znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 166/03-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   decembra   2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Alexandra Bröstla prerokoval sťažnosť Ľ. Č., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. M. G.,   B.,   vo veci   porušenia   jeho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 204/ 95 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 204/95   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e,   aby v konaní sp. zn. V-2 11 C 204/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. Č.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   nahradiť Ľ. Č. trovy konania vo výške 4 400 Sk (slovom štyritisíc štyristo slovenských korún) na účet advokáta M. G., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

  O d ô v o d n e n i e :

  I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. mája 2003 doručené podanie Ľ. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. M. G., B., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“; predtým Okresného súdu Bratislava

-vidiek) vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 204/95 vo veci jeho žaloby proti Vinohradníckemu a poľnohospodárskemu   družstvu   Modra   o   vydanie   náhrady   za   trvalé   porasty   vo   výške 137212 Sk podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Na vtedajšom Okresnom súde Bratislava - vidiek ako vecne a miestne príslušnom som bol nútený domáhať sa žalobou z 19. 12. 1995 ochrany svojich práv.

Na základe čl. IV. bod 2. písm. b) zákona č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/ 1996 Z. z.), vtedajší Okresný súd Bratislava - vidiek s účinnosťou od 22. 11. 1996 zanikol „... zlúčením s Obvodným   súdom   Bratislava   III,   zlúčením   prechádza   výkon   súdnictva   a všetky   práva a povinnosti na Obvodný súd Bratislava III; ktorý sa premenúva na Okresný súd Bratislava III“.

Podľa čl. IV. bod I. písm. c) zákona č. 328/1996 Z. z. súdne konania začaté na zaniknutých súdoch pred nadobudnutím účinnosti jeho čl. I. (t. j. pred 1. 1. 1997) a čl. II. (t. j. pred 22. 11. 1996) dokončí súd, „... na ktorý prešiel výkon súdnictva [čl. IV bod 2 písm. a) a b)]“.

Ako   vyplýva   z uvedeného   Okresný   súd   Bratislava   III.   je   právnym   nástupcom Okresného   súdu   Bratislava   -   vidiek,   pričom   naň   prešiel   výkon   súdnictva   zaniknutého Okresného súdu Bratislava - vidiek a ktorý dokončí súdne konania začaté na zaniknutom súde.... Domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou som bol nútený z týchto dôvodov: V rámci   reštitúcií   podľa   zákona   č.   229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych   vzťahov k pôde   a k inému   poľnohospodárskemu   majetku   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len zákon č. 229/1991 Zb.) mi ako oprávnenej osobe boli okrem iného vydané nehnuteľnosti: parc. č. 1477, vinica o výmere 5.366 m2, k. ú. Modra zapísaná na PK vložke č. 4670 a parc. č. 1478, vinica o výmere 4.320 m2, k. ú.: Modra zapísaná pôvodne na PK vložke č. 2968 (v súčasnosti na LV č. 4376 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Pezinok). Povinnou   osobou   na   vydanie   uvedených   nehnuteľností   bolo   Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo, Dolná 142, Modra, IČO: 00190578 (ďalej len Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo), ktoré mi uvedené nehnuteľnosti aj vydalo.

Na uvedených nehnuteľnostiach boli v čase ich prevzatia zasadené trvalé porasty (spolu   5.396   ks   krov   vinnej   révy),   avšak   v čase   vydania   týchto   nehnuteľností   povinnou osobou... sa na nich nenachádzal žiadny trvalý porast (už vôbec nie porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry).

Z toho dôvodu mi ako oprávnenej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý na pozemku bol v čase jeho prevzatia. V lehote uvedenej v § 13 zákona č. 229/1991 Zb. som listom zo dňa 14. 4. 1992 (doplneným listom   z 27.   4.   1992)   Vinohradnícke   a poľnohospodárske   družstvo   ako   povinnú   osobu v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. vyzval na vydanie náhrady za trvalé porasty v celkovej výške 137.212, - Sk.

Napriek   tomu,   že   §   16   ods.   4   zákona   č.   229/1991   Zb.   ukladá   povinnej   osobe povinnosť   vydať   náhradu   do   6   mesiacov   od   doručenia   výzvy,   Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo si svoju povinnosť vydať mi náhradu za trvalé porasty vo výške 137.212, - Sk v uvedenej lehote (ani po jej uplynutí) dobrovoľne nesplnilo.

