znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 165/08-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja Kohuta   a zo sudcov   Juraja   Horvátha a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť A.   H.,   K.,   zastúpenej   advokátkou JUDr.   K.   D.,   K.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 186/05 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 C 186/05   p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 10. apríla 2008 č. k. II. ÚS 165/08-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. H., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 186/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: „... Dňa 5. 2. 2004 sťažovateľka podala návrh o určenie manželského výživného proti odporcovi MUDr. K. H., ktorý je jej manželom. Okresný súd Košice II jej návrh prijal pod spisovou značkou 15 C 28/04.... Predsedkyňa senátu... stanovila... prvé pojednávanie vo veci na deň 14. 9. 2005....

Dňa 28. 6. 2005 odporca vzniesol námietku miestnej príslušnosti. Dňa 5. 8. 2005 súd sťažovateľke oznámil postúpenie veci.... Dňa 3. 1. 2006 bolo sťažovateľke súdom doručené predvolanie na pojednávanie na deň 9. 2. 2006, z ktorého sa sťažovateľka dozvedela, že spis je vedený na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 6 C 186/05....

Okresný súd Veľký Krtíš... spis prijal na ďalšie prejednanie pod novou spisovou značkou aj keď zo spisového materiálu bolo zrejmé, že sťažovateľka sa nebude môcť osobne zúčastniť   pojednávania   v   sídle   uvedeného   súdu.   Preto   rozhodol   po   troch   vytýčených termínoch pojednávaniach o vypočutí sťažovateľky dožiadaným súdom v Košiciach a to napriek tomu, že sťažovateľka žiadala o prikázanie spisu skôr, ako Okresný súd Veľký Krtíš zaslal spis na dožiadaný súd do Košíc. V čase od 24. 7. 2006 do dnešných dní (Prípis Okresného   Súdu   Veľký   Krtíš   zo   dňa   19. 3. 2007)   súdny   úradník   Okresného   súdu   rieši rôznymi oznámeniami a prípismi, ktorým chýba opora v zákone, otázku zaplatenia súdneho poplatku za prikázanie spisu, čo v kontexte s predmetom sporu vyzerá ako nemiestny žart a je v konečnom dôsledku len vyrábanie súdnych úkonov absolútne nesúvisiacich s návrhom sťažovateľky o určenie výživného a nesúvisí ani zo základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a odstránením právnej neistoty sťažovateľa.

Sťažovateľka   po   celý   čas   upozorňovala   a   podala   viacero   sťažností   na   prieťahy v konaní,   avšak   bezvýsledne.   Bez   existencie   rozsudku   sťažovateľka   nevie   a   zákonným spôsobom ani nemôže riešiť stav svojej hmotnej núdze...

Navrhovateľka   tiež   poukazuje   na   skutočnosť,   že   vec   bolo   potrebné   posúdiť   aj s ohľadom   na   jej   povahu   (rozhodovanie   o   nároku   na   výživné)   a   aký   má   význam   pre sťažovateľa...

Je prinajmenšom neetické ak Okresný súd vo Veľkom Krtíši v prípade výživného 11 mesiacov rieši otázku prikázania spisu, v ktorom sa rozhoduje o výživnom, na ktoré je osoba sťažovateľa už tri roky odkázaná. Takéto postupy a rozhodnutia obidvoch súdov určiť miestnu príslušnosť na základe pracoviska odporcu v spore, v tak závažnej veci sú úplne absurdné aj s ohľadom na skutočnosť, že dnes manžel sťažovateľky už nepracuje vo Veľkom Krtíši, ani sa v mieste ním uvedeného trvalého bydliska nezdržiava, napriek prísľubu, ktorý dal súdu...

Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   práve   nekonaním   vo   veci   tak,   aby   súd   dospel k právoplatnému rozsudku bolo porušením jej zákonného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom čase...

Prieťahmi v konaní o určenie výživného... na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 6 C 186/05 bola sťažovateľke spôsobená značná ujma.... Faktom je, že rozsudok neexistuje a sťažovateľka nevie preukázať svoj príjem. Konanie o výživné trvá viac ako tri roky a sťažovateľka sa nemôže domáhať práv, ktorých by sa mohla, ak by existoval právoplatný rozsudok. Nevie a nemôže teda zákonne riešiť stav svojej hmotnej núdze.

