znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 164/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 3636/2014 až sp. zn. Rvp 3685/2014vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochraneľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.12 NcC 44/2013   z 5.   decembra   2013   (Rvp   3636/2014),   sp.   zn.   12   NcC   73/2013z 5. decembra 2013 (Rvp 3637/2014), sp. zn. 15 NcC 117/2013 zo 17. decembra 2013(Rvp 3638/2014), sp. zn. 15 NcC 62/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3639/2014), sp. zn.15 NcC   71/2013   zo   17.   decembra   2013   (Rvp   3640/2014),   sp.   zn.   15   NcC   115/2013z 5. decembra   2013   (Rvp   3641/2014),   sp.   zn.   17   NcC   51/2013   z   5.   decembra   2013(Rvp 3642/2014), sp. zn. 15 NcC 123/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3643/2014), sp. zn.12 NcC   86/2013   z   10.   decembra   2013   (Rvp   3644/2014),   sp.   zn.   17   NcC   50/2013zo 17. decembra   2013   (Rvp   3645/2014),   sp.   zn.   12   NcC   76/2013   z   5.   decembra   2013(Rvp 3646/2014), sp. zn. 16 NcC 61/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3647/2014), sp. zn.16 NcC   106/2013   zo   4.   decembra   2013   (Rvp   3648/2014),   sp.   zn.   14   NcC   60/2013zo 14. januára   2014   (Rvp   3649/2014),   sp.   zn.   12   NcC   46/2013   zo   17.   decembra   2013(Rvp 3650/2014), sp. zn. 16 NcC 104/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3651/2014), sp. zn.15 NcC   106/2013   zo   17.   decembra   2013   (Rvp   3652/2014),   sp.   zn.   16   NcC   59/2013z 5. decembra   2013   (Rvp   3653/2014),   sp.   zn.   12   NcC   56/2013   z   3.   decembra   2013(Rvp 3654/2014), sp. zn. 15 NcC 73/2013 z 19. decembra 2013 (Rvp 3655/2014), sp. zn.16 NcC   96/2013   z   5.   decembra   2013   (Rvp   3656/2014),   sp.   zn.   15   NcC   85/2013zo 17. decembra   2013   (Rvp   3657/2014),   sp.   zn.   12   NcC   47/2013   z   5.   decembra   2013(Rvp 3658/2014), sp. zn. 15 NcC 120/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3659/2014), sp. zn.15 NcC   118/2013   z   10.   decembra   2013   (Rvp   3660/2014),   sp.   zn.   12   NcC   75/2013z 15. januára   2014   (Rvp   3661/2014),   sp.   zn.   12   NcC   93/2013   z   5.   decembra   2013(Rvp 3662/2014), sp. zn. 17 NcC 58/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3663/2014), sp. zn.12 NcC   57/2013   zo   17.   decembra   2013   (Rvp   3664/2014),   sp.   zn.   17   NcC   60/2013zo 17. januára 2014 (Rvp 3665/2014), sp. zn. 15 NcC 103/2013 zo 17. decembra 2013(Rvp 3666/2014), sp. zn. 12 NcC 61/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 3667/2014), sp. zn.12   NcC   60/2013   zo   17.   decembra   2013   (Rvp   3668/2014),   sp.   zn.   16   NcC   95/2013z 10. decembra   2013   (Rvp   3669/2014),   sp.   zn.   17   NcC   47/2013   z   3.   decembra   2013(Rvp 3670/2014), sp. zn. 15 NcC 80/2013 z 5. decembra 2013 (Rvp 3671/2014), sp. zn.16 NcC   87/2013   zo   4.   decembra   2013   (Rvp   3672/2014),   sp.   zn.   12   NcC   74/2013z 10. decembra 2013 (Rvp 3673/2014), sp. zn. 12 NcC 54/2013 (Rvp 3674/2014), sp. zn.16 NcC   54/2013   z   5.   decembra   2013   (Rvp   3675/2014),   sp.   zn.   17   NcC   46/2013z 5. decembra   2013   (Rvp   3676/2014),   sp.   zn.   17   NcC   56/2013   z   15.   januára   2014(Rvp 3677/2014), sp. zn. 15 NcC 129/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 3678/2014), sp. zn.15   NcC   74/2013   z   19.   decembra   2013   (Rvp   3679/2014),   sp.   zn.   16   NcC   74/2013z 5. decembra   2013   (Rvp   3680/2014),   sp.   zn.   16   NcC   108/2013   z   5.   decembra   2013(Rvp 3681/2014), sp. zn. 12 NcC 49/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 3682/2014), sp. zn.15   NcC   124/2013   zo   4.   decembra   2013   (Rvp   3683/2014),   sp.   zn.   16   NcC   82/2013zo 17. decembra 2013 (Rvp 3684/2014) a sp. zn. 15 NcC 86/2013 zo 17. decembra 2013(Rvp 3685/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 3636/2014 až sp. zn. Rvp 3685/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 3636/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. apríla 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 3636/2014 až sp. zn. Rvp 3685/2014vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniamiKrajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uvedenými   v záhlavírozhodnutia (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Revúca) a jemupredchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právnehostavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktorépodala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   Smerom   k obsahu   sťažností   a sťažovateľkinejargumentácii ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríkladna rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   447/2013   z 12.   septembra   2013,   sp.   zn.   II. ÚS   460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   reagovala   aj   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn.   I. ÚS 89/2013zo 6. februára   2013,   ktorým   boli   jej   obsahovo   obdobné   sťažnosti   odmietnuté   z   dôvodunedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislostipoukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn.III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval rozhodnutia súdovo zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bezakéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázalana   odôvodnenie   publikovaného   uznesenia   (40/1998   ZSP)   Najvyššieho   súdu   Slovenskejrepubliky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým   rozhodne   o   odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na obsahsťažností   uvedených   vo   výrokovej   časti   tohto   uznesenia   a z tohto   obsahu   vyplývajúcuprávnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 3636/2014až sp. zn. Rvp 3685/2014, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutíkrajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel   k záveru,   že   použitá   argumentáciasťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkachzaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnýmisúdmi,   v ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákona   č.   514/2003   Z. z.o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.

V   tejto   veci   ústavný   súd   nadväzuje   na   svoje   predchádzajúce   právne   názoryobsiahnuté   v   celom   rade   uznesení,   ktorými   rozhodol   o   skutkovo   rovnakých   veciachsťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospelk rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďžev ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhaťochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu,prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa naurčitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždyrovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcichrozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.IV. ÚS   483/2013   z 15.   augusta   2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp.podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd   v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015