... Z tohto dôvodu som dňa 19. 12. 1995 v súlade s OSP na vtedajší Okresný súd Bratislava - vidiek ako vecne a miestne príslušný podal návrh na začatie konania. Týmto návrhom   som   žiadal,   aby   súd   zaviazal   odporcu:   Vinohradnícke   a poľnohospodárske družstvo, Dolná 142, Modra, zaplatiť mi sumu 137.212,- Sk s prísl. z titulu náhrady za trvalé porasty. Podaním z 11. 12. 2001 som návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 10.720,- Sk zobral späť.... v súčasnosti je konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. V-2- 11 C 204/95, pričom do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené.   Napriek tomu, že návrh na začatie konania v uvedenej veci som na Okresný súd Bratislava - vidiek doručil osobne dňa 19. 12. 1995, súd uskutočnil prvý úkon v nej až 20. 5. 1996   (výzva   súdu,   aby   som   doložil   výpis   z obchodného   registra   žalovaného...   a dôkazy preukazujúce   uplatňovaný   nárok,   č.   l.   spisu   7).   Už   z toho   je   zrejmé,   že   svojou   ničím neodôvodnenou   nečinnosťou,   keď   od   podania   návrhu   po   prvý   úkon   súdu   uplynulo   päť mesiacov, spôsobil vtedajší Okresný súd Bratislava - vidiek zbytočné prieťahy v konaní. Ako   vyplýva   aj   z ďalšieho   výkladu,   som   nútený   konštatovať,   že   aj   ďalší   postup bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek a neskôr po jeho zániku postup Okresného súdu Bratislava III. (najmä nečinnosť súdov, resp. nesprávna organizácia konania, ale aj iné nedostatky v ich činnosti) mal v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. 11 C 204/95 a následne vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. V-2-11 C 204/95 za následok ďalšie zbytočné prieťahy.

... Napriek tomu, že som doklady požadované výzvou z 20. 5. 1996 súdu doručil už dňa 27. 5. 1996, Okresný súd Bratislava - vidiek urobil ďalší úkon vo veci až dňa 9. 8. 1996 (t. j. až po dva a pol mesiaci), keď vyzval žalovaného..., aby sa vyjadril k žalobe (č. l. spisu 18).  

Napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného... na žalobu bolo doručené súdu už 28. 8. 1996, súd urobil ďalší úkon vo veci 23. 10. 1996, t. j. po dvoch mesiacoch, keď mi bolo súdom zaslané vyjadrenie žalovaného... na žalobu.

Najmä   v dôsledku   týchto   zbytočných   prieťahov   sa   prvé   pojednávanie   vo   veci uskutočnilo až dňa 17. 4. 1997, t. j. po roku a 5 mesiacoch od podania návrhu na začatie konania a takmer pol roka po poslednom úkone vo veci (a viac ako 5 mesiacov po prechode vecí na Okresný súd Bratislava III). Prvé pojednávanie bolo odročené na deň 19. 6. 1997 (toto pojednávanie sa neuskutočnilo), druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 2. 10. 1997, pričom v priebehu tejto doby medzi neuskutočneným pojednávaním, ktoré sa malo konať dňa 19. 6. 1997 a pojednávaním konaným dňa 2. 10. 1997 Okresný súd Bratislava III. neuskutočnil vo veci žiadny úkon, čím spôsobil ďalšie zbytočné prieťahy v konaní v dĺžke 3 a pol mesiaca.

Na   pojednávaní   dňa   2.   10.   1997   Okresný   súd   Bratislava   III.   uznesením   odročil pojednávanie na neurčito, pričom okrem iného rozhodol, že bude vykonané dokazovanie spisom bývalého Pozemkového úradu Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. PÚ 696/91). List, ktorý obsahoval uvedenú výzvu odoslal súd Pozemkovému úradu dňa 8. 12. 1997 (t. j. po viac   ako   dvoch   mesiacoch   od   pojednávania),   avšak   tento   sa   vrátil   súdu   späť   ako nedoručiteľný z dôvodu, že Pozemkový úrad na adrese uvedenej na liste nesídli (č. l. spisu 54). Na   základe   úpravy   predsedu   senátu   (č.   l.   spisu   55)   mala   spisová   kancelária zrealizovať   okrem   iného   urgenciu   Okresného   úradu   Pezinok,   odbor   pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej OÚ Pezinok, OPPaLH) na doručenie spisu bývalého Pozemkového úradu Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. PÚ 696/91 a to listom zo 6. 4. 1998 (nebol zaslaný).

Predseda senátu úpravou z 18. 5. 1998 (č. l. spisu 57) uložil spisovej kancelárii zrealizovať „úpravu z č. l. 54, 55, ktorá nebola zrealizovaná“. Ako je z uvedeného zrejmé, od 2. 10. 1997 do dňa 18. 5. 1998 nebola súdom z dôvodu nesprávneho postupu a následnej nečinnosti spisovej kancelárie uskutočnená výzva OÚ Pezinok, OPPaLH na zaslanie spisu bývalého Pozemkového úradu Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. PÚ 696/91 (viac ako 6 a pol mesiaca), pričom počas tejto doby súd nevykonal vo veci žiadny iný úkon.

