znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 166/04-24Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Mazáka   o   sťažnosti   D.   V.   -   Chata   Valachovka,   so   sídlom   V.,   zastúpenej   advokátom JUDr. P. K., so sídlom Advokátska kancelária, N., namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 25 Cb 273/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. V. - Chata Valachovka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 273/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 273/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. V. - Chata Valachovka n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. D. V. - Chata Valachovka   p r i z n á v a úhradu trov konania vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť jej právnemu zástupcovi JUDr. P. K., Advokátska kancelária, N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2004 doručená sťažnosť D. V. – Chata Valachovka, so sídlom V., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. K., so sídlom Advokátska kancelária, N., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 273/01.Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 9. júna 2001 žalobu proti odporcovi P. M. - TERRATRAVEL, so sídlom B. (ďalej len „odporca“), o zaplatenie dlžného nájomného za prenájom nebytových priestorov 73 700 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. Rob 1451/01 z 15. augusta 2001, ktorým návrhu sťažovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor a odvtedy je vec vedená pod sp. zn. 25 Cb 273/01.

Od vydania platobného rozkazu súd podľa vyjadrenia sťažovateľky nekonal, a preto sťažovateľka listom z 22. augusta 2002 požiadala o urýchlené nariadenie pojednávania, na ktorý nedostala odpoveď. Následne podala sťažovateľka 22. augusta 2002 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“).   V odpovedi   na   túto sťažnosť predseda okresného súdu v liste číslo Spr. 2127/03 z 31. júla 2003 konštatoval, že „sťažnosť je objektívne odôvodnená“, a žiadal o ospravedlnenie.

Dňa 10. októbra 2003 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, na ktorom sudkyňa uznesením zamietla návrh žalovaného na pripustenie ďalšieho účastníka konania na strane žalovaného.   Tento   postup   hodnotí   sťažovateľka   ako   nezákonný,   ktorý   mal   za   následok ďalšie zbytočné prieťahy v konaní. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu sa žalovaný odvolal.   Odvolací   súd   odvolanie   žalovaného   odmietol,   pričom   jeho   rozhodnutie   bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené až 19. mája 2004.

Doterajší postup okresného súdu hodnotí sťažovateľka ako porušenie jej základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej prijal tento nález:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 273/01 porušil právo D. V. – Chata Valachovka, so sídlom V., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 273/01 Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   D.   V.   –   Chata   Valachovka   primerané zadosťučinenie   v sume   200.000,-   Sk   (slovom   dvestotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd Bratislava I povinný jej vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. P. K. vedený vo VÚB a. s. pobočka Nitra, č. ú.... trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 166/04-10 zo 7. júla 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k tomu, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti a predložil ústavnému súdu spis sp. zn. 25 Cb 273/01.

Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu vo svojom liste číslo Spr.: 2127/03 z 25. augusta 2004 okrem chronológie procesných úkonov vo veci sp. zn. 25 Cb 273/01 urobili, uviedol:„Vo veci bolo konané plynulo, po predvolaní veci na deň 10. 10. 2003. V tejto časti nedošlo k prieťahom v konaní.

Lehota   medzi   vydaním   platobného   rozkazu   a prvým   pojednávaním   vo   veci   bola objektívne spôsobená počtom vecí v oddelení sudcu, pričom je potrebné zachovávať určité poradie v predvolávaní vecí.

Vzhľadom   na   uvedené,   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť zamietol ako neodôvodnenú v celom rozsahu.“. Zo spisu sp. zn. 25 Cb 273/01 zistil ústavný súd nasledovné:

1. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený okresnému súdu 12. júla 2001.

2. Prípisom z 25. júla 2001 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby doplnil návrh o chýbajúce náležitosti (návrh bol doplnený podaním doručeným okresnému súdu 7. augusta 2001).

3.   Dňa   15.   augusta   2001   vydal   okresný   súd   platobný   rozkaz,   ktorým   návrhu sťažovateľky vyhovel.

4. Dňa 6. septembra 2001 doručil odporca okresnému súdu odpor proti platobnému rozkazu.

5. Dňa 11. septembra 2001 okresný súd vyzval odporcu, aby zaplatil súdny poplatok za odpor (poplatok bol uhradený 27. septembra 2001).

6. Dňa 19. októbra 2001 bola vec prevedená do oddelenia Cb.

7.   Listom   z   26.   augusta   2002   právny   zástupca   sťažovateľky   žiadal   okresný   súd o urýchlené nariadenie pojednávania.