Sťažovateľka   zo   zdravotných   dôvodov   musela   prerušiť   živnosť,   nevie   si   nájsť primerané zamestnanie aj keď si ho preukázateľne hľadá, má zdravotné problémy a zároveň je   denným   študentom   vysokej   školy...   Iný   vlastný   príjem   nemá   a   výživné   je   teda   pre sťažovateľku   jej   jediným   príjmom.  ...   Deti   sťažovateľky   sa   tiež   bezúspešne   domáhajú určenia výživného súdom. Ani v jednom konaní neexistuje právoplatný rozsudok... V   neposlednom   rade je   pre sťažovateľku   značne deprimujúce a   stresujúce,   že je odkázaná   na   pomoc   a   milodary   matky   sťažovateľky   starobnej   dôchodkyne,   ostatných príbuzných a priateľov, ktorý voči nej nemajú vyživovaciu povinnosť a bez ich pomoci pri tak dlhom riešení sporu by zomrela hladom.... Sťažovateľka je presvedčená, že v prípade ak by súd vo veci rozhodol v primeranej lehote odporca by si bol vedomí svojich povinností, ktoré mu zo zákona vyplývajú, a svoj život by riešil inak....

Dlhotrvajúcim   súdnym   sporom   je   sťažovateľka   vystavená   permanentnému   stresu z existenčných problémov, ktoré si sama nespôsobila a táto situácia má zásadný a veľmi negatívny vplyv na jej zdravie...

Už nikdy si nebude môcť uplatniť   sociálne nároky podľa zákona 599/2003 Z.   z. o sociálnej pomoci za obdobie od 5. 2. 2004 do 30. 3. 2007, na ktoré jej mohli vzniknúť pri existencii rozsudku. Táto strata je priamo vyčísliteľná sumou 168 000,- Sk čo je výška dávok v hmotnej núdzi za uvedené predmetné obdobie (rok 2004 v sume 43.000,- Sk, rok 2005 v sume 52.640,- Sk, rok 2006 v sume 57.400,- Sk a do marca 2007 v sume 15.330,-Sk). V neposlednom rade treba dodať, že sťažovateľka verila v spravodlivosť a súdnu ochranu,   ktorú   jej   zaručuje   zákon   a   ústava,   týmto   konaním   súd   prispel   k   tomu,   že sťažovateľka dnes pochybuje o tom, že v tomto štáte právna ochrana existuje a ochrana rodiny podložená zákonom o rodine je v ponímaní sťažovateľky len fikcia...

Z uvedených dôvodov sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 250 000,- Sk.“

1.2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:„1. Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Okresným súdom vo Veľkom Krtíši vedenom pod sp. zn. 6 C 186/05 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 186/05 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov...

...

5. A. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250 000 Sk (slovom dvestopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je jej... Okresný súd Veľký Krtíš povinný... vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na jej účet...

6.... Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia A. H., advokátke sťažovateľky JUDr. K. D. odmenu za úkony právnej služby podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.)...   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia....“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený predsedníčkou JUDr. E. P., listom z 15. mája 2008 sp. zn. Spr.   515/08   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 30. mája 2008.

2.1   Predsedníčka   okresného   súdu   podala   chronológiu   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní a uviedla tieto skutočnosti:

„... Sťažovateľka A. H. vo svojej sťažnosti tvrdí, že postupom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 186/05 bolo porušené jej právo, aby sa vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov.

V   danom   prípade... zdanlivé   prieťahy   v   konaní   sú   spôsobené   najmä   následkom správania sa navrhovateľky A. H., ktorá sa nezúčastňuje súdnych pojednávaní, neustále žiada,   aby   mohla   nahliadať   do   spisu   na   dožiadanom   súde.   Vo   veci   dvakrát   požiadala o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Košice II, kedy bolo potrebné spis predložiť na NS SR (neuhradila súdny poplatok za úkon súdu z návrhu na prikázanie veci, pričom so súdom viedla rozsiahlu korešpondenciu v tom smere, že na tento úkon sa podľa jej   názoru   vzťahuje   oslobodenie),   ktoré   konanie   navrhovateľky   spôsobuje   spomalenie postupu konania.

Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že si už nebude môcť uplatniť sociálne nároky, podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o sociálnej pomoci, poukazujem na ustanovenie § 27 citovaného zákona, v zmysle ktorého navrhovateľka mohla požiadať o priznanie príspevku v hmotnej núdzi preddavkovo s tým, že by preukázala (potvrdením zo súdu), že podala návrh o určenie manželského výživného.

Mám za to, že vo veci sa koná plynulo, bez prieťahov. Z týchto dôvodov žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sťažnosti navrhovateľky nevyhovel.

Netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:

„... oznamujem, že moja klientka A. H. netrvá na svojej osobnej účasti na ústnom pojednávaní a súhlasí, aby sa vo veci nekonalo ústne pojednávanie.

Ako právny zástupca menovanej si uplatňujem trovy právneho zastúpenia.... Predsedníčka Okresného súdu vo Veľkom Krtíši popísala priebeh vo veci určenia manželského výživného vo veci sťažovateľky zo dňa 5. 2. 2004 vedeného na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 6 C 186/05, k čomu podávam... nasledovné stanovisko: Zo zákona bolo povinnosťou súdu zvoliť taký postup, aby rozsudok mohol existovať v čo najkratšom čase, a stav právnej neistoty trval čo najkratšie.

Výlučne z rozhodnutia a postupom súdov sa konanie vedie na súde, ktorý je pre sťažovateľku   nedostupný   svojou   vzdialenosťou.   Okresný   súd   vo   Veľkom   Krtíši   ho   na konanie nemal prijať, keďže zákon mu to umožňuje. Tiež dávam do pozornosti ústavnému súdu skutočnosť, že v čase podania návrhu na určenie výživného na manželku bol príslušný Okresný súd Košice II. Okresný súd vo Veľkom Krtíši spis prijal iba na základe vyjadrenia odporcu, že sa bude v sídle tohto súdu zdržiavať, čo bolo z jeho strany účelové, pretože v súčasnosti   sa   už   odporca   zdržiava   vo   Zvolene,   takže   spis   mohol   byť   ponechaný v Košiciach.

Z   právomoci   súdu   a   ním   zvoleného   postupu   sa   konanie   o   určenie   manželského výživného vedie na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, čo je 250 km od miesta trvalého bydliska   účastníkov   konania   v   čase   začiatku   tohto   sporu,   a   je   jediným   konaním   (na Okresnom súde Košice II dodnes prebiehajú dve konania o určenie výživného na plnoleté deti, konanie o výživné na rozvedeného manžela, tiež prebiehalo konanie o zrušenie BSM a aj rozvod manželstva) tých istých osôb, ktoré sa vedie na Okresnom súde Veľký Krtíš. Prijatím   tohto   sporu   na   konanie   súd   skomplikoval   prítomnosť   sťažovateľky   na pojednávaniach, a možnosť využívať iné práva a povinnosti účastníka konania v sociálnej situácií, v ktorej sa nachádza.

Ako   vyplýva   z   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   v   spise   sa   nachádzajú opakované   úkony   súdnych   úradníkov   kvôli   nepresnosti   v   adresovaní   (napr.   vyžiadanie správy   o   dobrej   povesti   účastníka   od   mesta   Košice,   následne   opakované   vyžiadanie   o dobrej povesti z Mestského úradu Košice I,   pričom odpoveď prišla z Miestneho úradu Košice Západ).

Z vyjadrenia vyplýva tiež, že práve postup úradníkov súdu v rozpore s občianskym súdnym poriadkom spôsobil, že žiadosť sťažovateľky zo dňa 4. 5. 2006 o prikázanie spisu bola   po   nekonečnej   sérií   súdnych   úkonov,   v   ktorých   sa   riešila   otázka   oslobodenia   od súdneho poplatku zaslaná až po viac ako roku od žiadosti sťažovateľky dňa 21. 5. 2007 na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (sťažovateľka musela upozorniť súd, že o oslobodení sa rozhoduje uznesením, nie prípisom a pod., žiadosť o prikázanie bola súdom najprv zaslaná ako neúplná, následné vrátená na doplnenie NS SR, doplnená a vrátená na rozhodnutie NS SR).

