znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 166/2013-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Bc.   Ing.   P.   Ď.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva   na súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1 a čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 261/2012 a jeho uznesením z 31. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. Ing. P. Ď. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2013 doručená sťažnosť Bc. Ing. P. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom sp. zn. 9 Co 261/2012 a jeho uznesením z 31. októbra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Sťažovateľ namieta porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. 10. 2012, sp. zn. 9 Co 261/2012-71, ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu....

Dňa 4. 12. 2012 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. 10. 2012, sp. zn. 9 Co 261/2012, ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 z 10. 4. 2012, sp. zn. 14C 133/2010, ako oneskorene podané podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ OSP.

Sťažovateľ prevzal odvolaním napadnutý rozsudok dňa 17. 5. 2012. Nasledujúcim dňom začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 OSP. Posledným dňom zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 1. 6. 2012.

Sťažovateľ v posledný deň odvolacej lehoty zaslal Okresnému súdu Bratislava 3, teda súdu,   proti   ktorého   rozhodnutiu   odvolanie   smerovalo,   odvolanie   v   elektronickej   forme elektronickými prostriedkami v zmysle ust. § 42 ods. 1 1. veta OSP.

Súd druhého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nemajúcemu oporu v zákone,   že   takéto   odvolanie   sťažovateľa   bolo   potrebné   doplniť   písomne   najneskôr   do troch dní, pričom tento záver súd druhého stupňa vyvodil z ust. § 42 ods. 1 OSP.... Sťažovateľ má za to, že odvolanie podal v súlade s cit. ust. § 42 ods. 1 2. veta OSP, podal ho na vecne príslušnom súde a nemal povinnosť takéto podanie doplniť písomne alebo ústne do zápisnice.

Na základe uvedeného má sťažovateľ za to, že súd druhého stupňa mu nesprávnym právnym posúdením otázky včasnosti podania opravného prostriedku odňal možnosť konať pred   súdom,   čím   porušil   jeho   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky....

Sťažovateľ   považuje   dotknuté   uznesenie   za   nezákonné   a   neústavné   aj   z   dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko súd druhého stupňa jeho právnu úvahu založil na judikáte R 12/1985,   pričom   uvedený   judikát   danú   otázku   nerieši.   V   odôvodnení   dotknutého uznesenia je uvedená právna veta, ktorá však nie je právnou vetou z uvedeného judikátu. Na uvedenom základe má sťažovateľ za to, že nie je možné preskúmať správnosť právnej   úvahy   súdu   druhého   stupňa,   nakoľko   nie   je   možné   zistiť   skutkové   a   právne okolnosti, za ktorých bol vydaný súdom druhého stupňa uvádzaný judikát R 12/1985, resp. neuvedený judikát, obsahujúci súdom uvedenú právnu vetu....

Sťažovateľ má za to, že nepreskúmateľnosťou rozhodnutia spôsobenou nesprávnym uvedením judikátu, na ktorom súd založil jeho právnu úvahu a odôvodnenie rozhodnutia, bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky....

Sťažovateľ má za to, že súd druhého stupňa nesprávne právne posúdil aj otázku zachovania   lehoty   podľa   ust.   §   57   ods.   3   OSP.   V   zmysle   tohto   ustanovenia   je   lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Ako sťažovateľ uviedol v predchádzajúcom bode, sťažovateľ jednak urobil úkon na miestne príslušnom súde v posledný deň lehoty, t.j. v posledný deň lehoty doručil odvolanie v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava 3, a jednak sťažovateľ nad rámec jeho zákonných povinností (ako sme odôvodnili v časti I. tejto sťažnosti) odovzdal písomné vyhotovenie odvolania Okresnému   súdu   Bratislava   1,   t. j.   orgánu,   ktorý   má   povinnosť   takéto   podanie   doručiť v zmysle § 57 ods. 3 OSP....

Na základe uvedeného má sťažovateľ opätovne za to, že súd druhého stupňa vec aj v tejto   časti   nesprávne právne   posúdil   a v   dôsledku toho   porušil   právo sťažovateľa   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky....

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. 10. 2012, sp. zn. 9 Co 261/2012-71, bolo   sťažovateľovi   doručené   4.   12.   2012.   Sťažovateľ   podal   proti   uvedenému   uzneseniu dovolanie v mesačnej zákonnej lehote a z opatrnosti, vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax, sťažovateľ podáva túto ústavnú sťažnosť v zákonnej dvojmesačnej lehote od doručenia uvedeného uznesenia, nevyčkajúc rozhodnutia o ním podanom dovolaní.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave porušil právo Bc. Ing. P. Ď. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave z 31. 10. 2012, sp. zn. 9 Co 261/2012-71.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   základného   práva   na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 261/2012 a jeho uznesením z 31. októbra 2012.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 4. decembra   2012.   Sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   osobne   doručená   sťažovateľom 6. februára 2013.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľovi nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a že návrh sťažovateľa na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia je viazaný na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013