znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 164/04-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   Č.   a L.   Č.,   obaja   trvale   bytom   Ž.,   zastúpených advokátom   JUDr.   J.   S., so   sídlom   Advokátska   kancelária   Ž.   H.,   vo   veci   porušenia   ich základných práv upravených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 23/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Č. a L. Č. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. mája 2004 doručené   podanie   V.   Č.   a L.   Č.,   obaja   trvale   bytom   Ž.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. S., so sídlom Advokátska kancelária Ž. H., označené ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom“, v ktorom namietajú porušenie svojich základných práv upravených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom Okresného súdu   Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 23/03.

Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľov na základe jeho obsahu ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a pretože neobsahovalo všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby   v určenej   lehote   doplnil   sťažnosť.   Právny   zástupca   sťažovateľov   doplnil   sťažnosť o chýbajúce náležitosti listom doručeným ústavnému súdu 23. júna 2004.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovatelia doručili   29.   januára 2003 okresnému   súdu žalobu   proti   žalovanému   Preglejka,   a.   s.   v konkurze,   so   sídlom   Žarnovica   o zaplatenie dlžného nájomného za užívanie nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 23/03-44 z 8. júla 2003 konanie prerušil s odkazom na § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Sťažovatelia podali proti rozhodnutiu okresného súdu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom   rozhodol   Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp.   zn.   5   C   23/03   z   25.   septembra   2003   tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu čiastočne   z iných   dôvodov   než   o aké   ho   oprel   okresný   súd.   Krajský   súd   vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého sa konania začaté po vyhlásení konkurzu prerušujú zo zákona. Z kópie priloženého   uznesenia krajského súdu vyplýva, že toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 14. novembra 2003.

Sťažovatelia hodnotia uznesenia okresného súdu a krajského súdu ako zásah do ich vlastníckeho   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   a tiež   porušenie   ich   základných   práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti prijal nasledovné rozhodnutie:

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu v Žiari nad Hronom v občianskoprávnej veci podnecovateľov V. Č. a L. Č. došlo k porušeniu ich ústavných   práv   zaručených   článkom   20   ods.   1,   čl.   46   ods. 1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v Žiari   nad   Hronom povinnosť pokračovať v konaní č. 5 C 23/03 a o uplatnenom nároku podnecovateľov 1/ a 2/ rozhodnúť.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   každému   podnecovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100. 000,- Sk.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného súdu   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenska   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V danom prípade sťažovatelia mali a mohli prihlásiť svoju pohľadávku na zaplatenie dlžného   nájomného   voči   úpadcovi   do   konkurzu   podľa   §   20   zákona   č.   328/1991   Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, čo však zrejme neurobili. Požadované uloženie   povinnosti   okresnému   súdu,   aby   pokračoval   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 23/03, je nerealizovateľné, pretože podľa § 14 ods. 1 písm. d) cit. zákona súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Vzhľadom na vyššie uvedené k porušeniu označených základných práv sťažovateľov nemohlo   namietaným   konaním   okresného   súdu   dôjsť,   a preto   ústavný   súd   odmietol sťažnosť sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

  P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2004