znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 164/03-28

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 v senáte zloženom z predsedu J. K. a zo sudcov A. B. a Ľ. G. v konaní o sťažnosti M. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. R. H., so sídlom Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 30/99 a sp. zn. 6 C 88/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 30/99 a sp. zn. 6 C 88/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 88/02 konal bez zbytočných prieťahov.

  3. M. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

  4.   M.   K.   priznáva   náhradu   trov   konania   vo   výške   10   560   Sk   (slovom desaťtisícpäťstošesťdesiat   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. H. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2003 doručená sťažnosť M. K., bytom B., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. H., so sídlom Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III. (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 30/99 a sp. zn. 6 C 88/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 23. marca 1999 žalobu okresnému súdu   vo   veci   vydania   a   vypratania   nehnuteľnosti   a   zaplatenia   21 700   Sk   s úrokmi z omeškania proti žalovaným MUDr. O. S. a jeho manželke MUDr. O. S. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 6 C 30/99.

Podaním z 29. novembra 1999 sťažovateľka rozšírila žalobu na zaplatenie 78 843 Sk s úrokmi z omeškania. Dňa 11. februára 2002 sťažovateľka v dôsledku zmeny vlastníckych vzťahov k dotknutej nehnuteľnosti vzala späť žalobu o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia upravila na 154 475 Sk.

Podľa   sťažovateľky   vykonal   okresný   súd   vo   veci   jej   žaloby   doposiaľ   jediný relevantný   úkon,   keď   uznesením   z 21.   mája   2002   č.   k.   6   C   30/99-50   konanie   v časti o vypratanie nehnuteľnosti   zastavil   a návrh   v časti   o vydanie   bezdôvodného   obohatenia vo výške 154.475, - Sk s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 6 C 88/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka   podala 11. októbra 2002 a následne 7. júla 2003 sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní podľa § 17 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“).   Na   svoje   sťažnosti nedostala doposiaľ odpoveď.

Na základe uvedeného sťažovateľka považuje doterajší postup okresného súdu za taký, ktorý vykazuje znaky porušovania jej základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka sa domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol nasledovne:

„a)   Okresný   súd   Bratislava   III.   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn.   6   C   30/99 a 6 C 88/02 porušil právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

b) Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 88/02 prikázal konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

c) M. K. priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

d) Okresnému súdu Bratislava III. uložil, aby sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. H. uhradil do troch dní trovy konania pred ústavným súdom.“.  

Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie   uznesením   č.   k. II. ÚS 164/03-9 z 10. septembra 2003.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľky a podpredseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného uviedol:

Na   Okresnom   súde   Bratislava   III   pôvodne   prebiehalo   konanie   veci   vedenej   pod sp. zn. 6 C 30/99, ktorého účastníkmi boli navrhovateľka M. K., odporca 1/ MUDr. O. S., odporkyňa 2/ O. S., predmetom konania bolo vydanie a vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporcovia 1/ a 2/ získavajú tým, že užívajú vec – pozemok vlastníctva navrhovateľky bez právneho dôvodu. Preto sa navrhovateľka domáhala, aby jej odporcovia 1/ a 2/ zaplatili za užívanie pozemku. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 29. 3. 1999.

Vec prejednávala a rozhodovala sudkyňa I. P., ktorá uznesením zo dňa 21. 5. 2002 konanie   v časti   o vypratanie   nehnuteľnosti   zastavila   a návrh   v časti   o vydanie bezdôvodného obohatenia 154 475 Sk vylúčila na samostatné konanie.

V časti zastavenia konania sa stalo uznesenie právoplatným dňa 18. 6. 2002, v časti vylúčenia veci na samostatné konanie sa stalo uznesenie právoplatným dňa 1. 6. 2002. K zastaveniu   konania   došlo   podľa   odôvodnenia   uvedeného   uznesenia   z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, ktoré navrhovateľka odôvodnila prevod vlastníctva nehnuteľnosti a teda nutnosťou zmeny aktívne legitimovaného účastníka v tejto časti veci. Pri   vylúčení   veci   na   samostatné   konanie   súd,   podľa   odôvodnenia   uvedeného uznesenia,   prihliadol   na   skutočnosť,   že   po   prevode   vlastníctva   k nehnuteľnosti v predmetnom konaní návrh na zámenu účastníkov v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. podaný nebol   a nový   vlastník   nehnuteľnosti   si   nárok   na   vypratanie   nehnuteľnosti   uplatnil samostatnou novou podanou žalobou zo dňa 7. 5. 2002, vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 63/02.

