SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 166/07-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., v ktorej namieta postup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2007 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta postup Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/2004 o návrhu na náhradu škody proti Sociálnej poisťovni, ústredie a MUDr. A. M. doručenom okresnému súdu 3. augusta 2004.
Sťažovateľ v sťažnosti opísal priebeh konania, v ktorom sa opakovanými sťažnosťami domáhal odstránenia zbytočných prieťahov a žiadal o zmenu právneho zástupcu (listom z 23. februára 2006 a 20. júna 2006), pretože ustanovená právna zástupkyňa JUDr. R. s ním nekomunikuje. Preto požiadal okresný súd, aby všetky výzvy a uznesenia doručoval priamo na jeho adresu. Prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. R. bolo sťažovateľovi 6. novembra 2006 doručené uznesenie okresného súdu z 10. októbra 2006 o odmietnutí jeho návrhu, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie 7. novembra 2006. Okresný súd 7. decembra 2006 sťažovateľovi doručil uznesenie o odmietnutí návrhu z 10. októbra 2006 s vyznačením právoplatnosti 15. novembra 2006.
Sťažovateľ namieta, že odvolanie podal v zákonnej lehote, a preto uznesenie o odmietnutí návrhu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, ako aj z toho dôvodu, že okresný súd nereagoval na jeho podania a žiadosti o vylúčenie advokátky, o doručovanie zásielok priamo na jeho adresu a ani na žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na upresnenie návrhu.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd uložil okresnému súdu „vziať späť svoje uznesenie s potvrdením právoplatnosti“ a aby prikázal okresnému súdu alebo odvolaciemu súdu pokračovať v konaní sp. zn. 15 C 267/2004 a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Ústavnému súdu bola 22. septembra 2006 doručená sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/2004 a žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci. Uznesením č. k. I. ÚS 375/06-15 zo 14. decembra 2006 ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a sťažovateľovi ustanovil právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd na okresnom súde zistil, že spis sp. zn. 15 C 267/2004 bol 16. januára 2007 predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu z 10. októbra 2006 a odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. 9 Co 28/2007.
V obidvoch sťažnostiach sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd uložil okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 267/2004 s tým, že v sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania, žiada, aby ústavný uložil okresnému súdu ďalej vo veci konať aj vzhľadom na to, že proti uzneseniu o odmietnutí návrhu podal odvolanie. Aj keď sťažovateľ v sťažnosti neoznačil základné právo, ktorého porušenie namieta, z odôvodnenia a petitu sťažnosti vyplýva, že sa domáha ochrany proti nečinnosti okresného súdu, ktorá vyplýva zo základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. V obidvoch sťažnostiach sťažovateľ označil ako porušovateľa svojho základného práva iba okresný súd.
Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 15 C 267/2004 vedie konanie pod sp. zn. I. ÚS 375/06, v ktorom sa bude zaoberať postupom okresného súdu od podania návrhu vrátane postupu v súvislosti s predložením odvolania sťažovateľa odvolaciemu súdu, sťažnosť odmietol ako neprípustnú.
Preto sa ústavný súd už nezaoberal žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní ani odstránením nedostatkov podania tak, aby spĺňalo náležitosti sťažnosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júna 2007