8. Úkonom z 20. júla 2003 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 10. október 2003.

9. Listom doručeným okresnému súdu 19. septembra 2003 právny zástupca odporcu požiadal okresný súd o pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu.

10. Dňa 10. októbra 2003 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením č. k. 25 Cb 273/01-60 nepripustil, aby do konania vstúpila ďalšia účastníčka na strane odporcu.

11. Dňa 27. októbra 2003 a následne opakovane 12. novembra 2003 doručil právny zástupca   odporcu   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   25   Cb   273/01-60 z 10. októbra 2003 o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania.

12.   Dňa   2.   decembra   2003   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Bratislave   na rozhodnutie o odvolaní.

13. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14 Cob 282/2003-67 z 29. apríla 2004 odvolanie odporcu odmietol. Spis bol doručený okresnému súdu 13. mája 2004.

14. Dňa 14. mája 2004 okresný súd zaslal účastníkom konania uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktoré po doručení nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2004.

15.   Úkonom   z 23.   júla   2004   nariadila   konajúca   sudkyňa   pojednávanie   na 10. september 2004.

16. Dňa 16. augusta 2004 právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania.

17.   Listom   z 9.   septembra   2004   právny   zástupca   sťažovateľky   rozšíril   žalobu o pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu.

18. Dňa 10. septembra 2004 sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením pripustil, aby do konania vstúpila ďalšia   účastníčka konania na strane odporcu. II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 273/01.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo   svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.  

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   na základe   svojich zistení   konštatoval,   že   vec   vedenú   pod   sp.   zn.   25   Cb   273/01,   v ktorej   ide   o zaplatenie dlžného   nájomného,   nemožno   považovať   za   právne   ani   fakticky   zložitú,   pretože   tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy ústavného súdu, pričom na základe dokumentácie obsiahnutej v spise sa nedá predpokladať, že bude vo veci potrebné vykonať časovo náročné dokazovanie.

2. Vo vzťahu k   druhému kritériu ústavný súd konštatoval, že sťažovateľka bola v doterajšom priebehu konania aktívna a poskytovala okresnému súdu potrebnú súčinnosť. Jej aktivitu potvrdzuje aj skutočnosť, že sa písomne dožadovala urýchleného nariadenia pojednávania   a podala   tiež   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   §   17   zákona   o štátnej správe súdov. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že doterajšiu dĺžku konania správanie sťažovateľky negatívne neovplyvnilo.

3.   V rámci   tretieho   kritéria   posudzoval   ústavný   súd   postup   okresného   súdu v doterajšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 25 Cb 273/01. Na základe svojich zistení   zo   súdneho   spisu   ústavný   súd   konštatoval,   že po   tom,   ako   odporca   podal   proti návrhu na vydanie platobného rozkazu odpor a vec bola prevedená do oddelenia Cb, t. j. od 19. októbra 2001 do 20. júla 2003, keď konajúca sudkyňa nariadila ústne pojednávanie na 10. október 2003, bol okresný súd bez zákonného alebo iného ospravedlniteľného dôvodu nečinný. Na tomto základe ústavný súd vyhodnotil toto obdobie ako obdobie, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   neakceptoval   námietku   predsedu   okresného   súdu ospravedlňujúcu nečinnosť súdu „objektívnym počtom vecí v oddelení sudcu“ s odkazom na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej „Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní“ (II. ÚS 40/97, III. ÚS 17/02). Rovnako nemožno akceptovať argument predsedu okresného súdu na ospravedlnenie dĺžky konania vedúcej k porušeniu základného práva sťažovateľky z dôvodu prerokovania vecí podľa poradia.

Postup   okresného   súdu   v období   od   20.   júla   2003   do   doručenia   sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu hodnotil ústavný súd ako plynulý, a preto podľa neho v tomto období nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní.   III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. V nadväznosti na to, že namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu   o sťažnosti   ešte právoplatne ukončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu,   aby v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   25   Cb   273/01   v ďalšom   období   konal   bez   zbytočných prieťahov. Toto považoval za dostatočné z hľadiska poskytnutia ochrany základnému právu sťažovateľky,   ktorého   porušenie   namieta,   a preto   primerané   finančné   zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal.   Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd   ich vyčíslil sumou 9340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanou   zo základu nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk, t. j. po 4530 Sk a po 140 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony vykonané po 1. januári 2004).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 6. októbra 2004