Súd dáva do pozornosti,   že odporkyňa 2/,   resp.   odporcovia 1/   a 2/ vo vyjadrení k návrhu na začatie konania veci sp. zn. 6 C 30/99 doručenom súdu dňa 20. 12. 1999 uviedli,   že   „vyslovenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   medzi   právnou   predchodkyňou navrhovateľky   a bývalým   Čs.   štátom   nemá   vplyv   na   nadobudnutie   vlastníctva   pozemku odporkyňou 2/ titulom dedenia v zmysle § 486 Obč. zák“. Návrh na začatie konania navrhli zamietnuť.

Vylúčená vec na samostatné konanie je vedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6 C 88/02, prejednáva a rozhoduje sudkyňa Mgr. I. P.

Uznesením zo dňa 7. 2. 2003 sudkyňa spojila veci vedené pod sp. zn. 6 C 88/02 a sp. zn. 6 C 63/02 na spoločné konanie, ktoré sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 6 C 63/02. Uznesenie   odôvodnila   tým,   že   ide   o skutkovo   súvisiace   veci   s potrebou   prepojenia dokazovania pre posúdenie predbežnej otázky.

Vec sp. zn. 6 C 63/02 prejednáva a rozhoduje teda sudkyňa Mgr. I. P., účastníkmi konania sú žalobca KOLIBA REAL, s. r. o., odporca 1/ O. S., odporkyňa 2/ MUDr. O. S., predmetom konania je vydanie a vypratanie nehnuteľnosti. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 7. 5. 2002.

Dňa 4.   3.   2002 podali však odporcovia 1/ a 2/ v konaní   veci sp.   zn.   6 C 63/02 protinávrh, ktorým uplatňujú, aby súd rozhodol, že oni a Š. K. (matka odporkyne 2/) sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň z tohto dôvodu popierajú základ a výšku voči nim navrhovateľkou uplatnenú pohľadávku – vydanie bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd v Bratislave potvrdil dňa 26. 8. 2003 uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2. 8. 2002, ktorým vydal na návrh odporcov 1/ a 2/ predbežné opatrenie v tomto znení, že   zakázal   navrhovateľovi   KOLIBA   REAL,   s.   r.   o.   akokoľvek   disponovať   s predmetnou nehnuteľnosťou   s tým,   že   bude   trvať   do   právoplatného   skončenia   konania   o určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti vzhľadom na protinávrh odporcov 1/ a 2/.

Z odôvodnení   uznesení   prvostupňového   i odvolacieho   súdu   vyplýva   dôvodnosť vydania   predbežného   opatrenia   vyplývala   z toho,   že   k uzavretiu   zmluvy   medzi   M.   K. a KOLIBA REAL, s. r. o. došlo práve v priebehu konania vo veci 6 C 30/99 a je preto daná dôvodná obava (do rozhodnutia o protinávrhu) z možnej zmeny súčasného právneho stavu ďalším prevodom vlastníctva.

Vec zatiaľ nie je meritórne rozhodnutá. Ako   už   bolo   uvedené   vo   vyjadrení   k návrhu   na   začatie   konania   vo   veci   sp.   zn. 6   C   30/99   odporkyňa   2/,   resp.   odporcovia   1/a   2/   popierali   vlastníctvo   navrhovateľky k pozemku tvrdiac, že odporkyňa 2/ nadobudla pozemok dedením, a preto navrhli návrh na začatie konania zamietnuť.

