znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 165/2025-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku predbežne prerokoval návrh navrhovateľa , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/166/24K z 1. októbra 2024 a takto

r o z h o d o l :

Návrh o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a argumentácia v návrhu

1. Ústavnému súdu bol 19. decembra 2024 doručený návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/166/24K z 1. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia.

2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ, verejný funkcionár, bývalý riaditeľ INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky bol z verejnej funkcie odvolaný 31. marca 2023.

3. Výbor uznesením č. 230 z 18. júna 2024 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona z dôvodu, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote stanovenej v tomto článku, čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (z verejnej funkcie bol odvolaný 31. marca 2023, oznámenie za rok 2023 mal podať do 30. apríla 2024, pričom oznámenie podal až 7. augusta 2024).

4. Navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo 16. júla 2024 označeným ako „odvolanie“. Vo vyjadrení uviedol, že „Predmetný formulár za kalendárny rok 2023 bol zaslaný

03. 04. 2024 na výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Doklad - podací lístok o zaslaní formulára je prílohou tohto odvolania.“.

5. Výbor napadnutým rozhodnutím rozhodol, že navrhovateľ nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote stanovenej v tomto článku, čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a uložil mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 16 ústavného zákona pokutu vo výške 1 587,55 eur, ktorú je povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a vecne nesprávne, keďže výbor neuviedol, „prečo neakceptoval doklad o odoslaní formulára, ktorý som doložil a ktorý bol aj doručený výboru dňa 5. 4. 2024, pričom táto zásielka obsahovala aj formulár podľa čl. 7 ods. 1 zákona“.

II.

Posúdenie veci ústavným súdom

7. Ústavný súd vo veciach týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).

8. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona (III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).

9. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona sa tento ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu, členov riadiaceho orgánu a členov kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

10. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 až 3, b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky a dátum, od ktorého sa ujal výkonu takej funkcie, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára, e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, f) popis daru alebo iných výhod, ktoré verejný funkcionár prijal v kalendárnom roku, za ktorý podáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo hodnota jedného daru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum jeho prijatia.

11. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu, c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom, d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).

12. V súlade s § 234 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predmet tohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie toho, či v konkrétnych okolnostiach veci je napadnuté rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s ústavou a ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, pričom ústavný súd prihliada len na tie pochybenia príslušného orgánu verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd. S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu zameral na preskúmanie, či možno námietky navrhovateľa považovať za opodstatnené.

13. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a vecne nesprávne, keďže výbor neuviedol, „prečo neakceptoval doklad o odoslaní formulára, ktorý som doložil a ktorý bol aj doručený výboru dňa 5. 4. 2024, pričom táto zásielka obsahovala aj formulár podľa čl. 7 ods. 1 zákona“.

14. Ústavný súd si vyžiadal od výboru príslušný spisový materiál na účel preverenia tvrdení navrhovateľa a zistil, že navrhovateľ doručil 5. apríla 2024 výboru oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie (po uplynutí 1 roka) podľa čl. 8 ods. 5 a 6 ústavného zákona. Predmetné oznámenie bolo výboru doručené poštou, pričom táto zásielka neobsahovala už žiadne iné oznámenie či formulár. Zo spisového materiálu ústavný súd tiež zistil, že navrhovateľ zaslal výboru 7. augusta 2024 oznámenie funkcií, zamestnaní, činnosti a majetkových pomerov verejného funkcionára za rok 2023.

15. Z argumentácie navrhovateľa ústavný súd vyvodzuje, že podanie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 a 6 ústavného zákona považoval zároveň za splnenie si povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

16. Ústavný súd vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 117/2014 z 5. februára 2014, v ktorom sa vyjadril k súčasnému plneniu povinností podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Inak povedané, či podanie oznámenia po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vylučuje povinnosť verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a naopak.

17. Ústavný zákon ustanovuje povinnosti verejných funkcionárov počas aktívneho výkonu verejnej funkcie, ale aj po jeho skončení, vrátane tzv. postzamestnaneckých povinností (typicky čl. 8 ústavného zákona). Na účely preverenia dodržiavania týchto povinností zo strany verejných funkcionárov ústavný zákon upravuje viaceré oznamovacie povinnosti verejného funkcionára, napr. podľa čl. 7 ods. 1 alebo čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Kým účelom úpravy povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas aktívneho výkonu verejnej funkcie, účelom úpravy povinnosti podať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona vzťahujúcich sa na obdobie jedného roka po skončení výkonu verejnej funkcie a len na vybraných verejných funkcionárov. Už na základe uvedeného je možné konštatovať, že prijatím záveru o súčasnej neaplikovateľnosti čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona by bol popretý účel týchto ustanovení a nebolo by preverené plnenie všetkých povinností verejného funkcionára vyplývajúcich mu z ústavného zákona.

18. Povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona sa navyše vzťahuje na všetkých verejných funkcionárov, t. j. na každého, kto vykonáva funkciu podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona, a je bezpodmienečná. Naopak, povinnosť podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa vzťahuje len na verejných funkcionárov taxatívne vymenovaných v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, t. j. na verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), a to za predpokladu, že tento v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí, alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.

19. V zmysle už uvedeného ústavný súd konštatuje, že bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ bol za podmienok ustanovených v čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona povinný podať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, bol povinný podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý sa vzťahuje bez výnimky na všetkých verejných funkcionárov v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona a ktorého účel je odlišný od účelu reprezentovaného čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Plnením povinnosti podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona zo strany navrhovateľa nedošlo k zániku jeho povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

20. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár, ktorému výkon verejnej funkcie skončil 31. marca 2023, bol povinný v záujme preverenia dodržiavania ústavného zákona v období medzi 1. januárom 2023 a 31. marcom 2023 podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona najneskôr do 30. apríla 2024. V opačnom prípade by časť jeho aktívneho výkonu funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného zákona. Pretože navrhovateľ oznámenie za rok 2023 v uvedenej lehote nepodal (predmetné oznámenie podal až 7. augusta 2024), porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

21. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia výboru a dospel k záveru, že je jasne, dostatočne a ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené, pričom námietky navrhovateľa uvedené v jeho návrhu sú zjavne nedôvodné a nezakladajú také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Návrh navrhovateľa preto odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu