znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 166/2011-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť F. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. B., B., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 201/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 201/04 p o r u š e n é   b o l o.

2. F. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. F. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden   eur a osemdesiatdva   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Z. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 166/2011-7   z   20.   apríla   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 201/04.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 11. júna 2004 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v 124. rade spoločne s ďalšími 221 žalobcami (ďalej   len „sťažovateľ a spol.“) domáhal náhrady   škody,   ktorá im   mala byť spôsobená   nesprávnym   úradným   postupom   žalovaných,   ktorí   podľa   sťažovateľa   a spol. niesli zodpovednosť za povolenie činnosti na finančných trhoch pre spoločnosti – B., s. r. o., H., o. c. p., a. s., A., spol. s r. o., a S., a. s., v dôsledku činnosti ktorých mala sťažovateľovi a spol.   vzniknúť   škoda,   pričom   konkrétne   sťažovateľovi   mala   vzniknúť   škoda   v   sume 136 875   Sk.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   aj   napriek   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní podanej predsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú, nekonal v jeho veci bez zbytočných prieťahov. Podľa sťažovateľa sa v dôsledku pomalého postupu okresného súdu predlžoval stav jeho právnej neistoty a odďaľovalo sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Máme za to, že uplynulá doba, skoro sedem rokov, je dostatočne dlhá na to, aby súd vo veci nariadil termín pojednávania, ale hlavne vydal rozhodnutie vo veci samej, čím by skončil súdny spor trvajúci skoro sedem rokov. Neprimeraná dĺžka konania pred súdom, oslabuje   dôveru   občanov   na   spravodlivé   súdne   konanie,   verejné   prerokovanie   bez zbytočných prieťahov a tým aj v celkový súdny systém....

Dňa 31. 03. 201 (správne má byť 2011, pozn.) bola na adresu advokátskej kancelárie právnej   zástupkyne   sťažovateľa   doručená   odpoveď   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní, v ktorej   predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I.   zhrnula   všetky   úkony   vykonané   zo strany súdu od začatia konania až po dobu vybavenia sťažnosti. V závere svojho vyjadrenia správne vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú a zároveň sa za spôsobený prieťah v konaní v mene súdu ospravedlnila.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„1. Nekonaním Okresného súdu Bratislava I. bolo porušené právo sťažovateľa F. S., bytom... B. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní pod sp. zn. 16 C/ 201/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. S., bytom... B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.300 € (slovom tritisíc tristo eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť k jeho rukám v lehote do dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť F. S. trovy právneho zastúpenia v sume   261,82   €   (dva   úkony   právnej   pomoci,   prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   spísanie sťažnosti   a   jej   podanie   á   123,50   €,   2   x   režijný   paušál   7,41   €)   na   účet   jeho   právnej zástupkyne JUDr. Z. B... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3405/2011 z 28. júla 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu   okresného súdu listom z 15. augusta 2011.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu procesných   úkonov   vykonaných   okresným   súdom   v   skúmanom   konaní   okrem   iného uviedla:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby... Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

S   poukazom   na   uvedené   musím   skonštatovať,   že   predmetné   konanie   je   síce   v hodnotenom období poznačené prieťahmi, ktoré však boli spôsobené vysokým nápadom vecí v   oddelení   zákonného   sudcu   a   prednostným   vybavovaním   reštančných   vecí.   Rovnako poukazujem aj na náročnosť veci, ktorá vyplýva z jej rozsiahlosti a potrebných šetrení nutných   na   pokračovanie   v   konaní.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V   prípade,   že   Ústavný   súd   SR   dospeje,   že   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v   konaní.   S   poukazom   na   uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Sťažovateľ namieta skutočnosti uvádzané ako obranu protistrany.... Pokiaľ   sa   protistrana   odvoláva   na   faktickú   rozsiahlosť   súdneho   spisu,   táto skutočnosť nemá a nemôže mať vplyv na dĺžku trvania súdneho konania na prvom stupni. Sťažovateľ nesúhlasí ani s obranou poukazujúcou na náročnosť prejednávanej veci. žaloby s identickým právnym základom boli v období rokov 2004 a nasl. doručované na Okresný   súd   Bratislava   I.   v   značnom   počte.   V   samotnom   senáte   16   C   bola   pridelená minimálne   jedna   identicky   právne   zdôvodnená   žaloba   o   náhradu   škody   za   nesprávny úradný postup.