V súvislosti   s postupom   spisovej   kancelárie   Okresného   súdu   Bratislava   III.   som nútený poukázať aj na jej ďalšiu činnosť, v dôsledku ktorej vznikli v konaní ďalšie zbytočné prieťahy. Predseda senátu úpravou (na č. l. spisu 55) dal spisovej kancelárii pokyn, aby vytýčila   pojednávanie   na   16.   4.   1998   a predvolala   naň   svedkov   a účastníkov.   Zo   spisu pritom vôbec nie je zrejmé, či spisová kancelária pokyn predsedu senátu na predvolanie svedkov a účastníkov na uvedené pojednávanie vôbec zrealizovala (mne predvolanie naň doručené nebolo). Uvedené pojednávanie sa dňa 16. 4. 1998 (tretie) aj uskutočnilo, avšak z dôvodu   neúčasti   svedkov   ako   aj   účastníkov   (nemali   vykázané   doručenie)   muselo   byť odročené. Ďalšie pojednávanie sa vo veci uskutočnilo dňa 25. 6. 1998 (štvrté), t. j. až po uplynutí ďalších viac ako 2 mesiacov.

Dňa 17. 7. 1998 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (piate), na ktoré boli okrem účastníkov   volaní   aj   svedkovia.   Súd   pre   ospravedlnenú   neúčasť   právneho   zástupcu žalovaného...   uvedené   pojednávanie   odročil   na   deň   15.   10.   1998   s tým,   že   na   toto pojednávanie „svedkovia volaní nebudú“ (č. l. 73). Pojednávanie vytýčené na 15. 10. 1998 (šieste) sa konalo, avšak súd bol po vyvolaní veci nútený ho odročiť na deň 26. 11. 1998 (v poradí   siedme   pojednávanie)   z dôvodu   neprítomnosti   svedkov   (č.   l.   74   A).   Uvedený postup súdu nemožno hodnotiť inak ako nesprávne organizovanie konania, pričom v jeho dôsledku vznikli ďalšie zbytočné prieťahy v konaní.

Následne na to boli vytýčené vo veci pojednávania na 21. 1. 1999 (ôsme - odročené z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného), 11. 3. 1999 (deviate), 19. 4. 1999 (desiate - odročené z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného).

Dňa 1. 6. 1999 Okresný súd Bratislava III. uznesením nariadil vykonať znalecké dokazovanie   za   účelom   ocenenia   trvalých   porastov   -   viniča,   ktoré   sa   nachádzali   na nehnuteľnostiach, ktoré mi boli vydané (parc. č.: 1477 a 1478, k. ú. Modra) v čase ich prevzatia štátom, resp. inou povinnou osobou. Znalecké dokazovanie súd nariadil až po uplynutí takmer 3 a pol roka od podania návrhu na začatie konania a to aj napriek tomu, že mu nič nebránilo v tom, aby znalecké dokazovanie nariadil podstatne skôr, čo je ďalším zrejmým dôkazom o nesprávnej organizácii konania, aj v dôsledku ktorej vznikajú v konaní zbytočné prieťahy. Poznamenávam, že práve ustálenie hodnoty trvalých porastov, za ktoré mám nárok na náhradu je pre výsledok sporu určujúce.

Súdom ustanovený znalec doručil znalecký posudok súdu dňa 9. 12. 1999 a súd ho následne zaslal účastníkom konania na vyjadrenie dňa 28. 12. 1999, pričom súd rozhodol o výške znalečného až uznesením z 30. 3. 2000.

Ďalší úkon vo veci smerujúci k jej meritórnemu rozhodnutiu vykonal Okresný súd Bratislava III. po viac ako 4 mesiacov od posledného úkonu smerujúceho k rozhodnutiu veci (od zaslania znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom, ku ktorému som sa vyjadril 31. 12. 1999), keď sa uskutočnilo dňa 11. 5. 2000 pojednávanie (jedenáste). Inak bol súd počas tejto doby fakticky nečinný, aj keď mu nič nebránilo v tom, aby riadne pokračoval v konaní.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 17. 12. 2000 (dvanáste), keď v čase   od   3.   8.   2000,   keď   predseda   senátu   dal   pokyn   spisovej   kancelárii   na   vytýčenie pojednávania a zaslanie môjho podania žalovanému na vyjadrenie súd nevykonal vo veci žiadny   úkon   smerujúci   k meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci,   čím   vznikli   ďalšie   zbytočné prieťahy v konaní v trvaní 4 a pol mesiaca.

Na pojednávaní konanom dňa 7. 12. 2000 okresný súd Bratislava III. rozhodol, že bude   vykonané   dokazovanie   spismi   bývalého   Okresného   súdu   Pezinok   vo   veci   sp.   zn. Čd 254/1950,   Čd   581/1995,   Čd   2098/1960,   T   50/1953.   Za   týmto   účelom   boli   zaslané archívom   Okresného   súdu   Pezinok,   Okresného   súdu   Bratislava   III.   a Krajského   súdu v Bratislave výzvy na zaslanie uvedených spisov.

Uvedené spisy zaslal Okresnému súdu Bratislava III. dňa 13. 12. 2000 Krajský súd v Bratislave, v archíve ktorého boli uložené. Všetky uvedené vyžiadané spisy (vrátane spisu T 50/1953) boli k spisu vo veci sp. zn. V-2 11 C 204/95 pripojené dňa 19. 1. 2001.

