znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 165/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. Z., bytom Veľká Británia, zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 Ct 79/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2006 doručená   sťažnosť   P.   Z.,   bytom   Veľká   Británia   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v konaní vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 15 Ct 79/2002.

Predmetom   namietaného   konania,   ktoré   začalo   podaním   žaloby   sťažovateľa 27. novembra 2002 (v popise skutkového stavu veci je uvádzaný aj dátum 27. január 2002), je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu   od   podania   návrhu   opakovane   žiadal   o nariadenie   pojednávania.   Dňa 22. novembra 2004 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší   súd“)   z dôvodu   sporu   o miestnu   príslušnosť;   najvyšší   súd   21. decembra   2004 rozhodol o miestnej príslušnosti tak, že vec prejedná a rozhodne okresný súd. Po zaplatení vyrubeného   súdneho   poplatku   20.   januára   2005   a po   oprave   žaloby   z 2. februára   2005 v označení žalovaného subjektu   zo   strany   sťažovateľa   sa   vo veci   konali 6.   apríla 2005 a 8. júna 2005 pojednávania. Na výzvu okresného súdu z 3. júna 2005 sa žalovaný písomne vyjadril k veci. Dňa 3. októbra 2005 sťažovateľ opäť žiadal o nariadenie termínu ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   nevyužil   právne prostriedky   nápravy   priznané mu podľa   §   62   a nasl. zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.), čo vo svojej sťažnosti uviedol, ale vo veci opakovane žiadal o nariadenie termínu pojednávania a zároveň o to, aby okresný súd vo veci rozhodol.

Sťažovateľ namieta, že od 27. januára 2002 (resp. 27. novembra 2002), keď podal návrh na začatie konania, súd právoplatne nerozhodol. Preto žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo P. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 15 Ct 79/02.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 79/02 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho poriadku.

Ústavný súd priznáva P. Z. primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk. Okresnému   súdu   Bratislava   III   ukladá   povinnosť   vyplatiť   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie   vo   výške   60.000,-   Sk   a uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet Kancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Podľa   §   31a   zákona   č.   38/1993   Z.   z.,   zákona   o organizácii   Ústavného   súdu   SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 6.854,- Sk a Kancelárii Ústavného súdu SR   ukladá   povinnosť   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   6.854,-   Sk   na   účet právneho zástupcu sťažovateľa – JUDr. S. J., vedený vo VÚB, a. s.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v predchádzajúcich   konaniach   opakovane   vyslovil   právny   názor,   že vynechanie inštitútu sťažnosti podanej orgánu štátnej správy všeobecného súdu nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť   skutočnosti,   ktoré   tvrdia sťažovatelia,   ale   aj   prijať   opatrenia   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.,   ktoré   by   účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok postupu súdu.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že sťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Sťažovateľ sám vo svojej sťažnosti uvádza, že sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004   Z.   z.   nevyužil.   Vedomý   si   tejto   skutočnosti   uvádza,   že   opakovane   žiadal o nariadenie pojednávania.

Podľa   názoru ústavného súdu   nevyužitie podania sťažnosti orgánu   štátnej správy súdu nemožno nahradiť žiadosťou o nariadenie pojednávania. Navyše, sťažovateľ žiadosti o nariadenie termínu pojednávania ani nepriložil, aby mohol ústavný súd posúdiť ich obsah, a rovnako ani neuviedol dôvody, ktoré mu bránili podať sťažnosť orgánu štátnej správy súdov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z., ktorú ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základných práv, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   preto   z tohto   dôvodu   odmietol   pri   jej   predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd prihliadol aj na to, že sťažovateľ zaplatil súdny poplatok až po viac ako troch rokoch od podania žaloby. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 176/03) povinnosť zaplatiť súdny poplatok nie je považovaná za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samo osebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku vzniká navrhovateľovi pri podaní návrhu. Ak ide o spor, každý účastník je povinný postupovať podľa § 6 a § 120 Občianskeho súdneho poriadku a vyvíjať   všetko   úsilie   a súčinnosť   so   súdom   tak,   aby   súd   mohol   o uplatnenej   ochrane rozhodnúť v súlade so zákonom. Ak sťažovateľ zaplatil súdny poplatok po troch rokoch od podania návrhu, a to až na základe výzvy okresného súdu, možno mu pričítať na ťarchu túto skutočnosť v súvislosti s posúdením jeho správania pri vyhodnotení zbytočných prieťahov v namietanom konaní. (IV. ÚS 151/03). Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný súd sa po tomto závere už nezaoberal otázkou   z   akého   dôvodu   sťažovateľ   menil   (opravoval)   žalobu   v označení   žalovaného subjektu, ako ani jeho ďalšími požiadavkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006