Vyjadrenie   súdu,   že   navrhovateľka   vo   výživnom   mala   možnosť   o   vyplatenie sociálnych   dávok   preddavkovou   formou   je   zavádzajúce   a   presahuje   kompetenciu   súdu v spore o manželské výživné v tom smere, že vyplatenie preddavku na dávku, zo zákona nenahrádza rozhodnutie o nároku na túto dávku, nie je preto príjmom, ale dlhom. Právny nárok   na   sociálnu   pomoc   štátu   vzniká   až   splnením   zákonom   stanovených   podmienok. Jednou z nich je právoplatný rozsudok práve z tohto konania.

Uplatnenie sociálnych dávok preddavkovou formou je jednou z možností pre občana dočasne riešiť stav hmotnej núdze, kým súd nerozhodne o výživnom. Vyplatenie preddavku nezakladá nárok na túto dávku, ani na sociálnu pomoc štátu občanovi v hmotnej núdzi, preto nedáva právnu istotu, práve naopak právnu neistotu vytvára. Stav právnej neistoty je v tom, že v prípade, že rozsudkom nárok na sociálne dávky nevznikne, tento dlh je potrebné štátu vrátiť a jednotlivec, ktorému bol vyplatený neprávom (čo sa dá určiť až právoplatným rozsudkom) sa stáva dlžníkom voči štátu. Z uvedeného je zrejmé, že je to iba určitá zákonom povolená, forma pôžičky zo štátneho rozpočtu. Premetom konania o výživné by nemalo byť hľadanie možnosti ako a kde sa účastník konania môže zadlžovať, prípadne kto iný môže prevziať   vyživovaciu   povinnosť   za   povinného   manžela,   pretože   vychádzajúc   zo   zákona o rodine   táto   povinnosť   existuje   v   prvom   rade   medzi   manželmi,   štát   túto   preberá   iba v zákonom stanovených prípadoch v zmysle Ústavy SR. Je tiež výlučne na slobodnej vôli a rozhodnutí jednotlivca, či sa rozhodne zadĺžiť v čase svojej právnej neistoty voči štátu, alebo voči banke, či voči inej osobe.

Vo   všetkých   zákonoch,   ktoré   riešia   zabezpečenie   príjmu   jednotlivca   je   zákonom stanovená lehota na vyplatenie jeden mesiac (odmena za vykonanú prácu, náhrada mzdy, nemocenské dávky, sociálne dávky, dôchodky, splatnosť faktúr a pod.).

Nárok   na   sociálnu   pomoc   štátu   sa   priznáva   za   aktuálny   mesiac,   dávka   sa   nedá vymáhať   so   spätnou   platnosťou   a   Úrad   práce   a   sociálnych   vecí   a   rodiny   vo   všetkých otázkach   štátnych   dávok   je   povinný   rozhodnúť   do   30   dní   od   podania   žiadosti,   podľa zákonom   určených   pravidiel.   Všetky   štátne   inštitúcie,   ktoré   sa   zaoberajú   zabezpečením základných životných potrieb jednotlivca sú povinné zo zákona rozhodnúť o nárokoch v reálnom čase (na všetkých úradoch, ktorých zriaďovateľom je štát, je lehota na vybavenie 30 dní), preto podľa názoru sťažovateľky každé konanie o výživné (zriaďovateľ súdu je tiež štát ), v ktorom sa určuje zabezpečenie základných existenčných potrieb navrhovateľa, čím konanie o výživné nesporne je, ktoré prebieha na súde dlhšie ako 30 dní, pri zachovaní rovnosti pred zákonom, by sa dalo v tomto zmysle považovať za prieťahy v konaní. Keďže tento spor nie je právne zložitý, z vyššie uvedeného jednoznačne podľa názoru sťažovateľky vyplýva, že dôvody prieťahov v konaní o manželské výživné, ktoré prebieha už piaty rok od podania návrhu a toto konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súde vo Veľkom   Krtíši   spočívajú   v   nedodržiavaní   zákonného   postupu   v   rozpore   s občianskym súdnym poriadkom zo strany súdu a nekompetentným postupom, či nedbanlivým prístupom súdnych úradníkov.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 186/05:

Dňa 5. februára 2004 podala sťažovateľka Okresnému súdu Košice I žalobný návrh proti MUDr. K. H. (ďalej len „odporca“) na určenie výživného manželky.