Napriek tomu predseda senátu pokynom zo 17. 7. 2001 dal spisovej kancelárii okrem pokynu na vytýčenie pojednávania na deň 13. 11. 2001 aj pokyn, aby vyžiadala z archívu Krajského   súdu   v Bratislave   spis   bývalého   Okresného   súdu   Pezinok   vo   veci   sp.   zn. T 50/1993 (č. l. spisu 193). Na uvedenú žiadosť Okresného súdu Bratislava III. bol Krajský súd v Bratislave nútený odpovedať, že vyžiadaný spis nemôžu zaslať, nakoľko ho už zaslali 13. 12. 2000.

Uvedený postup je ďalším nepochybným dôkazom chaotickej organizácie konania Okresným súdom Bratislava III., ktorou boli spôsobené ďalšie zbytočné prieťahy v konaní (v tomto prípade 6 mesiacov).

Na   tomto   mieste   zvýrazňujem   skutočnosť,   že   prieťahy   v konaní   sú   aj   dôsledkom nečinnosti Okresného súdu Bratislava III., keď od posledného úkonu súdu smerujúcemu k rozhodnutiu   veci   (pripojenie   vyžiadaných   spisov   dňa   19.   1.   2001)   do   pojednávania konaného dňa 13. 11. 2001 (trináste) uplynulo takmer 10 mesiacov, počas ktorých bol Okresný súd Bratislava III. úplne nečinný, a to aj napriek tomu, že mu nič nebránilo v tom, aby v konaní riadne pokračoval.

Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. 11. 2001 súd odročil z dôvodu, aby sa žalovaný... mohol vyjadriť k môjmu podaniu z 10. 11. 2001 a za účelom zaslania vyjadrenia OÚ   Pezinok,   OPPaHL,   v akej   časti   a v akej   výmere   sa   pozemkové   úpravy   vykonávané v katastrálnom území Modra dotýkajú nehnuteľností, ktoré mi boli vydané žalovaným (parc. č. 1477 a 1478).

Skutočnosť, že predseda senátu dal spisovej kancelárii doručiť žalovanému... moje podanie z 12. 12. 2000 (na č. l. spisu 171, 172) až dňa 28. 2. 2002 (t. j. až takmer po roku a štvrť od jeho doručenia súdu) ďalším dôkazom nesprávnej organizácie konania zo strany Okresného súdu Bratislava III.

Zo skutočnosti, že predseda senátu dal spisovej kancelárii pokyn na zrealizovanie výzvy OÚ Pezinok, OPPaLH z pojednávania konaného dňa 13. 11. 2001 až dňa 28. 2. 2002 (kancelária ho zrealizovala 4. 3. 2002, č. l. spisu 205) a to aj napriek tomu, že nič nebránilo tomu, aby sa tak stalo skôr je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III. svojou ďalšou ničím neodôvodnenou   nečinnosťou   (viac   ako   štvrťročnou)   spôsobil   ďalšie   zbytočné   prieťahy v konaní.

OÚ Pezinok, OPPaLH odpovedal na výzvu súdu listom doručeným súdu 8. 4. 2002. Na tomto mieste som nútený uviesť, že Okresný súd Bratislava III. bol od toho času až do pojednávania, ktoré vytýčil na deň 24. 9. 2002 (v poradí štrnáste), t. j. takmer pol roka, opätovne   úplne   nečinný,   a to   napriek   tomu,   že   mu   nič   nebránilo   v konaní   riadne pokračovať.

Pojednávanie vytýčené na deň 24. 9. 2002 bolo odročené na neurčito z dôvodu mojej hospitalizácie v nemocnici. Na výzvu súdu som oznámil (č. l. spisu 215), že nakoľko moja hospitalizácia bola ukončená, už nič nebráni súdu, aby v konaní pokračoval a vytýčil vo veci pojednávanie. Napriek tomu, že od toho času Okresnému súdu Bratislava III. opätovne nič   nebránilo v tom,   aby v konaní   riadne pokračoval,   súd bol   bez akéhokoľvek dôvodu nasledujúcich 5 mesiacov nečinný a ďalšie pojednávanie vo veci (pätnáste) sa uskutočnilo až dňa 13. 3. 2003.