Aby   teda   súd   mohol   rozhodnúť   o povinnosti   odporcov   1/   a 2/   vydať   a vypratať pozemok   a vydať   bezdôvodné   obohatenie   musel   by,   samozrejme,   najskôr   zistiť,   či   je navrhovateľka skutočnou vlastníčkou pozemku a vysporiadať sa aj s uvedeným tvrdením odporkyne   2/,   resp.   odporcov   1/   a   2/.   Nič   na   tom   nezmenil   ani   predaj   nehnuteľnosti uskutočnený medzi navrhovateľkou a KOLIBA REAL, s. r. o. a následné späťvzatie návrhu na začatie konania a zastavenie konania v časti vypratania pozemku.

Aj v konaní veci sp. zn. 6 C 63/02 sa súd bude musieť vysporiadať s tým, kto je skutočným   vlastníkom   pozemku,   teda   aj   s tvrdením   odporcov   1/   a 2/   v protinávrhu.   Až potom   môže   rozhodnúť   o návrhu   M.   K.   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia.   Keďže v konaní   veci   sp.   zn.   6   C   63/02   k zbytočným   prieťahom   nedošlo,   nedošlo   k zbytočným prieťahom ani v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti.

Takéto kompaktné posudzovanie existencie prípadných prieťahov je možné vzhľadom k spoločnému konaniu vecí sp. zn. 6 C 88/02 a sp. zn. 6 C 63/02.   Otázka prieťahov v konaní veci sp. zn. 6 C 30/99 v časti uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ vydať a vypratať pozemok, je vzhľadom k predaju pozemku navrhovateľkou v priebehu uvedeného konania, a tým vyvolaného ďalšieho konania (vec sp. zn. 6 C 63/02) už právne nezaujímavá.“.

  Zo súdneho spisu sp. zn. 6 C 30/99 zistil ústavný súd nasledovné:

1.Žaloba   sťažovateľky   proti   žalovaným   MUDr.   O.   S.   a MUDr.   O.   S.   o vydanie a vypratanie   nehnuteľnosti   a vydanie   bezdôvodného   obohatenia   bola   doručená okresnému súdu 29. marca 1999.

2.Dňa 24. novembra 1999 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k žalobe.

3.Dňa 1. decembra 1999 sťažovateľka rozšírila svoju žalobu.

4.Dňa   20.   decembra   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne k žalobe.

5.Dňa 2. augusta 2000 vyzval okresný súd sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za rozšírenie žaloby (uhradený 10. augusta 2000), a zároveň vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k rozšíreniu žaloby.

6.Dňa   30.   augusta   2000   boli   k spisu   sp.   zn.   6   C   30/99   pripojené   spisy   sp.   zn. 6 C 256/93 a sp. zn. 11 C 259/81.

7.Dňa 11. februára 2002 KOLIBA REAL, s. r. o., doručila okresnému súdu oznámenie o právnom nástupníctve vo veci sp. zn. 6 C 30/99 (právne nástupníctvo vzniklo na základe kúpnopredajných zmlúv uzavretých so sťažovateľkou,   ktorých predmetom bola   nehnuteľnosť,   ktorá   je   predmetom   súdneho   sporu   –   zmluvy   boli   uzavreté

20. apríla 2000 a 20. novembra 2001 a vklad k nim bol povolený 12. júna 2000, resp.

10. januára 2002).

8.Dňa 13. februára 2002 doručila sťažovateľka okresnému súdu čiastočné späťvzatie žaloby (v časti týkajúcej sa vydania a vypratania nehnuteľnosti) a rozšírenie žaloby (v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia).

9.Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   6   C   30/99   z   21.   mája   2002   konanie   v časti o vypratanie   nehnuteľnosti   zastavil   a v časti   o vydanie   bezdôvodného   obohatenia vylúčil na samostatné konanie.

Zo súdneho spisu sp. zn. 6 C 88/02 ústavný súd zistil nasledovné:

1. Dňa 1. júla 2002 bol spis pridelený Mgr. I. P.

2. Dňa   29.   októbra   2002   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na zaplatenie   súdneho poplatku (zaplatený 12. novembra 2002) a zároveň vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

3. Okresný súd uznesením č. k. 6 C 88/02-30 zo 7. februára 2003 spojil veci vedené pod sp. zn. 6 C 88/02 a sp. zn. 6 C 63/02 na spoločné konanie.