Dňa 28. júna 2005 odporca vzniesol námietku voči miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I.

Dňa 5. augusta 2005 bola vec postúpená Okresnému súdu Veľký Krtíš. Dňa 19. septembra 2005 Okresný súd Veľký Krtíš prijal návrh na začatie konania a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 186/05.

Dňa 21. septembra 2005 okresný súd vyzval odporcu, aby oznámil, či má úmysel trvalo sa zdržiavať na adrese vo V.

Dňa 3. októbra 2005 odporca odpovedal na výzvu súdu. Dňa 10. októbra 2005 okresný súd uznesením č. k. 6 C 186/05-60 uložil odporcovi, aby sa vo veci písomne vyjadril.

Dňa 26. októbra 2005 sa odporca k veci písomne vyjadril. Dňa 14. novembra 2005 okresný súd požiadal Okresný súd Košice II o zaslanie správy, v akom štádiu sa nachádza konanie účastníkov o rozvod manželstva. Ďalej vyžiadal správu o povesti sťažovateľky aj odporcu.

Dňa 28. novembra 2005 Mestský úrad vo V. zaslal súdu správu o povesti odporcu. Dňa   29.   novembra   2005   Okresný   súd   Košice   II   odpovedal   okresnému   súdu   na žiadosť zo 14. novembra 2005 s tým, že spis sa nachádza u nich od 17. októbra 2005 z dôvodu,   že   sťažovateľka   podala   námietku   zaujatosti   voči   sudkyni.   Ďalej   okresný   súd urgoval Mestský úrad K. o zaslanie správy o povesti sťažovateľky.

Dňa 12. decembra 2005 Mestský úrad K. odpovedal na žiadosť súdu. Dňa 3. januára 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. február 2006. Dňa   6.   februára   2006   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní z dôvodu, že vzniesla námietku príslušnosti súdu.

Dňa 9. februára 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 15. februára 2006 súd oznámil sťažovateľke, že príslušným súdom v danej veci je okresný súd.

Dňa 15. marca 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. apríl 2006. Ďalej požiadal Okresný súd Košice II o zapožičanie spisov sp. zn. 14 153/04, sp. zn. 22 C 26/04 a sp. zn. 28 C 25/04.

Dňa   29.   marca   2006   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 6. apríl 2006, pretože nemá finančné prostriedky na cestovné.

Dňa 6. apríla 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. máj 2006.

Dňa 28. apríla 2006 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 2. mája 2006, pretože nemá finančné prostriedky na cestovné.

Dňa 2. mája 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom výsluchu sťažovateľky pred dožiadaným súdom.

Dňa 9. mája 2006 sťažovateľka žiadala okresný súd o preloženie spisu na Okresný súd Košice II. Ďalej okresný súd dožiadal Okresný súd Košice II, aby vykonal výsluch sťažovateľky vo veci.

Dňa   12.   júla   2006   Okresný   súd   Košice   II   zaslal   okresnému   súdu   vybavené dožiadanie so zápisnicou o výsluchu sťažovateľky.

Dňa 24. júla 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na prikázanie veci inému súdu.

Dňa 4. augusta 2006 sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 10. augusta 2006 okresný súd oznámil sťažovateľke, že súdny polatok z návrhu na prikázanie veci je poplatkom za úkony súdu, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje. Dňa 28. augusta 2006 sťažovateľka opätovne žiadala okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 4. septembra 2006 okresný súd znovu odpovedal sťažovateľke, že z návrhu na prikázanie veci nie je možné oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak sa poplatok nezaplatí, súd úkon nevykoná.

