znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 164/09-43

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti P. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 p o r u š e n é   b o l o.

2. P. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bardejov   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. P. K.   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom štyristotridsaťosem   eur   a   päťdesiatsedem   centov),   ktorú j e   Kancelária   Ústavného   súdu Slovenskej republiky p o v i n n á   vyplatiť na účet jeho ustanoveného právneho zástupcu JUDr. R. S., B., č... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bardejov   j e   p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   438,57   €   (slovom   štyristotridsaťosem   eur   a   päťdesiatsedem   centov)   na   účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 164/09-21   z   29.   apríla   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   P 18/1988.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 (pod touto spisovou značkou bol vedený pôvodný spis o úprave rodičovských práv k vtedy ešte maloletému sťažovateľovi, pozn.) sa návrhom podaným okresnému súdu 1. decembra 2000 zákonná zástupkyňa vtedy ešte maloletého sťažovateľa domáhala proti odporcovi zvýšenia výživného na maloletého sťažovateľa. Medzičasom z dôvodu dovŕšenia plnoletosti vstúpil do konania namiesto zákonnej zástupkyne sťažovateľa sám sťažovateľ. Podľa sťažovateľa aj napriek tomu, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní, konštatoval v postupe okresného súdu prieťahy, okresný súd naďalej koná so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie konania.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že „(...) si nie je vedomý žiadnej závažnej skutočnosti v jeho správaní v napadnutom konaní, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   napadnutom   konaní k zbytočným prieťahom“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bardejov v konaní č. OP 18/1988 porušené.

2. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- Eur (slovom: Tritisíc   Eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bardejov   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť P. K. trovy konania vo výške 438,57 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. S.(...), do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   listom   sp.   zn.   Spr.   593/09   z   21.   júla   2009 a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 4. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „(...)   súhlasím,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovil,   že   v   konaní Okresného   súdu   Bardejov   sp.   zn.   P   18/1988   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   v   uvedenom   období.   Zároveň   navrhujem   nepriznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie predovšetkým z dôvodu, že konanie je už právoplatne   skončené   a   tiež   vzhľadom   na   výsledok   konania   o   návrhu   sťažovateľa   na zvýšenie výživného, keď sťažovateľov návrh sa ukázal ako nedôvodný. Tu sa žiada dodať, že sťažovateľ svoje právo domáhať sa ochrany pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nevyužil v čase, keď došlo k prieťahom v konaní, ale až po ich evidentnom odstránení, čo nesporne má význam pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení z pohľadu pocitu ujmy ako následku prechodnej nečinnosti súdu. Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou žiada   prikázať   Okresnému   súdu   Bardejov   vo   veci   konať   bez   prieťahov   navrhujem zamietnuť,   lebo   konanie,   ako   bolo   uvedené   vyššie,   bolo   dňa   20.   3.   2009   právoplatne skončené. Navrhujem zároveň, aby potom, vzhľadom na navrhovaný výsledok konania pred ústavným súdom, súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania, pričom odporca sa tejto náhrady zrieka.

Zároveň dodávam, že súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Samotná skutočnosť, že došlo k rozhodnutiu súdu po sťažnosti, ktorú adresoval sťažovateľ súdu dňa 22. 2. 2008, svedčí o tom, že bezdôvodné prieťahy v konaní boli. Túto skutočnosť nepopiera ani okresný súd vo svojom vyjadrení.

Samotný fakt, že výživné bolo určené sumou 1 000,- Sk nehovorí o tom, že návrh bol bezdôvodný,   ale   z dôvodov   rozhodnutia   Krajského súdu   je   zrejme,   že bolo   prihliadané predovšetkým   na   ten   fakt,   že   navrhovateľ   v   súčasnosti   ako   študent   poberá   sociálne štipendium vo výške 5 500,-- Sk, teda ak by navrhovateľ nepoberal sociálne štipendium, došlo by k úprave vyživovacej povinnosti.

Záverom teda je sťažnosť sťažovateľa P.   K. v celom rozsahu dôvodná aj v časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia.

