znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 166/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Marcelom   Vasilišinom,Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 515/2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   svojej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 515/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Dňa 23.07.2010 bol na Okresnom súde Senica podaný návrh sťažovateľa na začatie konania proti odporcom ⬛⬛⬛⬛ (...) a SILVER spol. s.r.o.(...), o náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14.742,- EUR. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/102/2010. (...)

Dňa 07.04.2014 vydal Okresný súd Senica v tejto veci rozsudok, ktorým priznal sťažovateľovi   časť   náhrady,   no   zaviazal   ho   na   zaplatenie   ešte   vyšších   trov   konania. Následne   bolo   v   zákonom   stanovenej   lehote   podané   odvolanie   zo   strany   sťažovateľa Okresnému súdu Senica. (...)

Na základe telefonického dohovoru sme zistili, že spis spolu s podaným odvolaním bol   dňa   07.08.2014   predložený   Krajskému   súdu   Bratislava,   kde   je   vedený   pod   sp.   zn. 11Co 515/2014.

V   následnosti   na   to,   sťažovateľ   telefonicky   urgoval   Krajský   súd   Bratislava,   aby vo veci rozhodol, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. (...)

Predmetom odvolania je odlišný právny názor Sťažovateľa, ktorý má za to, že má od odporcu právo na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu.

Vec   nie   je   zložitá,   sústreďuje   sa   len   na   otázky   právneho   výkladu   niekoľkých ustanovení zákona, pričom k nim existuje ustálená súdna prax, ktorú súd pri riešení veci nerešpektoval.   V   odvolaní   poukazujeme   na   medzery   v   logike   odôvodnenia   rozhodnutia Okresného súdu Senica.

Ide teda len o konania, ktoré majú právnu stránku veci bez skutkovej, nevykonáva sa teda akékoľvek dokazovanie, a môže sa rozhodovať tzv. „od stola“. (...)

Navrhovateľ   je   napriek   svojmu   mladému   veku   invalidným   dôchodcom   s   mierou zníženia pracovných schopností viac než 70 %, a to v dôsledku zranení, ktoré žiadnym spôsobom nezavinil. Tieto mu preukázateľne zabránili ďalej študovať a úplne ho pripravili o plnohodnotný pracovný a súkromný život, na ktorý sa ako mladý pripravoval. Je doživotne odkázaný   len   na   príjem   z   nízkeho   invalidného   dôchodku   (momentálne   249,10   EUR). Akékoľvek   vecne   neopodstatnené   nároky   voči   nemu   neprimerane   sťažujú   jeho   životné podmienky.

Dovoľujeme   si   poznamenať,   že   ku   skutočnosti   zakladajúcej   žalobcovi   nárok   na finančné vyrovnanie došlo dňa 14.07.2007 - odvtedy neoprávnený zásah do jeho zdravia nie je ničím vyvážený a navrhovateľ napriek svojej situácii 8 rokov úveruje odporcov. (...) Ako   vyplýva   už   z   vyššie   uvedeného,   Porušiteľ   do   dnešného   dňa   po   takmer 7 mesiacoch nevykonal vo veci ani jeden úkon, čo presahuje všeobecnú dobu zakladajúcu neprimeranosť dĺžky konania podľa praxe Ústavného súdu. (...)»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd poprijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co 515/2014 porušil právo Sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   §   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6(zrejme ods. 1, pozn.) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu Trnava, v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co 515/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000, - € (slovom: dvetisíc eur) (zrejme päťtisíc, pozn.), ktoré je Krajský súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktoré je Krajský súd Bratislava (zrejmeTrnava, pozn.) povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu OLEXOVA VASILISIN, s.r.o.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súduv Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 515/2014.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožnovidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovanéhoustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky nakonanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšoujudikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých jenamietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovv konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, nauplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej radyč. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákonač. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedoviprvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), žeúčelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahyv konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právneprostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitnéhozreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, ajpo nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedokochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, akoaj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže   zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ,   ktorý   jekvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal (pričom telefonickúurgenciu   za   takú   sťažnosť   považovať   nemožno) a ani netvrdí,   že   ju   nepodal z dôvodovhodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahujeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svojustabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, ževzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa§ 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožniloúčinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015