Dňa 14. septembra 2006 sťažovateľka opätovne žiadala okresný súd o oslobodenie od uvedených súdnych poplatkov.

Dňa   2.   októbra   2006   okresný   súd uznesením   č.   k.   6 C 186/05-126 rozhodol,   že sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva.

Dňa 9. októbra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok. Dňa   18.   októbra   2006   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného súdu z 2. októbra 2006.

Dňa 26. októbra 2006 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 31. októbra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že „úlohou prvostupňového súdu bude zisťovať pomery navrhovateľky, ktoré doteraz neboli zistené“.

Dňa 29. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 1. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku na preukázanie osobných, majetkových   a   zárobkových   pomerov,   ďalej   vyzval   K.   K.   o   zaslanie   správy,   či   je sťažovateľka vlastníčkou nehnuteľnosti, vyzval Ú. K., či je sťažovateľka poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a S. K., či sťažovateľka poberá nejaký druh dôchodku alebo podporu. Dňa 12. februára 2007 S. odpovedala na výzvu súdu. Dňa 14.   februára 2007 K. K. zaslal súdu správu,   že sťažovateľka a odporca sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.

Dňa 16. februára 2007 sťažovateľka oznámila súdu, že nepoberá žiadne dávky, čo potvrdila   aj   S.,   zároveň   zaslala   vyplnené   potvrdenie   o   svojich   osobných   a majetkových pomeroch.

Dňa   26.   februára   2007   Ú.   K.   odpovedal   na   výzvu   súdu,   že   sťažovateľka   nikdy nepoberala dávku v hmotnej núdzi.

Dňa   6.   marca   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   186/05-167   oslobodil sťažovateľku od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Dňa   19.   marca 2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila,   či   trvá na prikázaní veci Okresnému súdu Košice II z dôvodu vhodnosti.

Dňa 26. marca 2007 sťažovateľka oznámila súdu, že na prikázaní veci trvá. Dňa 19.   apríla 2007 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o žiadosti o prikázanie veci inému súdu. Dňa 26. apríla 2007 najvyšší súd spis vrátil okresnému súdu s tým, že k návrhu treba priložiť vyjadrenie odporcu.

Dňa   27.   apríla   2007   bol   odporca   vyzvaný   okresným   súdom,   aby   sa   vyjadril k prikázaniu veci.

Dňa 7. mája 2007 odporca odpovedal súdu, že neakceptuje prenesenie príslušnosti. Dňa 14. mája 2007 bol spis opätovne predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o žiadosti o prikázanie veci.

Dňa   16.   mája   2007   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   5   Ndc   65/07-181   rozhodol,   že návrhu na prikázanie veci nevyhovuje.

Dňa 21. mája 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 11. júna 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 3. júl 2007. Dňa 12. júna 2007 okresný súd vyzval odporcu, aby oznámil, či má zmenu bydliska a zamestnávateľa.

Dňa 18. júna 2007 odporca odpovedal na výzvu. Dňa 20. júna 2007 okresný súd vyžiadal správu o mesačnom zárobku odporcu od N. Z. Dňa 25. júna 2007 N. V. oznámila súdu, že odporca vykonáva príležitostne služby na detskom oddelení.

Dňa 27. júna 2007 N. Z. oznámila súdu, že odporca je jej zamestnanec. Dňa 28. júna 2007 sťažovateľka znovu požiadala okresný súd o prikázanie veci na Okresný súd Košice II z dôvodu vhodnosti.

Dňa   3.   júla   2007   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito z dôvodu žiadosti o prikázanie veci Okresnému súdu Košice II.

Dňa 19. júla 2007 sa odporca vyjadril k podaniu sťažovateľky z 28. júna 2007. Dňa 10. augusta 2007 okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľky.

Dňa 3. septembra 2007 najvyšší súd uznesením č. k. 3 Ndc 96/07-220 rozhodol, že návrhu nevyhovuje.