Okresný súd Bratislava III. pritom spôsobuje ďalšie zbytočné prieťahy v konaní aj tým, že vykonáva dokazovanie, ktoré celkom zjavne nesúvisí s prejednávanou vecou, a ktoré celkom zjavne nemá žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd sa totiž v konaní zameral na preukázanie   skutočností,   akým   spôsobom   sa   dotknú   pozemkové   úpravy   vykonávané v katastrálnom území Modra nehnuteľností, ktoré mi boli vydané žalovaným..., na ktorých sa v čase ich prevzatia nachádzali trvalé porasty, za ktoré požadujem náhradu.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sú pozemkové úpravy „zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych   jednotiek   podľa   potrieb   jednotlivých   vlastníkov   pôdy   a s ich   súhlasom a podľa   celospoločenských   požiadaviek   na   tvorbu   krajiny,   životného   prostredia   a na investičnú výstavbu.“

Vykonanie   pozemkových   úprav   v katastrálnom   území   Modra   (aj   keby   sa   dotkli nehnuteľností vydaných mi žalovaným Vinohradníckym a poľnohospodárskym družstvom) pritom nemá žiadny vplyv na povinnosť Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva zaplatiť mi náhradu za trvalé porasty, ktoré sa nachádzali na vydaných nehnuteľnostiach v čase ich prevzatia. Pozemkové úpravy sa totiž žiadnym spôsobom nedotýkajú ustálenia skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. skutočností potrebných na ustálenie toho, že nehnuteľnosti, ktoré prevzal štát mi boli žalovaným...v súlade so zákonom 229/1991 Zb. vydané a že na týchto nehnuteľnostiach sa v čase ich vydania nenachádzali trvalé porasty, ktoré na nich boli v čase ich prevzatia; rovnako nemajú vplyv ani na určenie výšky náhrady za trvalé porasty.

Z uvedeného je zrejmé, že pozemkové úpravy celkom zjavne nesúvisia s predmetom konania   vedenom...   pod   sp.   zn.   V-2   11   C   204/95.   Napriek   tomu   súd   zameral aj týmto smerom,   keď listom z 28.   2.   2002 požiadal   OÚ   Pezinok,   OPPaLH,   aby   oznámil   v akej výmere a v akej časti sa pozemkové úpravy dotýkajú nehnuteľností vydaných žalovaným... Rovnako súd odročil pojednávanie konané dňa 13. 3. 2003 z dôvodu dopytu na OÚ Pezinok, OPPaLH, kedy budú pozemkové úpravy skončené, kedy sa predpokladá schválenie nového rozdelenia pozemkov.

...Zároveň   poukazujem   na   skutočnosť,   že   ja   ako   žalobca   v uvedenom   konaní postupujem   aktívne   v súlade   s právnymi   predpismi,   v potrebnej   súčinnosti,   o ktorú   ma Okresný súd Bratislava III. požiada a so snahou, aby ochrana mojich uplatňovaných práv bola rýchla a účinná. Z dôvodu mojej nečinnosti v konaní nedošlo k žiadnym prieťahom. Rovnako dodávam, že prípadná právna a faktická zložitosť veci nie sú v príčinnej súvislosti   so   zbytočnými   prieťahmi,   ktoré   vo   veci   sp.   zn.   V-2   11   C   204/95   svojou nečinnosťou a nesprávnou organizáciou konania spôsobil Okresný súd Bratislava III. Okolnosti   veci   prejednávanej   na   Okresnom   súde   Bratislava   III.   pod   sp.   zn.   V-2 11 C 204/95 pritom neumožňujú opodstatnene uvažovať o tom, že meritórne rozhodnutie v nej je vecou zložitou z hľadiska jej skutkového stavu (preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých bol trvalý porast – vinič v čase ich prevzatia, preukázanie vydania nehnuteľností, preukázanie, že v čase vydania na nehnuteľnostiach neboli trvalé porasty, ustálenie výšky náhrady).

Z celého vyššieho výkladu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III. svojim postupom v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   V-2   11   C   204/95   (ako   aj   predtým   bývalý   Okresný   súd Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. 11 C 204/95) koná nielen v rozpore s ustanoveniami OSP (najmä § 3, § 6 § 100 ods. 1, § 114), ale porušuje aj moje právo na spravodlivé súdne a iné konanie priznané v čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ktorého obsahom je aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR....

... Pre úplnosť poukazujem na to, že v záujme odstránenia prieťahov v konaní som sa listom z 25. 4. 2002 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR so sťažnosťou na prieťahy v konaní podľa § 17 a nasl. zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo 14. 5. 2002 sp. zn. 8291/02-51/723-C odstúpilo moju sťažnosť podľa § 19 a § 23 uvedeného zákona z dôvodu svojej nepríslušnosti predsedovi Okresného súdu Bratislava III.

Nakoľko   predseda   Okresného   súdu   Bratislava   III.   v dvojmesačnej   lehote   na vybavenie   sťažnosti   stanovenej   v   §   24   ods.   1   zákona   č.   80/1992   Zb.   moju   sťažnosť nevybavil, bol som nútený obrátiť sa listom z 28. 11. 2002 na predsedníčku Krajského súdu v Bratislave podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 80/1992 Zb. so žiadosťou o prešetrenie postupu   predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   III.   pri   vybavovaní   mojej   sťažnosti   na prieťahy v konaní.