  Vzhľadom na vyjadrenie podpredsedu okresného súdu preskúmal ústavný súd aj spis sp. zn. 6 C 63/02 a zistil nasledovné:

1.Žaloba   KOLIBA   REAL,   s.   r.   o.,   proti   MUDr.   O.   S.   a MUDr.   O.   S.   o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti bola doručená okresnému súdu 7. mája 2002.

2.Dňa   23.   mája   2002   okresný   súd   vyzval   žalobcu   na zaplatenie   súdneho   poplatku a zároveň vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k žalobe (vyjadrenie doručené 7. júna 2002, jeho súčasťou je aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia).

3.Dňa 2. augusta 2002 okresný súd nariadil uznesením predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi nakladať so spornou nehnuteľnosťou.

4.Dňa   28.   augusta   2002   doručil   žalobca   odvolanie   proti   uzneseniu   o predbežnom opatrení (odvolaciemu súdu predložené 19. augusta 2003).

5.Dňa 7. februára 2003 okresný súd uznesením č. k. 6 C 88/02-30 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 6 C 88/02 a sp. zn. 6 C 63/02.

6.Dňa 4. marca 2003 bol okresnému súdu doručený protinávrh odporcov (aby súd určil, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve odporcov a Š. K.).

7.Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. augusta 2003 potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd zohľadňuje svoju   stabilnú judikatúru, v súlade   s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a   tým   aj   k porušeniu   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

S použitím   uvedených   kritérií   ústavný   súd   preskúmal   priebeh   konania   pred okresným súdom a dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zhodnotil, že žaloba o vydanie   a vypratanie   nehnuteľnosti   a vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   ktorá   bola predmetom   namietaného   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   6   C   30/99,   a žaloba   o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je predmetom namietaného konania vedeného pod sp. zn. 6 C 88/02, tvoria stabilnú súčasť rozhodovacej agendy prvostupňových súdov, a preto ich nemožno   považovať   z právneho   hľadiska   za   zložité.   Z hľadiska   potreby   zisťovania faktického stavu sa konanie vedené pod sp. zn. 6 C 88/02 môže stať zložitým po doručení protinávrhu odporcov (4. marca 2003) vzhľadom na to, že okresný súd sa bude musieť vysporiadať   s určením,   kto   je   vlastníkom   predmetnej   nehnuteľnosti.   V čase,   keď   podľa sťažovateľky   došlo   k zbytočným   prieťahom   v namietaných   konaniach,   ale   námietka faktickej   zložitosti   nebola   relevantná,   na   základe   čoho   ústavný   súd   uzavrel,   že   právna a faktická zložitosť veci nemohla mať podstatný vplyv na doterajší priebeh namietaných konaní pred okresným súdom.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaných konaní, ústavný súd konštatoval, že jej správanie bolo aktívne a súčinnostné, a preto jej nemožno pripísať podiel   na doterajšej   dĺžke   namietaných   konaní.   Jej   aktívny   prístup   a snahu   o urýchlenie súdneho konania potvrdzujú aj sťažnosti podľa § 17 zákona o štátnej správe súdov, na ktoré orgán štátnej správy súdov doposiaľ neodpovedal, hoci mu to zákon ukladá.

3.   V rámci   posledného   kritéria   hodnotil   ústavný   súd   postup   okresného   súdu v namietaných konaniach. Predmetom sťažnosti je postup súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 30/99 a 6 C 88/02, pričom konanie sp. zn. 6 C 88/02 bezprostredne nadväzuje na konanie sp. zn. 6 C 30/99, keďže   jeho právnym základom sa stalo uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 30/99-50 z 21. mája 2002 prijaté v rámci konania vedeného pod sp. zn. 6 C 30/99. Na tomto základe považoval ústavný súd námietku podpredsedu okresného súdu o tom,   že „Otázka   prieťahov   v konaní   veci   sp.   zn.   6   C   30/99  ...   je...   už   právne nezaujímavá“, za   neopodstatnenú,   a preto   považoval   za   potrebné   posudzovať   postup okresného súdu v oboch namietaných konaniach spoločne.