Dňa 17. septembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   8.   októbra   2007   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Košice   II   o   zaslanie právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva medzi sťažovateľkou a odporcom. Dňa 16. októbra 2007 okresný súd vyzval N. Z., aby zaslala súdu správu o zárobku odporcu.   Ďalej   urgoval   Okresný   súd   Košice   II   o   zaslanie   právoplatného   rozhodnutia o rozvode medzi sťažovateľkou a odporcom.

Dňa   22.   októbra   2007   Okresný   súd   Košice   II   oznámil   okresnému   súdu,   že   vec o rozvode   ešte   nie   je   právoplatne   skončená,   spis   sa   nachádza   na   Krajskom   súde   v Košiciach.

Dňa 23. októbra 2007 N. Z. odpovedala na výzvu zo 16. októbra 2007.

Dňa 25. októbra 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 29. november 2007. Ďalej N. Z. doplnila žiadané údaje zo 16. októbra 2007.

Dňa 26. novembra 2007 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 29. november 2007 z finančných dôvodov.

Dňa 29. novembra 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   za   účelom   zaslania   spisu   na   Okresný   súd   Košice   II,   aby   sťažovateľka   doňho nahliadla.

Dňa 11. decembra 2007 okresný súd urgoval odporcu, aby predložil dohodu, ktorú mal uzavretú s N. Ž.

Dňa 18. decembra 2007 odporca predložil doklady vyžiadané okresným súdom. Dňa 10. januára 2008 okresný súd dožiadal Okresný súd Košice II o vykonanie výsluchu sťažovateľky.

Dňa   5.   februára 2008   odporca oznámil   okresnému súdu,   že rozsudok o   rozvode nadobudol   právoplatnosť   21.   júna   2007,   sťažovateľka   svoje   odvolanie   proti   rozsudku o rozvode vzala späť. Na základe toho teda sťažovateľka može žiadať výživné ako manželka odo dňa podania návrhu do 21. júna 2007.

Dňa 25. februára 2008 okresný súd urgoval Okresný súd Košice II o vybavenie dožiadania z 10. januára 2008. Toho istého dňa Okresný súd Košice II vrátil už vybavené dožiadanie okresnému súdu spolu so zápisnicou o výsluchu sťažovateľky.

Dňa 28. marca 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. apríl 2008. Dňa   31.   marca   2008   okresný   súd   požiadal   N.   Z.   o zaslanie   správy   o   zárobku odporcu. Okresný súd ďalej vyzval Ú. K. na oznámenie, či v období od 5. februára 2004 do 21. júna 2007 sťažovateľka požiadala o dávku, príspevky v hmotnej núdzi. Ďalej vyzval D. V. a D. Z. na oznámenie, či odporca podával za roky 2004, 2005 a 2006 daňové priznanie. Dňa 8. apríla 2008 N. Z. zaslala súdu správu o zárobku odporcu. Dňa 9. apríla 2008 D. Z. odpovedal na výzvu z 31. marca 2008. Dňa 11. apríla 2008 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 29. apríl 2008 z dôvodu neúčasti sudkyne a nariadil pojednávanie na 6. máj 2008.

Dňa 14. apríla 2008 D. V. odpovedal súdu na výzvu z 31. marca 2008. Dňa 21. apríla 2008 Ú. K. odpovedal na výzvu z 31. marca 2008, že sťažovateľka nepoberá ani nepoberala žiadne dávky v hmotnej núdzi.

Dňa 24. apríla 2008 sa odporca písomne vyjadril k zápisnici o výsluchu sťažovateľky vykonaného dožiadaným Okresným súdom Košice II.

Dňa 2. mája 2008 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 6. mája 2008 z finančných dôvodov a žiadala o možnosť byť osobne vypočutá v mieste trvalého bydliska.

Dňa 6. mája 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 7. mája 2008 okresný súd požiadal S. V. o oznámenie, v akej výške poberala M. P. podporu v nezamestnanosti v období od 1. februára 2004 do 31. augusta 2004, ďalej požiadal   M.   Z.   o oznámenie   výšky   zárobku   M.   P.   Súd   vyžiadal   správu   od   Ú.   K.,   či sťažovateľka v období od 5. februára 2004 do 21. júna 2007 podala žiadosť o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Ďalej okresný súd požiadal Okresný súd Košice II o zaslanie spisu sp. zn. 14 C 153/04.

