znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 165/05-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júla   2005 predbežne prerokoval sťažnosť I. O., bytom P., a V. O., bytom P., zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Topoľčany   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95, Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 319/96 a sp. zn. 8 Co 254/98, Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 132/2003 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 3/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. O. a V. O. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. apríla 2005 doručený „Návrh“ I. O., bytom P., a V. O., bytom P. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B., na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   pre   porušenie ich   základného práva   garantovaného v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva   garantovaného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   a to   z toho   dôvodu,   že   je   im „upreté   byť výlučnými   a neopomenuteľnými   dedičmi   celej   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   odňatá   nášmu právnemu predchodcovi A. L. O. v celosti a vydaná v jednej sedmine“.

Namietajú   pritom   postup   Okresného   súdu   Topoľčany   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 257/95 a rozsudok vydaný v tomto konaní 2. júla 1996 (ktorým   okresný   súd   zamietol   návrh   právneho   predchodcu   navrhovateľov),   postup Krajského súdu v Bratislave, pobočky Nitra (ďalej len „krajský súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Co 319/96 a jeho rozhodnutie z 30. septembra 1996 (ktorým krajský súd potvrdil   prvostupňový   rozsudok)   a   napokon   aj   postup   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   Cdo   3/01   a jeho rozhodnutie zo 16. januára 2001, ktorým odmietol dovolanie.

Sťažovatelia podali 14. apríla 2003 okresnému súdu návrh na obnovu konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10 C 207/91, ktorý okresný súd zamietol uznesením sp. zn. 4 C 91/03 zo 7. mája 2003. Sťažovatelia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali. Krajský súd ako odvolací súd uznesením č. k. 5 Co 132/2003-14 z 28. augusta 2003 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Ako vyplýva z rozhodnutia krajského súdu, tento súd vychádzal z toho, že obnova konania je možná len z taxatívne ustanovených dôvodov. Pri absencii týchto dôvodov je obnova konania neprípustná. V danom prípade takýto dôvod absentoval,   a preto   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   o zamietnutí   návrhu   na   obnovu konania krajský súd potvrdil a odvolanie sťažovateľa I. O. odmietol ako podané oneskorene.

Sťažovatelia   ďalej   podali   dovolanie   na   najvyššom   súde,   ktorý   podané   dovolanie odmietol rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 167/2004 z 10. februára 2005.

Sťažovatelia uvádzajú, že dovolací súd sa oprel o stanovisko, ktoré je stanoviskom jedného z odporcov a porušenie svojich „základných práv garantovaných článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v tomto   smere,   že   nám   je   upreté   byť   výlučnými   a neopomenuteľnými   dedičmi   celej nehnuteľnosti,   ktorá   bola   odňatá   nášmu   právnemu   predchodcovi...   v celosti   a vydaná v jednej sedmine“.

Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:„Práva: 1. I. O... 2. V. O... priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.

Zrušujú sa rozhodnutia Okresného súdu v Topoľčanoch 6 C/257/95, Krajského súdu v Bratislave, pobočka Nitra 20 Co 319/96, 8 Co 254/98-178, uznesenie Najvyššieho súdu 4 Cdo 3/01-214.

Určuje   sa,   že   výlučným   vlastníkom   nehnuteľnosti   je   A.   L.   O.   a jeho   právnymi nástupcami: I. O., v ¼-ine, V. O. v ¼-ine.

I. O. a V. O. sa priznávajú trovy konania pred Ústavným súdom SR tak, ako budú vyčíslené, ktoré vyplatí SR zastúpené Ministerstvom spravodlivosti SR v lehote 1 mesiaca od vydania nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Medzi   dôvody   odmietnutia sťažnosti patrí aj jej neprípustnosť a zjavná neopodstatnenosť.

1. Za sťažnosť podanú oneskorene sa podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považuje   sťažnosť,   ktorá   bola   doručená   ústavnému   súdu   po   uplynutí   viac   ako   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný súd už o sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietali porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru konaniami a rozhodnutiami v nich vydanými, a to okresného súdu sp. zn. 6 C 257/95, krajského súdu sp. zn. 20 Co 319/96 a najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 3/01, rozhodoval 28. augusta 2002, keď uznesením č. k. I. ÚS 87/02-10 sťažnosť sťažovateľov odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Pretože ústavný súd uplynutie lehoty nemôže odpustiť, o tejto časti sťažnosti, ktorá mu bola doručená 26. apríla 2005, rozhodol tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene.

2. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. V súvislosti s petitom sťažnosti vo zvyšnej časti preto odmietol sťažnosť sťažovateľov   pre   nedostatok   právomoci,   keďže   sťažovatelia   žiadali   ústavný   súd,   aby rozhodol o určení vlastníctva   nehnuteľnosti v ich   veci,   o ktorej už právoplatne rozhodli všeobecné súdy (vrátane najvyššieho súdu v dovolacom konaní).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005