znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 166/08-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. B. R., K., a P. R., K., zastúpených advokátom JUDr. Z. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 34/03 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. B. R. a P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   ich   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 34/03 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 10. apríla 2008 č. k. II.   ÚS   166/08-8 prijal podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   Ing.   B. R.,   K. (ďalej   len „sťažovateľ“), a P. R., K. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 34/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „... Dňa 20. 6. 2003 sme podali žalobu na vydanie   bezdôvodného   obohatenia   -   opcie   na   pozemok   v   sume   100.000.-   Sk s príslušenstvom. Na základe žaloby Okresný súd Bratislava I vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8 C 34/03.

Na   základe   podaného   odporu   proti   platobnému   rozkazu   žalovaným   bolo   vo   veci konané prakticky bez toho, aby sa vôbec prvé pojednávanie uskutočnilo....

Od   podania   žaloby   prvý   termín   pojednávania   bol   vytýčený   na   deň   1.   6.   2004. V priebehu roku 2004 boli vytýčené ešte dve pojednávania. V roku 2005 nebolo konané vôbec, v roku 2006 štyri termíny a v roku 2007 jeden termín.

Na základe týchto skutočností, sme dňa 28. 3. 2007 podali predsedovi Okresného súdu Bratislava I, JUDr. G. B. sťažnosť na prieťahy.

Dňa 19. 4. 2007 OS Bratislava I, reagoval na našu sťažnosť s argumentáciou, že k prieťahom v konaní nedošlo a postup súdu považujú za zákonný....

S   postojom   a   argumentáciou   porušovateľa   nemôžeme   súhlasiť,   nakoľko   od 8. 10. 2004 do 3. 3. 2006 sa vôbec nekonalo. Medzitým odročenia boli spojené s prieťahmi, kedy súd mohol bez ďalšieho konať. Súd nevyvodil z nedisciplinovanosti žalovaného žiadne závery, navyše, na vytýčenom pojednávaní na deň 27. 3. 2007, kedy sa zúčastnili obidve strany, poverená pracovníčka súdu oznámila, že z dôvodu práceneschopnosti sudkyne sa pojednávanie   odročuje   na   14.   9.   2007,   pritom   o   práceneschopnosti   sudkyne   súd   vedel minimálne štyri týždne skôr a napriek tomu to účastníkom neoznámil. Žalobca v I. rade spolu s právnym nástupcom teda merali cestu z Košíc úplne zbytočne. Teda minimálne od 7. 11. 2006 do plánovaného pojednávania 14. 9. 2007 je ďalší nedôvodný prieťah.“

1.2 Sťažovatelia vzhľadom na už uvedené navrhujú, aby ústavný súd vydal vo veci tento nález:

„1) Základné právo Ing. B. R. a P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na to, aby ich záležitosť bola prerokovaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zp. 8 C 34/03 bolo porušené.

2)   Sťažovateľom   Ing.   B.   R.   a P.   R.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie v úhrnnej výške 80.000.- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3) Advokátovi JUDr. Z. K. uhradiť trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z, § 11 ods. 2 (v sume 6.296.- Sk) dva právne úkony -prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd (2 x 2.970.- Sk) a dvakrát po 178.- Sk paušálna suma náhrad, na účet advokáta.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. G. B., listom sp. zn. Spr 2094/08 z 20. mája   2008   a právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu zo 4. júna 2008.

2.1 Predsedníčka okresného súdu okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uviedla:

„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.   zn.   8 C 34/2003 oznámiť,   že netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci....   S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   predmetnom   konaní   musím konštatovať, že predmetné konanie nie je poznačené prieťahmi, vo veci bolo vytýčených spolu 14 pojednávaní a mám za to, že tunajší súd vo veci priebežne konal. Účastníci ako aj právni   zástupcovia   sa   striedavo   nezúčastňovali   na   pojednávaniach   a   ani   na   jednom pojednávaní sa nezúčastnila navrhovateľka v druhom rade. Termín pojednávania, ktorý bol vytýčený na deň 27. 03. 2007 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. V prípade, ak ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľov   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu uviedol:

„... Po preštudovaní vyjadrenia OS Bratislava I musím konštatovať, že úvodná časť, v   ktorej   sa   definujú   úkony,   ktoré   súd   mal   vykonať   s   označením   dátumu,   sa   mi   javia spiatočné, nakoľko sa prekrývajú dátumy z roku 2004 a neviem sa vyjadriť, či boli pojaté úkony, ktoré mal súd vykonať v roku 2005 a 2006, nakoľko aj z tohto vyjadrenia plynie, že od konca roku 2004 do 15. 1.2006 súd nevykonal žiadny úkon.