Dňa 16. mája 2008 M. Z. odpovedal na výzvu zo 7. mája 2008 o výške zárobku M. P. Dňa 24. júna 2008 okresný súd dožiadal Okresný súd Košice II okrem iného aj o výsluch sťažovateľky, ktorá sa na prvé predvolanie pred dožiadaný súd nedostavila, svoju neúčasť   však   ospravedlnila.   Ostatný   výsluch   dožiadaným   súdom   bol   stanovený   na 23. september   2008,   pričom   spis   do   rozhodovania   o tejto   veci   pred   ústavným   súdom, okresnému súdu nebol vrátený.  

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 186/05 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Skutkovú alebo právnu zložitosť preskúmavaného konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani predsedníčka okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala svoj podiel aj sťažovateľka najmä tým, že trvala na svojom výsluchu dožiadaným súdom a nahliadala do spisu   pred   dožiadaným   súdom. Samozrejme   využitie   možností   daných   sťažovateľke procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom)   na   uplatňovanie a presadzovanie jej práva v napadnutom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy, avšak aj sťažovateľka si musí byť vedomá toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v napadnutom konaní pred okresným súdom, je nutné konštatovať aj to, že táto nebola ani vždy súčinnostná, napr. nedostavila sa (i keď sa ospravedlnila)   na výsluch   pred   dožiadaným   súdom   a k   celkovej   dĺžke   konania   prispela svojím „neúspešným“ procesným návrhom, keď opakovane požiadala o prikázanie veci na Okresný súd Košice II z dôvodu vhodnosti, hoci predtým už najvyšší súd o tejto otázke rozhodol.   Kvôli   rozhodovaniu   o tejto   záležitosti   najvyšším   súdom   okresný   súd   nemohol takmer šesť mesiacov plynulo postupovať v napadnutom konaní, čo bolo treba pripísať na ťarchu sťažovateľky. V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy môže mať svoju plnú relevanciu len pri   takých   návrhoch,   ktoré   spĺňajú   všetky   zákonom   predpísané   obsahové   a formálne náležitosti   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   41/02).   Podľa   právneho   názoru   najvyššieho   súdu opakovaný návrh na o prikázanie veci na Okresný súd Košice II z dôvodu vhodnosti nebol opodstatnený.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal aj to, či okresný súd pristupoval k danej veci so starostlivosťou, ktorú si vyžaduje zvýšený význam tohto   konania   pre   sťažovateľku.   Z   prehľadu   procesných   úkonov,   ktoré   vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd od 19. septembra 2005, keď mu bola vec postúpená na konanie a rozhodnutie, konal vo veci v podstate   priebežne   s výnimkou   piatich   mesiacov,   keď jeho   konanie   bolo   neefektívne, pretože až po opakovaných prípisoch rozhodol o návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na prikázanie veci inému súdu. Okrem tohto obdobia však okresný súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty   v danej   veci;   okrem   iného   šesť   pojednávaní   (bez   ospravedlnenej   neúčasti sťažovateľky), výsluchov dožiadaným súdom atď., a bolo zadovážené množstvo relevantných listinných dôkazov. Konanie po vrátení súvisiaceho spisu z iných súdov prebiehalo vždy bez dlhších   časových   odstupov,   plynulo   bez   dlhších   období   nečinnosti   medzi   jednotlivými úkonmi.  

Je nesporné, že k predĺženiu konania prispela aj samotná sťažovateľka, avšak dĺžku konania,   ktorá   je   dôsledkom   úkonov   jeho   účastníkov   alebo   ich   nečinnosti,   nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch   sťažovateľky   konal   a rozhodoval   bez   zbytočných   prieťahov   (mutatis   mutandis II. ÚS   41/00).   Po   postúpení   veci   procesné   úkony   okresného   súdu   v podstate   plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného súdu,   aj   keď   nebol   vždy   bez   prieťahov,   sa   zjavne   nevyznačuje   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   dohovoru v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľky   uplatnených   v   jej   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2008