Následne na to mi podpredseda Okresného súdu Bratislava III. mi až svojím listom č. Spr. 2073/02 z 18.   2.   2003 (t.   j.   po 9 mesiacoch od doručenie sťažnosti na prieťahy v konaní) oznámil, že v konaní V-2 11 C 204/95 nemôže konštatovať prieťahy v konaní, nakoľko sudkyňa pracuje v oddelení s viac ako 300 nevybavenými vecami a vec je skutkovo i právne náročná.

S týmto názorom sa stotožnila aj predsedkyňa Krajského súdu v Bratislave vo svojom liste z 27. 2. 2003 č. Spr. 2290/2003 (pozn.: správne malo byť - Spr. 2290/2002), ktorým vybavila   moju   žiadosť   o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní podpredsedom Okresného súdu Bratislava III., keď podľa jej názoru nedochádza v konaní vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   III.   pod   sp.   zn.   V-2   11   C   204/95   k prieťahom v konaní (moju sťažnosť uznala za dôvodnú iba v časti, že podpredseda Okresného súdu Bratislava III. vybavil moju sťažnosť na prieťahy v konaní po uplynutí lehoty určenej na jej vybavenie).

Z uvedeného je zrejmé, že som vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mi právny poriadok na ochranu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR poskytuje a na ktoré som oprávnený podľa osobitných predpisov, avšak   v ochrane   tohto   práva   som   nebol   úspešný.   Z tohto   dôvodu   je   moja   sťažnosť   na Ústavný súd pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 53 zákona č. 38/1993 Z. z. prípustná.

... Rovnako navrhujem, aby Ústavný súd SR v súlade s ustanovením čl. 127 ods.2 druhej vety Ústavy SR... prikázal Okresnému súdu Bratislava III. vo veci vedenej pod sp. zn. V-2 11 C 204/95 konať bez zbytočných prieťahov.

Nakoľko nečinnosťou súdu mi bola spôsobená nemajetková ujma, týmto sa domáham aj   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v rozsahu   50.000,-   Sk   (päťdesiattisíc slovenských korún).

Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáham najmä s poukazom na dĺžku trvania konania, ktoré trvá už ôsmy rok, z ktorého podstatná časť je spôsobená prieťahmi v konaní. Rovnako odôvodňujem požadované primerané finančné zadosťučinenie aj tým, že v konaní uplatňujem nárok na náhradu za trvalé porasty podľa zákona č. 229/1991 Zb. Účelom zákona č.   229/1991   Zb.   ako aj náhrady za   trvalé porasty   podľa   jeho   §   15   je zmierniť   niektoré   následky   niektorých   majetkových   krívd,   ktoré   boli   spôsobené   štátom v období rokov 1948 až 1989. Postupom v uvedenom konaní však Okresný súd Bratislava III. ako orgán štátu zmiernenie tejto majetkovej krivdy bezdôvodne odďaľuje.    ... Zároveň navrhujem, aby Ústavný súd SR zaviazal Okresný súd Bratislava III. podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. uhradiť moje trovy konania pred Ústavným súdom SR. Nakoľko od prípadného ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, záverom oznamujem, že podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. súhlasím s tým, aby Ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho „sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po jej prejednaní rozhodol:

„1. Základné právo Ľ. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III. vo veci sp. zn. V-2 11 C 204/95 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 204/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk (slovom päťdesiat tisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III. je povinný uhradiť Ľ. Č. trovy konania pred Ústavným súdom SR“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí podľa §   25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a neexistujú dôvody na jej odmietnutie, ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde 10. septembra 2003 prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd požiadal okresný súd o vyjadrenie k sťažnosti, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania vo veci. Na výzvu ústavného súdu   zo 17.   septembra   2003   podpredseda   okresného   súdu   zaslal   vyjadrenie   doručené ústavnému súdu 26. novembra 2003, v ktorom uviedol:

„...   Svoje   vyjadrenie   začnem   konštatovaním,   že   v zásade,   samozrejme,   nie   je v poriadku, ak akékoľvek súdne konanie trvá osem rokov, ako predmetné konanie. Aj keď v ňom nedochádza k zbytočným prieťahom, k čomu sa ešte vrátim, myslím, že je vhodné uviesť niekoľko skutočností, resp. širších súvislostí.

Konanie začalo na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek, ktorého agendu po jeho zrušení v novembri 1996 prevzal Okresný súd Bratislava III, zdôrazňujem, že celkovo išlo o 15.000 živých vecí.

Okresný súd však „neprevzal“ všetkých sudcov bývalého Okresného súdu Bratislava

- vidiek, časť z nich prešla na novovzniknuté súdy, resp. stáž na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

A tak v súčasnosti každý sudca občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava III má vo svojom súdnom oddelení priemerne asi 435 nevybavených vecí, z tohto počtu je priemerne u každého sudcu asi 90 nevybavených vecí starších ako päť rokov.

Podotýkam,   že   náš   súd   nemá   „sídliskovú   agendu“,   ale   náročné   majetkové   veci, väčšinou s nehnuteľnosťami. Veci po bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek boli, resp. sú také prakticky všetky.

