   krajský   súd   dosiaľ   nerealizoval   žiadne relevantné úkony, za ktoré   nemožno považovať výzvu   na zaplatenie súdneho   poplatku, resp. doručenie návrhu na začatie konania žalovanému. Stav konania je v skutočnosti taký, aký bol pri podaní žaloby.

Tento postup, resp. nečinnosť krajského súdu nemôžu byť v súlade so stabilizovanou judikatúrou ústavného súdu ospravedlnené argumentáciou predsedu krajského súdu, že na priebeh konania mali vplyv okrem subjektívnych príčin spočívajúcich v nečinnosti zákonnej sudkyne aj príčiny objektívne s poukazom na nedostatočné personálne obsadenie súdu.

Ústavný   súd   preto   považoval   priznanie   sumy   20 000   Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   konania   v hodnote 6 252,50 Sk za dva úkony právnej služby každý v hodnote 2 051 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty   (príprava a prevzatie veci,   písomné vyhotovenie podania). Ústavný súd   súčasne priznal právnemu zástupcovi   sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 150 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu   trov   konania   je krajský   súd   povinný   zaplatiť na účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).