Zároveň súhlasíme, aby podľa § 30 ods. 2 zákona NR SR č. 38/93 Z. z., Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. P 18/1988:

-   12.   december   2000   –   okresnému   súdu   bola   od   Okresného   úradu   B.   doručená zápisnica o spísanom podaní matky sťažovateľa, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na   maloletého   sťažovateľa;   okresný   súd   súčasne   uznesením   ustanovil   maloletému sťažovateľovi kolízneho opatrovníka – Okresný úrad B. (ďalej len „kolízny opatrovník“) a nariadil pojednávanie na 21. december 2000; okresný súd vyzval príslušný daňový úrad, aby oznámil,   aký   bol   príjem   otca   sťažovateľa   (ďalej   len   „odporca“)   z   jeho   podnikateľskej činnosti za rozhodné obdobie, a súčasne odporcovi uznesením uložil, aby na pojednávaní predložil   doklady   o   svojich   príjmoch;   okresný   súd   vyzval   zamestnávateľa   matky sťažovateľa, aby predložil doklad o jej príjme,

-   21.   december   2000   –   odporca   ospravedlnil;   svoju   neúčasť   na   pojednávaní a pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu a kolízneho opatrovníka odročené na neurčito,

- 27. december 2000 – daňový úrad zaslal požadovanú správu,

- 7. jún 2001 – okresný súd vyzval zamestnávateľa matky sťažovateľa, aby predložil opis jej mzdového listu za obdobie od poslednej správy o jej príjme, ktorá bola predložená na   pojednávaní 21.   decembra   2000,   odporcu   vyzval,   aby   predložil   doklad   o   príjme   za obdobie   od   posledného   pojednávania, a   súčasne   nariadil   pojednávanie na 18.   jún 2001 (zásielka adresovaná odporcovi nebola prevzatá v odbernej lehote a bola okresnému súdu vrátená 3. júla 2000),

- 18. jún 2001 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti kolízneho opatrovníka (v spise nie je vykázané doručovanie predvolania, pozn.) a odporcu (zásielku si neprevzal) odročené na neurčito (boli predložené doklady o príjme matky sťažovateľa),

-   22.   august   2001   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   10.   september   2001 a účastníkov   konania   vyzval,   aby   predložili   doklady   o   ich   príjmoch   za   obdobie   od posledného pojednávania,

- 10. september 2001 – okresný súd po vypočutí účastníkov konania vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým zmenil skorší rozsudok o určení výživného na maloletého sťažovateľa tak, že zvýšil výživné z 1 000 Sk na 1 800 Sk mesačne do budúcna a dlžnú sumu (od podania návrhu do rozhodnutia) uložil odporcovi splácať v splátkach po 200 Sk mesačne,

- 12. november 2001 – odporca sa proti rozsudku odvolal,

-   27.   november   2001   –   okresný   súd vyzval   matku   sťažovateľa,   aby sa   vyjadrila k odvolaniu odporcu,

- 6. december 2001 – matka sťažovateľa sa vyjadrila k odvolaniu odporcu,

-   16.   január   2002   –   spis   bol   predložený   na   odvolacie   konanie   Krajskému   súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“),

- 28. jún 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 30/02 zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu procesných pochybení (napr. nerozhodnutie o čiastočnom späťvzatí návrhu matkou sťažovateľa, nezisťovanie príjmu odporcu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 12. august 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 21. máj 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. máj 2003,

- 29. máj 2003 – manželka odporcu ospravedlnila neúčasť odporcu na pojednávaní z dôvodu jeho pobytu mimo územia Slovenskej republiky,

- 30. máj 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti kolízneho opatrovníka a odporcu odročené na neurčito s tým, že matka sťažovateľa uviedla, že odporca prispieva na výživu pre maloletého sťažovateľa sumou 1 800 Sk, tak ako to bolo určené zrušeným rozsudkom okresného súdu,

- 11. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. august 2003 a vyžiadal doklady o aktuálnych príjmoch účastníkov,

- 22. august 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito z dôvodu predloženia dokladov o príjme manželky odporcu a o jeho zdravotnom stave   a   tiež   z dôvodu   dožiadania   príslušného   daňového   úradu,   aby   vykonal   kontrolu u odporcu,

- 22. august 2003 – odporca predložil doklady o zamestnávateľovi svojej manželky a jej zdravotnom stave s tým, že doklady o svojom zdravotnom stave predloží dodatočne,

- 24. september 2003 – daňový úrad zaslal správu o príjmoch odporcu,

- 10. október 2003 – okresný súd žiadal daňový úrad o vykonanie daňovej kontroly u odporcu,

-   15.   december   2003   –   daňový   úrad   oznámil,   že   nezistil   žiadne   nezrovnalosti v účtoch odporcu,

-   16.   december   2003   –   matka   sťažovateľa   predložila   doklady   o   výdavkoch   na maloletého sťažovateľa a o svojom zdravotnom stave,