Dovolím si poznamenať, že vlani v marci chýbalo na Slovensku na existujúci počet spisov vecí 499 sudcov,   a to je základná príčina vysokého stavu nevybavených vecí na súdoch na Slovensku, náš súd nevynímajúc.

S takýmito   stavmi   v súdnych   oddeleniach   nemôžu   naši   sudcovia   v jednotlivých veciach konať plynulo, bez prieťahov.

Sú zavalení prácou, podotýkam, že sú to kvalitní sudcovia, ktorí si vedia predstaviť svoju prácu robiť aj inak. Kvalitnou sudkyňou je i sudkyňa JUDr. T. B. (predtým Z.), ktorá pojednáva a rozhoduje predmetnú vec.

Ku dňu 1. 11. 2003 bolo v jej súdnom oddelení 243 nevybavených vecí, z toho je 43 starších   ako   päť   rokov,   resp.   50   starších   ako   osem   rokov.   Tieto   čísla   sú   najnižšie   zo všetkých súdnych oddelení občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava III, takže je aj predpoklad skorého ukončenia veci.

V odpovedi na sťažnosť sťažovateľa listom Spr. 2073/02 zo dňa 18. 2. 2003 som uviedol,   že   zbytočné   prieťahy   v konaní   konštatovať   nemôžem,   s čím   sa   stotožnila   aj predsedníčka Krajského súdu v Bratislave vo svojej odpovedi listom Spr. 2290/02 zo dňa 27. 2. 2003 na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie spôsobu vybavenia sťažnosti.

Posledným   úkonom   bola   výzva   sťažovateľa   úpravou   zo   dňa   10.   9.   2003   na zdôvodnenie námietky zaujatosti v zmysle § 15a ods. 3 O. s. p. v lehote 15 dní. Doposiaľ sťažovateľ   nereagoval,   resp.   súdu   nebola   poštou   vrátená   doručenka   od   zásielky   výzvy, prípadne celá zásielka.

Sťažovateľ namietol sudkyňu v podaní adresovanom nie priamo súdu, ale v sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Na záver teda môžem konštatovať, že v konaní k zbytočným prieťahom nedochádza, a preto považujem ústavnú sťažnosť za neopodstatnenú.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

Sťažovateľ uviedol v oznámení doručenom ústavnému súdu 25. septembra 2003, že „nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov od ústneho pojednávania v tejto veci upustil“.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (II.   ÚS   61/98),   pričom „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním   doterajšieho   konania   pred   okresným   súdom   ústavný   súd   zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 11 C 204/95 ide o náhradu škody za trvalé porasty a zaplatenie úrokov z omeškania proti Vinohradníckemu a poľnohospodárskemu družstvu Modra.   V tomto   spore   sa   posudzuje   nárok   na   náhradu   za   trvalý   porast,   ktorý   bol   na pozemkoch v čase jeho prevzatia štátom, vyplývajúci zo zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Okresný súd vo svojom stanovisku uviedol, že vec je skutkovo i právne náročná. Ústavný súd uzavrel,   že   v konaní okresného   súdu   ide   o vec,   ktorá   patrí   do   štandardnej rozhodovacej   agendy   prvostupňových   súdov   a   ktorá   nie   je   právne   zložitá.   Praktickú zložitosť veci pritom nemožno v takom konaní vylúčiť, pretože pri veciach uvedeného typu ide   spravidla   o posúdenie   skutočností,   ktoré   sú   predmetom   svedeckého   a   znaleckého dokazovania.   Samotné   znalecké   dokazovanie   v uvedenom   prípade   neprispelo   k celkovej dĺžke konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. V-2 11 C 204/95, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako aktívne a súčinnostné, keďže sa zúčastnil väčšiny z doteraz nariadených 15 pojednávaní (resp. ospravedlnil svoju neúčasť na nich; nezúčastnil sa na pojednávaní 26. novembra 2003). Jeho správanie preto výrazne   neprispelo   k doterajšej   dobe   konania   pred   okresným   súdom.   Sťažovateľ   sa 25. apríla 2002 obrátil so sťažnosťou na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej   republiky.   Podpredseda   okresného   súdu   považoval   sťažnosť   sťažovateľa   za neodôvodnenú   (Spr.   2073/02   z   18.   februára   2003),   predsedníčka   Krajského   súdu v Bratislave   tiež   nekonštatovala   prieťahy   v označenom   konaní   (Spr.   2290/2002 z 27. februára 2003).

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu.

Vec   pôvodne   napadla   na   Okresný   súd   Bratislava   -   vidiek   19.   decembra   1995. Okresný   súd   nariadil   vo   veci   do   marca   2003 celkovo   15   pojednávaní (17. apríla 1997, 19. júna 1997, 2. októbra 1997, 16. apríla 1998, 25. júna 1998, 17. júla 1998, 15. októbra 1998, 26. novembra 1998, 21. januára 1999, 11. marca 1999, 11. mája 2000, 7. decembra 2000,   13.   novembra   2001,   24.   septembra   2002   a 13.   marca   2003),   z ktorých   iba   6 pojednávaní malo význam pre meritórne rozhodovanie vo veci samej, ostatné pojednávania boli z rôznych dôvodov odročované.