S   prihliadnutím   na   prístup   Okresného   súdu   Bratislava   I.   k   prejednávanej   veci, pasivite   zákonného   sudcu   má   sťažovateľ   za   to,   že   priznanie   požadovanej   náhrady predstavuje spravodlivé zadosťučinenie za čakanie na spravodlivosť od roku 2004. Sťažovateľ...   udeľuje   súhlas   na   upustenie   od   ústneho   pojednávania   nakoľko písomnými stanoviskami bola vec dostatočne objasnená.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 201/04:

- 11. jún 2004 – žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľ a spol. domáhali náhrady škody, ktorá   im   mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom   žalovaných, ktorí podľa sťažovateľa a spol. niesli zodpovednosť za povolenie činnosti na finančných trhoch pre spoločnosti, v dôsledku činnosti ktorých mala sťažovateľovi a spol. vzniknúť škoda, pričom konkrétne sťažovateľovi mala vzniknúť škoda 136 875 Sk,

- 17. júl 2004 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a spol., aby odstránila nedostatky žaloby (napr. zosúladenie zoznamu žalobcov s predloženými splnomocneniami, nedostatky pri označení žalobcov a pod.) a aby predložila ďalšie kópie žalobného návrhu s prílohami,

-   30. júl 2004   –   právna   zástupkyňa sťažovateľa a spol.   žiadala o   predĺženie   lehoty   na podanie jej reakcie na výzvu okresného súdu zo 17. júla 2004,

- 11. august 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. odstránila nedostatky žaloby,

- 3. september 2004 – okresný súd uznesením uložil žalovaným, aby sa vyjadrili k žalobe,

- 10. november 2004 – žalovaný v 3. rade sa vyjadril k žalobe,

- 15. november 2004 – žalovaný v 1. rade sa vyjadril k žalobe,

- 24. november 2004 – žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe,

- 11. marec 2005 – okresný súd dožiadal Okresný súd Lučenec, aby vypočul v dožiadaní označených 11 žalobcov,

- 2. máj 2005 – po vybavení dožiadania zaslal Okresný súd Lučenec zápisnice o výsluchu 11 žalobcov okresnému súdu,

-   10.   máj 2005 – okresný   súd dožiadal   Okresný súd Brezno, aby vypočul   v dožiadaní označených 52 žalobcov,

-   10.   október   2005   –   po   vybavení   dožiadania   zaslal   Okresný   súd   Brezno   zápisnice o výsluchu 52 žalobcov okresnému súdu,

- 12. október 2005 – okresný súd dožiadal Okresný súd Zvolen, aby vypočul v dožiadaní označených 108 žalobcov,

- 15. máj 2007 – Okresný súd Zvolen vrátil spis po vybavení dožiadania späť okresnému súdu,

- 28. január 2008 – okresný súd dožiadal Okresný súd Žiar nad Hronom, aby vypočul v dožiadaní   označených   12   žalobcov;   Okresný   súd   Banská   Bystrica,   aby   vypočul v dožiadaní   označených   27   žalobcov;   Okresný   súd   Rimavská   Sobota,   aby   vypočul v dožiadaní   označených   4   žalobcov;   Okresný   súd   Prešov,   aby   vypočul   v   dožiadaní označených   2   žalobcov;   Okresný   súd   Žilina,   aby   vypočul   v   dožiadaní   označenú   1 žalobkyňu; Okresný súd Senica, aby vypočul v dožiadaní označenú 1 žalobkyňu, a Okresný súd Prievidza, aby vypočul v dožiadaní označeného 1 žalobcu,

- 29. február 2008 – po vybavení dožiadania Okresný súd Rimavská Sobota zaslal zápisnice o výsluchu 4 žalobcov okresnému súdu, Okresný súd Senica zaslal zápisnicu z výsluchu 1 žalobkyne okresnému súdu a Okresný súd Prešov zaslal zápisnicu z výsluchu 2 žalobcov okresnému súdu,

- 22. apríl 2008 – Okresný súd Žiar nad Hronom po vybavení dožiadania zaslal spis späť okresnému súdu,

- 28. apríl 2008 – po vybavení dožiadania zaslal Okresný súd Žilina zápisnicu o výsluchu 1 žalobcu okresnému súdu,

- 19. máj 2008 – po vybavení dožiadania zaslal Okresný súd Prievidza zápisnicu o výsluchu 1 žalobcu okresnému súdu,  

- 12. november 2010 – okresný súd dopytom na centrálnu evidenciu obyvateľov (CEPO) zisťoval údaje o aktuálnom pobyte všetkých 220 žalobcov,

- 29. november 2010 – okresnému súdu bola doručená vyžiadaná informácia od CEPO,

- 23. marec 2011 – okresný súd od príslušných matričných úradov vyžiadal úmrtné listy šiestich zomrelých žalobcov,

- 24. marec 2011 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby oznámila aktuálne adresy 3 označených žalobcov,

- 30. marec 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. máj 2011,

- 4. apríl 2011 – príslušné matričné úrady zaslali okresnému súdu úmrtné listy 2 žalobcov,

- 6. apríl 2011 – príslušné matričné úrady zaslali okresnému súdu úmrtné listy 2 žalobcov,

- 8. apríl 2011 – príslušný matričný úrad zaslal okresnému súdu úmrtný list 1 žalobcu,

-   18.   apríl   2011   –   právna   zástupkyňa   žalobcov   oznámila   okresnému   súdu,   že   jeden z okresným   súdom   dopytovaných   žalobcov   zomrel,   a čo   sa   týka   podania   informácie týkajúcej sa ďalších okresným súdom dopytovaných žalobcov, právna zástupkyňa žiadala o predĺženie lehoty, pretože týchto žalobcov oslovila listami a očakávala ich odpovede,