- 16. január 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či sa pripája k návrhu svojej matky na zvýšenie výživného od 1. septembra 2000 na sumu 2 500 Sk mesačne (krajský súd upozornil okresný súd, že matka sťažovateľa zobrala sčasti svoj návrh späť s tým, že na pojednávaní žiadala zvýšiť výživné už iba na sumu 1 800 Sk mesačne, a prikázal okresnému súdu v prevyšujúcej časti konanie zastaviť, pozn.),

- 23. január 2006 – sťažovateľ sa pripojil k návrhu svojej matky,

- 8. január 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. marec 2007 a účastníkov konania vyzval na zdokladovanie ich príjmov,

- 14. marec 2007 – odporca zaslal požadované doklady a súčasne oznámil, že od vydania   zrušeného   rozsudku   okresného   súdu   do   26.   februára   2007   dobrovoľne   platil výživné v sume 1 800 Sk mesačne, tak ako mu to bolo uložené zrušeným rozsudkom okresného súdu,

- 16. marec 2007 – sťažovateľ predložil doklady o svojom štúdiu,

- 19. marec 2007 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a na svoje zastupovanie splnomocnil svoju matku,

-   20.   marec   2007   –   po   vypočutí   účastníkov   a   potom,   ako   matka   sťažovateľa oznámila, že trvá na návrhu na zvýšenie výživného na sumu 1 800 Sk mesačne za čas od

1. januára 2001, a tiež potom, ako odporca oznámil, že v uvedenej výške výživné aj platí, bolo pojednávanie odročené na 11. máj 2007 z dôvodu vypočutia sťažovateľa,

- 30. apríl 2007 – odporca žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 11. máj 2007 na obdobie po 30. júni 2007 z dôvodu jeho pobytu mimo územia Slovenskej republiky,

- 11. máj 2007 – pojednávanie bolo po vypočutí sťažovateľa v neprítomnosti odporcu odročené na 4. júl 2007 z dôvodu zistenia príjmov odporcu,

- 28. jún 2007 – okresný súd vyzval odporcu, aby na pojednávaní predložil doklady o svojich príjmoch v rozhodnom období (za obdobie od posledného pojednávania),

-   4.   júl   2007   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   konania   odročené   na neurčito   z dôvodu   vykonania   dôkazu   o   príjme   odporcu   za   mesiac „máj   a   jún“ prostredníctvom dožiadaného súdu v Španielsku,

-   9.   júl   2007   –   odporca   oznámil   adresu   svojho   „sezónneho“   zamestnávateľa v Španielsku,

-   18.   október   2007   –   okresný   súd   uznesením   pribral   do   konania   prekladateľa zo španielskeho   jazyka   a   uložil   mu, aby   v   lehote   10   dní   predložil   preklad pripojeného dožiadania,

- 5. november 2007 – okresnému súdu bol doručený požadovaný preklad,

- 13. november 2007 – dožiadanie bolo doručené dožiadanému súdu v Španielsku,

-   25.   január   2008   –   okresnému   súdu   bolo   zo   Španielska   doručené   vybavené dožiadanie,

- 31. január 2008 – okresný súd uznesením uložil prekladateľke, aby v lehote 10 dní preložila vybavené dožiadanie,

- 4. marec 2008 – prekladateľka preložila vyžiadaný preklad,

- 18. marec 2008 – okresný súd vyžiadal doklady o príjmoch účastníkov a nariadil pojednávanie na 30. apríl 2008,

- 31. marec 2008 – odporca predložil doklady o svojich príjmoch a tiež bola doručená správa od jeho aktuálneho zamestnávateľa,

- 28. apríl 2008 – odporca žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 30. apríl 2008 z dôvodu plánovanej cesty do zahraničia,

- 29. apríl 2008 – matka sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní zo súkromných   dôvodov   a   súčasne   predložila   správu   o svojich   zárobkových   pomeroch a štúdiu sťažovateľa,

- 30. apríl 2008 – pojednávanie bolo odročené na 27. jún 2008,

- 27. jún 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na 1. júl 2008 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia,

- 1. júl 2008 – okresný súd v neprítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok,

- 17. september 2008 – odporca zastúpený právnym zástupcom podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým ho okresný súd zaviazal platiť výživné 1 600 Sk mesačne od 1. marca 2007 od budúcna, a žiadal túto sumu znížiť na 1 000 Sk,

- 29. september 2008 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia, aby o odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, a sťažovateľa a jeho matku vyzval, aby sa vyjadrili k odvolaniu odporcu,

-   23.   október   2008   –   odporca   súhlasil   s prerokovaním   odvolania   bez   nariadenia pojednávania,

- 27. október 2008 – sťažovateľ a jeho matka sa vyjadrili k odvolaniu,

- 18. november 2008 – spis bol predložený krajskému súdu,

-   12.   február 2009 – krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn. 8 CoP   28/08 zmenil   výrok rozsudku okresného súdu napadnutý odvolaním tak, že v tejto časti návrh zamietol,

- 9. marec 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 13. marec 2009 – okresný   súd doručoval   rozsudok   krajského súdu   účastníkom konania.