Ústavný súd konštatoval, že do konca roka 1999 okresný súd v konaní postupoval v zásade   plynulo,   hoci   prvé   pojednávanie   vo   veci   nariadil   až   rok   a pol   a   znalecké dokazovanie až tri a pol roka po podaní návrhu sťažovateľa (1. júna 1999, znalecký posudok doručený   okresnému   súdu   9.   decembra   1999).   Od   mája   2000,   po   objasnení   stanovísk účastníkov   konania   v priebehu   roka   1999,   okresný   súd   vykonáva   dokazovanie   v línii návrhov   odporcu   („žalobu   pokladáme   za   predčasnú   a neopodstatnenú,   z dôvodu prebiehajúcich pozemkových úprav v katastrálnom území Modra“), pričom nie je zrejmá vecná spätosť týchto pozemkových úprav s predmetom konania ani s ustálením dôkaznej situácie. Konanie okresného súdu bolo v tomto období neefektívne a prinieslo opakovanie viacerých úkonov a dôkazov, resp. dokazovanie vlastníckeho práva sťažovateľa, ktoré je voči nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádzali trvalé porasty, o odškodnenie ktorých ide, nesporné od roku 1991, resp. 1992. Zmenu v konaní neprinieslo ani prvé uskutočnené od decembra 2000 pojednávanie konané 13. marca 2003.  

Ústavný   súd   uzavrel,   že   od   roku   2000   okresný   súd   v konaní   nesmeroval k sústredenému   vyhodnoteniu   dôkaznej   situácie   a k prijatiu   rozhodnutia   vo   veci   samej a zbytočné   prieťahy   v konaní   vznikli   spôsobom,   ktorým   túto   vec   prerokováva (II. ÚS 61/98).

Ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   už   viackrát   vyslovil   názor,   že   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (II.   ÚS   40/97,   III.   ÚS   17/02).   Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu na občianskoprávnom úseku a v tej súvislosti veľkého počtu   nevybavených   vecí   nemá povahu okolnosti,   ktorá   by vylučovala   alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodovanie s prieťahmi vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Z uvedených skutočností ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky označeného konania pred   okresným   súdom,   ktorá   je v čase konania pred ústavným súdom   8   rokov   (a ktoré doposiaľ nie   je ukončené právoplatným rozhodnutím   vo veci   samej),   okresný   konal so zbytočnými prieťahmi v období od roku 2000 doposiaľ, t. j. približne počas polovice celého obdobia trvania sporu.  

Vychádzajúc z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. V-2 11 C 204/95 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal okresnému   súdu,   aby vo veci   sp.   zn. V-2   11 C 204/95   konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50 000   Sk,   pričom   svoju   žiadosť   odôvodnil   nasledovne: „Primeraného   finančného zadosťučinenia sa domáham najmä s poukazom na dĺžku trvania konania, ktoré trvá už ôsmy rok, z ktorého podstatná časť je spôsobená prieťahmi v konaní. Rovnako odôvodňujem požadované primerané finančné zadosťučinenie aj tým, že v konaní uplatňujem nárok na náhradu za trvalé porasty podľa zákona č. 229/1991 Zb. Účelom zákona č. 229/1991 Zb. ako aj náhrady za trvalé porasty podľa jeho § 15 je zmierniť niektoré následky niektorých majetkových krívd, ktoré boli spôsobené štátom v období rokov 1948 až 1989. Postupom v uvedenom   konaní   však   Okresný   súd   Bratislava   III.   ako   orgán   štátu   zmiernenie   tejto majetkovej krivdy bezdôvodne odďaľuje.  

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie majetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. Porušenie základného práva sťažovateľa je zvýraznené tým, že ide o spor, ktorý vznikol na základe zákona o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom   poľnohospodárskeho   a lesného   majetku   v období   rokov   1948   až   1989,   teda o spor pri ktorom by sa predpokladalo, že súd bude s osobitnou starostlivosťou skúmať, či sú alebo nie sú splnené podmienky na nápravu krívd, na odstránenie ktorých bol uvedený zákon prijatý. V dôsledku toho ústavný súd považoval za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia.  

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu v konaní vo veci sp. zn. V-2 11 C 204/95, berúc do úvahy, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinil, a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   a   povahu   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľa sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti   ústavný   súd považoval   priznanie   sumy   50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún)   za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli právnemu zástupcovi sťažovateľa advokátovi JUDr. M. G., ktoré vyčíslil sumou 4 400 Sk (§ 1   ods.   3,   §   13 ods.   8,   § 16   a § 25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2003). Náhrada bola priznaná za jeden úkon po 4 270 Sk a po 130 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003