znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 165/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru   Bratislava   II,   odboru   kriminálnej   polície,   I.   oddelenia   všeobecnej   kriminality, ČVS: ORP-10/1-OVK-B2-2012   Rš   z   9.   marca   2012,   uznesením   Okresnej   prokuratúry Bratislava II č.   k. 1 Pn   11/2012-14 z 27. júla 2012, rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Bratislave   č.   k.   1   Kn   656/12-6   z   19.   septembra   2012   a   rozhodnutím   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 1726/12-9 z 26. novembra 2012 v konaní o opakovanom podnete a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2013 doručená sťažnosť I. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v čl. 46 ods. 1   a   čl.   50   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, odboru kriminálnej polície, I. oddelenia všeobecnej kriminality (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), ČVS: ORP-10/1-OVK-B2-2012 Rš z 9. marca 2012, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 11/2012-14 z 27.   júla   2012,   rozhodnutím   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“)   č.   k.   1 Kn 656/12-6   z   19.   septembra   2012   a rozhodnutím   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   č.   k.   IV/1   Gn 1726/12-9 z 26. novembra 2012 v konaní o opakovanom podnete.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa 8. 11. 2011 som podal trestné oznámenie na M. I. a M. Š. z dôvodu, že som bol z ich strany krivo obvinený z fyzického napadnutia ich osôb a krivo svedčili voči mojej osobe, pretože podľa ich výpovedi som mal spáchať trestný čin útoku na verejného činiteľa. Na základe ich výpovedí som bol obvinený a viedlo sa voči mne trestné stíhanie. Dňa 5. 5. 2011   bolo   Generálnym   prokurátorom   SR   pod   číslom   Pz   6/11-118   zrušené   uznesenie o vznesení obvinenia za útok na verejného činiteľa z dôvodu, že voči mojej osobe bolo postupované tak, že bol porušený zákon a vznesené obvinenie bolo vydané nezákonne a predčasne. Stíhanie mojej osoby v druhom prípade a to údajnej výtržnosti bolo postúpené na prejednanie priestupku na Obvodný úrad, kde predmetné konanie bolo zastavené. V trestnom oznámení som podrobne popísal skutočnosti a nezrovnalosti, ktoré podľa môjho názoru minimálne naznačovali spáchanie trestných činov krivého obvinenia a krivej výpovede...

Trestné oznámenie bolo napriek všetkým mnou uvádzaným skutočnostiam odmietnuté v zmysle § 197 ods. 2 Trestného poriadku pod ČVS: ORP-10/1-OVK-B2-2012 Rš, ktoré bolo odôvodnené na základe dôkazov, závery, ktorých by nemohli vyplynúť v prípade, ak by sa vyšetrovateľ   PZ   oboznámil   so   všetkými   dôkazmi,   na   ktoré   som   poukazoval.   Zároveň uznesenie   o   odmietnutí   trestného   stíhania   neobsahuje   v   odôvodnení   žiadne   skutočnosti, prečo sa mojimi návrhmi vyšetrovateľ nezaoberal. Taktiež je nutné poukázať na skutočnosť, že ani jedno z konaní, z ktorého čerpal vyšetrovateľ PZ dôkazy, sa v konečnom dôsledku nedospelo k záveru, že by som spáchal niektorý zo skutkov, ktorý sa mi kládol za vinu. Je však nutné uviesť, že okrem iného, som na základe lživých obvinení a výpovedí prišiel o pracovné   miesto   vyšetrovateľa   PZ,   kde   som   pracoval   23   rokov,   bol   som   obvinený z trestných činov,   ktoré som nespáchal a nadôvažok už vyše dvoch rokov sa domáham pravdy   a   zadosťučinenia   v   rôznych   konaniach,   čo   veľmi   vplýva   na   môj   zdravotný a psychický stav ako aj na moju rodinu....

Je nutné uviesť, že som sa domáhal svojich práv všetkými dostupnými opravnými prostriedkami, ktoré mi právne predpisy umožňujú, avšak neuspel som ani so sťažnosťou voči uzneseniu o odmietnutí trestného stíhania, ktorá bola zamietnutá, ale ani so žiadosťami o preskúmanie postupu jednotlivých prokuratúr vrátane Generálnej prokuratúry SR ako poslednou možnou inštanciou....