Na základe obsahu sťažnosti, priloženej dokumentácie a svojich zistení ústavný súd konštatoval, že v období od 29. marca 1999, keď bola okresnému súdu žaloba, doručená do 30. augusta   2000,   keď   okresný   súd   pripojil   k spisu   spisy   sp.   zn.   6   C   256/93   a sp.   zn. 11 C 259/81, t. j. v období 17 mesiacov, vykonal okresný súd len najjednoduchšie a pritom štandardné   procesné   úkony   (výzva   sťažovateľke,   aby   zaplatila   súdny   poplatok,   a výzva odporcom, aby sa vyjadrili k žalobe, ktorá bola zopakovaná po rozšírení žaloby) a následne až do 21. mája 2002, t. j. v období viac ako 20 mesiacov, okresný súd vôbec nekonal.

Na základe uvedeného zhodnotil ústavný súd obdobie od 29. marca 1999 do 21. mája 2002 ako obdobie, v ktorom okresný súd nekonal vôbec, resp. nedostatočne s ohľadom na základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ho považuje za obdobie, v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   a teda   porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Rovnako hodnotil ústavný súd ako nedostatočnú aktivitu okresného súdu aj v období od 1. júla 2002, keď bol spis sp. zn. 6 C 88/02 pridelený sudkyni Mgr. I. P., až do podania sťažnosti ústavnému súdu (28. augusta 2003). V tomto období okresný súd konal len vo veci sp. zn. 6 C 63/02 (ktorá nie je predmetom sťažnosti sťažovateľky, ale obsahovo s ňou nesporne   súvisí)   a v namietanom   konaní   sp.   zn.   6   C   88/02   prijal   len   jedno   procesné uznesenie   7.   februára   2003,   ktorým   spojil   veci   vedené   pod   sp.   zn.   6   C   88/02 a sp. zn.6 C 63/02 na spoločné konanie.

Ústavný súd pri svojom závere, že aj v tomto období došlo k zbytočným prieťahom v konaní a k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, poukázal na skutočnosť, že všetky skutkovo i právne súvisiace veci, t. j. konania vedené pod sp. zn. 6 C 30/99 a následne sp. zn. 6 C 88/02 a sp. zn. 6 C 63/02, boli pridelené tej istej sudkyni, ktorá mala byť vzhľadom na čas, ktorý uplynul od podania pôvodnej žaloby (29. marca 1999), dostatočne oboznámená s predmetom konaní a mohla preto konať v období od 1. júla 2002 do podania sťažnosti ústavnému súdu efektívnejšie tak, aby vytvorila podmienky na ukončenie veci v primeranom čase. Pretože napriek vyššie uvedenému nedošlo k prijatiu meritórneho   rozhodnutia,   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia. III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže   ústavný   súd   rozhodol,   že   v namietaných   konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 6 C 30/99 a sp. zn. 6 C 88/02 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom konanie vedené pod sp. zn. 6 C 88/02 ešte nie je právoplatne skončené, prikázal ústavný súd okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 88/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   považoval   za   potrebné   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne   sa   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Vzhľadom na to, že v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 30/99 a sp. zn. 6 C 88/02 došlo k zbytočným prieťahom, ktoré sťažovateľka svojím konaním nespôsobila, a berúc do úvahy celkovú dobu, počas ktorej okresný súd bez ospravedlniteľných dôvodov nekonal vôbec, resp. konal eefektívne, ako aj ďalšie okolnosti prípadu ústavný súd považoval sumu 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom JUDr. R. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd   ich vyčíslil sumou 10 560   Sk   (slovom   desaťtisícpäťstošesťdesiat   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 22 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanou   zo   základu nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk, t. j. 4 270 Sk za jeden úkon a 130 Sk režijný paušál zvýšenej o daň z pridanej hodnoty, pretože išlo o úkony urobené v roku 2003).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003