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že konanie v predmetnej veci bolo právoplatne skončené 20. marca 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 o zvýšenie výživného došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2 ústavy, sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   prihliadol   na   skutočnosť,   že   predmetom   napadaného konania   bolo   zvýšenie   výživného   na   maloletého   sťažovateľa,   t.   j.   išlo   o   taký   predmet konania,   ktorý   si   vyžadoval   mimoriadnu   starostlivosť   a   pozornosť   súdu   venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu (II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný postup tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a   skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet konania (zvýšenie výživného na maloleté dieťa) možno toto konanie považovať za konanie štandardnej rozhodovacej praxe vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom nejde o konanie, ktoré je právne zložité,   pretože metodika   postupu   všeobecných   súdov v týchto   veciach   je   dostatočne   jasná   a   podporená   stabilizovanou   judikatúrou.   Konanie v danej   veci   podľa   názoru   ústavného   súdu   nevykazuje   ani   znaky   skutkovej   zložitosti, pretože aj napriek nariadeniu vypočutia účastníka konania dožiadaným súdom v cudzine, bol tento procesný úkon realizovaný do 2 mesiacov a niekoľkých dní (od 13. novembra 2007 do 25. januára 2008), takže ani táto skutočnosť nijako výrazne neprispela k predĺženiu skúmaného konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označeného základného práva, pričom   z tohto   hľadiska   ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by významnou mierou prispela k predĺženiu konania a ktorú by bolo treba pripísať na jeho ťarchu.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od 27. decembra 2000, keď mu boli doručené všetky ním vyžiadané listinné dôkazy, do 7. júna 2001, keď nariadil pojednávanie a vyžiadal ďalšie listiny súvisiace s predmetom konania, t. j. zistená nečinnosť viac ako päť mesiacov. Nečinnosť v trvaní viac ako deväť mesiacov v postupe okresného súdu ústavný súd zistil aj v čase od 12. augusta 2002, keď bol spis vrátený z krajského   súdu   späť   okresnému   súdu,   do   21.   mája   2003,   keď   okresný   súd   nariadil pojednávanie. Významným obdobím nečinnosti v trvaní dvoch rokov a jedného mesiaca bolo obdobie od 16.   decembra   2003,   keď   boli okresnému   súdu   od   účastníkov konania doručené všetky vyžiadané listiny, do 16. januára 2006, keď okresný súd vyzval vtedy už plnoletého sťažovateľa, aby oznámil, či sa pripája k návrhu svojej matky. Napokon bol okresný súd nečinný aj v období od 23. januára 2006, keď sťažovateľ oznámil, že sa pripája k návrhu svojej matky, do 8. januára 2007, keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. nečinnosť viac ako 11 mesiacov.

Ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky konania trvajúceho viac ako osem rokov a tri mesiace, bol okresný súd nečinný viac ako štyri roky a dva mesiace.

Súčasne   ústavný   súd   poznamenáva,   že   dĺžku   doby,   počas   ktorej   sa   opakovane (dvakrát) spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, okresný súd nemohol ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu. Ústavný súd však súčasne poznamenáva, že krajský súd raz zrušil rozhodnutie okresného súdu z dôvodu procesných pochybení.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. P 18/1988 bolo už právoplatne skončené 20. marca 2009, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa bola týmto odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na skutočnosť,   že   počas   celého   konania   o   zvýšenie   výživného   odporca   dobrovoľne   bez právoplatného rozsudku toto výživné aj platil, a to v sume navrhovanej matkou sťažovateľa a neskôr sťažovateľom (1 800 Sk), takže o výživu maloletého sťažovateľa bolo postarané, pričom   túto   skutočnosť   opakovane   na   pojednávaniach   priznala   aj   matka   sťažovateľa (30. mája 2003 a 20. marca 2007), ako aj vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume 438,57 € vrátane 19 % DPH (predložené osvedčenie platiteľa DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie špecifikovanej sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie zo 4. augusta 2009) v sume 438,57 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009