Som presvedčený o tom, že bolo porušené moje právo vyplývajúce z Ústavy SR:

- čl. 46 ods. 1 Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej republiky - právo na súdnu a inú právnu ochranu

- čl. 50 ods. 2 spolu s čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach Každý, proti komu sa vedie   trestné   konanie,   považuje   sa   za   nevinného,   kým   súd   nevysloví   právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu - prezumpcia neviny.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 50 ods. 2 Ústavy   SR   v   dôsledku   porušenia   ustanovení   Trestného   poriadku   boli   rozhodnutiami Okresného   riaditeľstva   PZ   Bratislava   II,   Odboru   kriminálnej   polície,   I.   oddelenia všeobecnej   kriminality   zo   dňa   9.   3.   2012   ako   aj   následnými   rozhodnutiami   Okresnej prokuratúry   Bratislava   II   zo   dňa   27.   7.   2012,   rozhodnutím   Krajskej   prokuratúry v Bratislave zo dňa 19. 9. 2012 a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 26. 11. 2012 porušené boli.

2. Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dna 9. 3. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšia konanie Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava II, Odboru kriminálnej polície, L oddeleniu všeobecnej kriminality.

3.   Okresné   riaditeľstvo   PZ   Bratislava   II,   Okresná   prokuratúra   v   Bratislave   II, Krajská   prokuratúra   v   Bratislave   a   Generálna   prokuratúra   SR   sú   povinné   spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnemu zástupcovi,

4.   Okresné   riaditeľstvo   PZ   Bratislava   II,,   Okresná   prokuratúra   v   Bratislave   II, Krajská   prokuratúra   v   Bratislave   a   Generálna   prokuratúra   SR   sú   povinné   uhradiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   sťažovateľa zaručených   v   čl.   46   ods.   1   a   čl.   50   ods.   2   ústavy   uznesením   okresného   riaditeľstva ČVS: ORP-10/1-OVK-B2-2012 Rš z 9. marca 2012, uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 11/2012-14 z 27. júla 2012, rozhodnutím krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 656/12-6 z 19.   septembra   2012   a rozhodnutím   generálnej   prokuratúry   č.   k.   IV/1   Gn   1726/12-9 z 26. novembra 2012 v konaní o opakovanom podnete.

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   uznesením   okresného riaditeľstva ČVS: ORP-10/1-OVK-B2-2012 Rš z 9. marca 2012, uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 11/2012-14 z 27. júla 2012 a rozhodnutím krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 656/12-6 z 19. septembra 2012

Proti namietanému uzneseniu okresného riaditeľstva ČVS: ORP-10/1-OVK-B2-2012 Rš   z   9.   marca   2012   mohol   sťažovateľ   v   danom   prípade   podať   sťažnosť,   čo   aj využil. O sťažnosti bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra, ktorá o nej aj rozhodla uznesením č. k. 1 Pn 11/2012-14 z 27. júla 2012 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Označené   uznesenie   okresnej   prokuratúry   napadol   sťažovateľ   podnetom,   ktorý vybavila krajská prokuratúra listom č. k. 1 Kn 656/12-6 z 19. septembra 2012 tak, že podnet ako nedôvodný odložila a uviedla, že vo veci žiadne opatrenia nekoná.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II.   ÚS   148/02,   IV.   ÚS   78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Aplikujúc princíp   subsidiarity   ústavný súd konštatuje, že v danom   prípade   nemá právomoc   preskúmavať   napadnuté   uznesenie   okresného   riaditeľstva,   uznesenie   okresnej prokuratúry a rozhodnutie krajskej prokuratúry, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť generálna prokuratúra na základe podnetu sťažovateľa.

Vychádzajúc z uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   rozhodnutím   generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 1726/12-9 z 26. novembra 2012

Sťažovateľ podal 28. septembra 2012 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 656/12.

Generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Gn 1726/12-9 z 26. novembra 2012 podnet sťažovateľa ako nedôvodný odložila.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi   účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m.   m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS   112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie opakovaného   podnetu   ako   právneho   prostriedku   nápravy   v   rámci   sústavy   orgánov prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní pred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavnému   súdu   nie   je   známy   žiaden   dôvod   na   to,   aby   sa   vo   veci   sťažovateľa odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší prostriedok nápravy – opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   aj   krajskej   prokuratúry   v   predmetnej   veci.   Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom   na   právomoc   nadriadeného   prokurátora   (generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek   doterajšiemu   postupu   generálnej   prokuratúry,   ak   by   na   základe   opakovaného podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že jej list č. k. IV/1 Gn 1726/12-9 z 26. novembra 2012 bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po   preskúmaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neuvádza nijaké dôvody, a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013