Napriek výpočtu úkonov okresným súdom musím konštatovať, že v roku 2005 nebolo podľa našich poznatkov konané vôbec, v roku 2006 boli 4 termíny pojednávaní, v období od 7. 11. 2006 do 14. 9. 2007 nebolo konané vôbec.

Nemôžeme sa stotožniť so stanoviskom okresného súdu, že k prieťahom v konaní nedošlo a postup bol zákonný. Naopak, naše presvedčenie je o tom, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nič nemení na našom názore ani objektivizovanie prieťahov zo strany Okresného súdu Bratislava I...

Navrhujeme, aby Ústavný súd SR vydal nález v rozsahu, ako sme ho deklarovali v samotnej sťažnosti.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 34/2003:

Dňa 4. júla 2003 podali sťažovatelia okresnému súdu žalobný návrh proti I., spol. s r. o.   (ďalej   aj   „odporca“),   na   vrátenie   opcie   na   pozemok   v sume   100 000   Sk s príslušenstvom.

Dňa 14. augusta 2003 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 18. novembra 2003 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa 4. decembra 2003 súd vydal platobný rozkaz č. k. 8 C 34/03-25. Dňa 13. januára 2004 bol doručený súdu odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 3. marca 2003 odporca splnomocnil na zastupovanie v predmetnej veci JUDr. P. M.Dňa 5. februára 2004 bol doručený odpor právnemu zástupcovi sťažovateľov. Dňa 22. apríla 2004 súd nariadil termín pojednávania na 1. jún 2004.Dňa   31.   mája   2004   bolo   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   na   pojednávaní právnym zástupcom sťažovateľov.

Dňa 1. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. september 2004.Dňa   14.   septembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 8. október 2004.   Na tomto   pojednávaní   sa   nezúčastnila   sťažovateľka   a   právny   zástupca sťažovateľov.

Dňa 21. septembra 2004 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 7. októbra 2004 právny zástupca odporcu oznámil, že spoločnosť I., s. r. o., od 1. júna 2004 nezastupuje.

Dňa 8. októbra 2004 právny zástupca odporcu doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.   Toho   istého   dňa   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 30. november 2004.

Dňa 8. novembra 2004 bola zaslaná žiadosť súdu právnemu zástupcovi odporcu, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   24.   novembra   2004   súd   upovedomil   účastníkov   o   odročení   termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 29. novembra 2004 právny zástupca sťažovateľov doručil žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pokusu o vyriešenie veci mimosúdne.

Dňa 15. januára 2006 súd požiadal sťažovateľov o oznámenie, či došlo k mimosúdnej dohode, prípadne či trvajú na podanom návrhu.

Dňa 24. februára 2006 bol nariadený termín pojednávania na 3. marec 2006. Dňa   2.   marca   2006   právny   zástupca   odporcu   doručil   žiadosť   o   odročenie pojednávania   z   dôvodu   prebiehajúcich   mimosúdnych   rokovaní   s   cieľom   dosiahnutia mimosúdnej dohody.

Dňa   3.   marca   2006   právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   oznámenie   a   zároveň žiadosť o odročenie pojednávania. Toho istého dňa sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. máj 2006.

Dňa 11. apríla 2006 súd vyzval sťažovateľov, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či trvajú na podanom návrhu vzhľadom na ich nečinnosť ako sťažovateľov v tomto súdnom konaní.

Dňa 10. mája 2006 právny zástupca sťažovateľov doručil podanie, v ktorom uviedol, že zrejme na pojednávaní dôjde k mimosúdnej dohode, a zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania.

Dňa   12. mája 2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   20.   jún 2006. Dňa   20. júna   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bol   odročené   na 7. november 2006.

