znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 164/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., T., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 12 T 25/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2007 doručená sťažnosť A. Š., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 T 25/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že: „Prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v   Martine podal obžalobu dňa 1. 3. 2005 pod sp. zn. 2 Pv 1054/03-44 na M. Č. za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 5. 9. 2003 v poobedňajších hodinách pri záhrade, ktorá sa nachádza v obci T., pri dome č. 2, po tom, ako M. Č. zabuchol kovovú bráničku, ktorej úderom A. Š. (sťažovateľka), spadla na zem a pri páde sa udrela v oblasti spánku a o pravú stranu stehna, M. Č. A. Š. (sťažovateľke) vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, pričom svoje vyhrážky viackrát opakoval a to aj dňa 6. 9. 2003 okolo 17,15 hod. v obci T., pri dome č. 2, keď vulgárne nadával A. Š. (sťažovateľke), ktorá stála na balkóne svojho bytu a vyhrážal sa jej zabitím, pričom   ju   polial   prúdom   vody   z   hadice,   čím   vzbudil   u A.   Š.   (sťažovateľke)   svojimi opakovanými vyhrážkami dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a svojim konaním jej spôsobil zranenia - pomliaždenia pravej spánkovej krajiny, pomliaždenie bočnej plochy pravého   stehna,   ktoré   zranenia   by   si   v   prípade   jej   zaradenia   do   pracovného   procesu vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní do 6 dní. (...)

Dňa 27. 7. 2005 sťažovateľka žiadala Okresnú prokuratúru v Martine o vysvetlenie prečo   sa   vo   veci   nekoná.   Listom   zo   dňa   9.   8.   2005   Okresná   prokuratúra   v   Martine sťažovateľke oznámila, že jej sťažnosť postúpila Okresnému súdu v Martine. (...)

Okresný súd v Martine sťažovateľke na sťažnosť zo dňa 27. 7. 2005, ktorú zaslala Okresnej prokuratúre v Martine a táto ju postúpila Okresnému súdu v Martine nereagoval, preto sťažovateľka sa obrátila na Okresný súd v Martine ďalšou sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 28. 10. 2005. Okresný súd v Martine na sťažnosť sťažovateľky zo dňa 28. 10. 2005 písomne nereagoval, avšak vytýčil vo veci prvé pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16. 12. 2006. Pretože súd vo veci nenariadil pojednávanie, sťažovateľka listom zo dňa 10. 5. 2006 žiadala Okresný súd v Martine o vyjadrenie, prečo vo veci nekoná, na toto podanie sťažovateľky súd nereagoval, ani nevytýčil vo veci pojednávanie. (...)

Listom   zo   dňa   1.   7.   2006   sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní, Okresný súd v Martine odpovedal sťažovateľke listom zo dňa 30. 8. 2006, Č j. Spr 2030/06, pričom   súd   konštatuje,   okrem   iných   skutočností,   že   vo   veci   neboli   zistené   subjektívne prieťahy. Sťažovateľka sa dňa 2. 11. 2006 obrátila na Krajský súd v Žiline so žiadosťou o prešetrenie skutočnosti, či v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod č. k. 12 T 25/05 nedochádza k prieťahom v konaní Krajský súd v Žiline listom zo dňa 12. 2. 2007, č. j. Spr   11083/06,   pričom   konštatuje,   že   v   konkrétnej   veci   došlo   k   prieťahom   v   konaní   z objektívnych i subjektívnych dôvodov. (...)

Súd vytýčil pojednávania vo veci dňa 31. 8. 2006, 6. 10. 2006, 31. 10. 2006. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12 T 25/05-193 zo dňa 11. 12. 2006 tak, že obžalovaného M. Č. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal a sťažovateľku s nárokom   na   náhradu   škody odkázal   na   konanie vo   veciach   občianskoprávnych.   Proti rozsudku sa odvolal prokurátor i poškodená, konanie k dnešnému dňu nebolo právoplatne ukončené. (...)

Sťažovateľka sa domnieva, že práve prieťahmi v konaní Okresného súdu v Martine bolo spôsobené, že svedkovia, ktorých súd vo veci vyslúchol, si s odstupom času už nevedeli spomenúť na skutočnosti súvisiace s týmto prípadom, pričom ich výpovede mali značný vplyv na rozhodnutie v danej veci. Taktiež práve z týchto skutočností nemohol súd vo veci objektívne   rozhodnúť,   daný   stav   spôsobil,   že   sťažovateľka   sa   dlhodobo   ocitla   v   stave právnej   neistoty,   čo   má   negatívny   dosah   aj   na   jej   zdravotný   stav,   taktiež   z uvedeného dôvodu si zrejme nebude môcť s úspechom uplatniť nárok na náhradu škody.

Sťažovateľka má právo, aby jej vec v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prerokovala   verejne   a   bez   zbytočných   prieťahov.   Ako   už   vyššie   sťažovateľka   uviedla prieťahy v tomto konaní boli spôsobené konaním súdu.

Sťažovateľka   súhlasí,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania.

Sťažovateľka sa domáha, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk a to z dôvodu, že v predmetnom konaní si uplatnila náhradu škody, taktiež   mala   náklady   súvisiace   s   právnym   zastupovaním   v   tejto   veci,   sťažovateľka   žije v stave   právnej   neistoty   od   septembra   2003,   kedy   sa   skutok   stal,   pričom   vzhľadom   na prieťahy spôsobené súdom podľa názoru sťažovateľky nemôže byť spravodlivo rozhodnuté, preto pokladané za primerané finančné zadosťučinenie sumu 200.000.- Sk.

V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má sťažovateľka právo, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prieťahmi v konaní bolo ústavné právo sťažovateľky porušené navrhuje preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nález Základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Martine   v konaní č. k. 12 T 25/05 porušené bolo.

A.   Š.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   200.000,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd v Martine   povinný   uhradiť   Antónii   Šípkovej   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v Martine je povinný uhradiť A. Š. trovy právneho zastúpenia 6.296,- Sk, právnej zástupkyne JUDr. D. Š. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. (2 právne úkony prevzatie + príprava, písomné podanie sťažnosť á 2.970,- Sk, 2 x režijný paušál á 178,- Sk).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 12 T 25/05.

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom,   keď   sa   sťažovateľka   „dozvedela“   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom konaní - ako to sťažovateľka sama vo svojej sťažnosti uviedla - „súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12 T 25/05-193 zo dňa 11. 12. 2006“, sťažovateľka sa o namietaných zbytočných   prieťahoch   mohla   dozvedieť   najneskôr   v   uvedený   deň.   Pretože   predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 27. marca 2007 a ústavnému súdu 30. marca 2007, teda v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Pokiaľ sa však sťažovateľka nezúčastnila pojednávania, ktoré sa konalo v danej veci   11.   decembra   2006,   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podľa   svojej   konštantnej judikatúry   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď namietané   porušenie   označeného   práva   ešte   trvalo   (napr.   I. ÚS   22/01,   I.   ÚS   77/02, I. ÚS 116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľky   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené 11. decembra 2006. Sťažovateľka - ktorá je kvalifikovane právne zastúpená - sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním odovzdaným na poštovú prepravu 27. marca 2007 a ústavnému súdu doručeným 30. marca 2007, t. j. v čase, keď   porušenie   označeného   základného   práva   na   súde,   ktorý   sťažovateľka   označila   za účastníka   konania,   už   netrvalo   a   konanie   o jej   sťažnosti   pred   ústavným   súdom   nebolo spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k   právu   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci domáhala   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda pred týmto súdom už bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008