-   28.   apríl   2011   –   okresný   súd   dopytmi   na   iné   príslušné   okresné   súdy   zisťoval   stav dedičských konaní po zomrelých žalobcoch,

- 4. máj 2011 – právna zástupkyňa žalobcov oznámila okresnému súdu ním požadované informácie o označených žalobcoch,

- 11. – 20. máj 2011 – okresnému súdu boli priebežne doručované úmrtné listy a osvedčenia o dedičstve po zomrelých žalobcoch,

- 23. máj 2011 – okresný súd uznesením zastavil konanie vo veci žaloby žalobcu v 83. rade z dôvodu zistenia, že tento žalobca zomrel ešte pred podaním žaloby,

-   24. máj 2011 – okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie aj vo   veci   žaloby žalobkýň v 57. a 126.   rade,   ktoré   svoj   žalobný   návrh   zobrali   späť,   súčasne   okresný   súd ďalším uznesením vylúčil na samostatné konanie žalobu žalobcov v 97., 103., 137., 184. a 207. rade, ktorí zomreli počas konania vo veci,

- 25. máj 2011 – právna zástupkyňa žalobcov ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní   z   dôvodu   kolízie   konaní   a   súčasne   vyjadrila   súhlas,   aby   sa   konalo   v   jej neprítomnosti,

- 27. máj 2011 – okresný súd na pojednávaní po oboznámení prítomných s vykonaným dokazovaním vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu zamietol,

- 22. jún 2011 – podpredsedníčka okresného súdu na žiadosť zákonnej sudkyne súhlasila s predĺžením lehoty na vypracovanie rozsudku do 27. júla 2011,

- 16. august 2011 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalobcov proti rozsudku.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 201/04 o žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym   úradným   postupom   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   podľa   názoru   ústavného súdu   v danom prípade,   najmä   vzhľadom   na   veľký   počet   účastníkov   konania,   ktorých   vypočutie   si vyžadovalo vykonať procesné úkony viacerými dožiadanými súdmi, ide o vec skutkovo zložitejšiu,   vyžadujúcu,   resp.   majúcu   väčšie   nároky   na   časový   priestor   nevyhnutný   na konanie vo veci. Z hľadiska právnej zložitosti   však ústavný súd nepovažuje predmetné konanie   za   náročné,   resp.   také,   ktoré   by   vybočovalo   z   bežnej   rozhodovacej   praxe všeobecných súdov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil v jeho správaní žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné pripočítať na jeho ťarchu v súvislosti s vyhodnotením zbytočných prieťahov v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol   aj na § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa   ktorého len čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu dve významnejšie obdobia nečinnosti, a to od 15. mája 2007, keď bol okresnému súdu vrátený spis po vybavení dožiadania od dožiadaného súdu, do 28. januára 2008, keď okresný súd dožiadal ďalšie dožiadané súdy, t. j. okresný súd bol nečinný viac ako 8 mesiacov. Bez akéhokoľvek dôvodu bol okresný súd nečinný viac ako 2 roky a 5 mesiacov aj v čase od 19. mája 2008, keď bolo okresnému súdu doručené aj posledné ním vyžiadané dožiadanie, do 12. novembra 2010, keď okresný súd zisťoval aktuálne adresy všetkých žalobcov.

Podľa uvedených zistení tak bol okresný súd nečinný viac ako 3 roky a 1 mesiac, pričom okrem uvedeného ústavný súd podotýka, že postup okresného súdu v danej veci sa vyznačoval   aj   neefektívnosťou,   ktorá   spočívala   napr.   v   tom,   že   okresný   súd   nezaslal dožiadanie spolu so žalobou naraz všetkým dožiadaným súdom, alebo v tom, že v dôsledku už uvedenej nečinnosti okresného súdu bol okresný súd kvôli uplynutiu dlhšej doby nútený aktualizovať si údaje o pobyte žalobcov, čo tiež v konečnom dôsledku prispelo k predĺženiu konania.

V súvislosti s uvedenými zisteniami neobstoja ani obranné tvrdenia okresného súdu, že k predĺženiu konania prispelo nedostatočné personálne obsadenie súdu alebo zaťaženosť konajúcej   sudkyne. Podľa   judikatúry   ústavného súdu   (napr.   II.   ÚS   52/99,   I. ÚS   35/03, II. ÚS 200/05) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo ďalších   zamestnancov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 16 C 201/04 došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že po prijatí sťažnosti ústavným súdom 20. apríla 2011 na ďalšie konanie okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 201/04 z 27. mája 2011 vo veci rozhodol, ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   právna   neistota   sťažovateľa   bola   týmto   odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 300 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu, pričom ústavný súd prihliadol aj na skutkovú zložitosť (veľký počet účastníkov konania), považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 261,82 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2011   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, ako aj podanie sťažnosti ústavnému súdu a podanie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu) v sume 392,73 € vrátene režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 261,82 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011