Dňa 7. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu.Dňa 12. decembra 2006 súd vyzval odporcu, aby v lehote 5 dní „zdokladoval“ svoje právne zastúpenie.

Dňa 27. februára 2007 súd nariadil pojednávanie na 27. marec 2007. Dňa 27. marca 2007 bolo pojednávanie odročené. Dňa 2. apríla 2007 bol nariadený termín pojednávania na 14. september 2007. Dňa   14.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 6. november 2007.

Dňa 9. októbra 2007 právny zástupca sťažovateľov doručil súdu doklady. Dňa 24. októbra 2007 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľov. Dňa   6.   novembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 25. január 2008.

Dňa 12. novembra 2006 súd požiadal K. v B. o súčinnosť.Dňa 3. decembra 2007 K. v B. doručil súdu list vlastníctva. Dňa 14. januára 2008 právny zástupca sťažovateľov doručil svoje podanie.Dňa 24. januára 2008 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní svedka Ing. P. P.

Dňa 25. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. marec 2008.Dňa 25. januára 2008 súd vyzval sťažovateľku, aby sa k veci písomne vyjadrila.Dňa   25.   februára   2008   právny   zástupca   sťažovateľov   požiadal   o odročenie pojednávania.

Dňa 7. marca 2008 sťažovateľka doručila vyjadrenie k žalobe.Dňa 10. marca 2008 sťažovateľ doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Dňa 11. marca 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 16. máj 2008. Dňa 15. mája 2008 bolo doručené ospravedlnenie Ing. P. P. Toho istého dňa bola súdu doručená žiadosť sťažovateľky.

Dňa 16. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. máj 2008.

Dňa 20. mája 2008 súd rozhodol vo veci samej a návrh zamietol.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   34/03   dochádza   k sťažovateľmi   namietanému porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Skutkovú alebo právnu zložitosť preskúmavaného konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani predsedníčka okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mali svoj výrazný podiel   sťažovatelia najmä tým,   že   neboli súčinnostní   v napadnutom   konaní,   ba naopak, sústavne   vytvárali   prekážky   plynulému   konaniu.   Vo   veci   bolo   nariadených   štrnásť pojednávaní, avšak sťažovateľka sa ani raz nedostavila na pojednávanie a ani nenavrhla súdu, aby sa konalo v jej neprítomnosti. Rovnako ani sťažovateľ (s ospravedlnením alebo bez ospravedlnenia) sa opakovane nezúčastňoval na pojednávaniach. Právni zástupcovia sťažovateľov   (čo   treba   tiež   pripísať   im   na   vrub)   minimálne   šesťkrát   (31.   mája   2004, 14. septembra 2004, 3. marca 2006, 10. mája 2006, 25. februára 2008 a 11. marca 2008) požiadali súd o odročenie pojednávania. Právny zástupca sťažovateľov pritom 29. novembra 2004 požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu   pokusu o mimosúdne vyriešenie veci. Celý rok 2005 však nebol schopný oznámiť súdu, či k mimosúdnej dohode došlo, alebo nedošlo.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia   (ich   právni zástupcovia)   svojím   postupom   predovšetkým   sami   znemožnili   okresnému   súdu v napadnutom konaní plynulo konať, pretože neboli súčinnostní, napriek tomu, že aj čl. 48 ods. 2 ústavy predpokladá súčinnosť účastníkov konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal, či okresný   súd   pristupoval   v danej   veci   plynule   a bez   zbytočných   prieťahov.   Z   prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd konal vo veci v podstate priebežne s výnimkou roku 2005, keď netrval na oznámení, či sa účastníci konania dohodli mimosúdne. Okrem tohto obdobia   však   okresný   súd   vykonal   vo   veci   desiatky   účinných   úkonov   smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci; okrem iného štrnásť pojednávaní (bez neúčasti sťažovateľky), a bolo zadovážené množstvo relevantných listinných dôkazov.  

Po   roku   2006   procesné   úkony   okresného   súdu   v podstate   plynulo   smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a ich   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   dohovoru v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   bolo   už   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľov   uplatnených   v   ich   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009