znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 163/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. S., T., t. č. vo väzbe L., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 T 209/2006   a postupom   Krajského   súdu   v Trnave   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 Tos 63/2007 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 3. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. S. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2008 doručená sťažnosť R. S., T., t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 T 209/2006   a postupom   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 63/2007 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 3. mája 2007.

Zo   sťažnosti   a z písomných   dokladov   vyžiadaných   ústavným   súdom   zo   spisu okresného súdu sp. zn. 6 T 209/2006, ktorý sa na túto vec vzťahuje, vyplýva, že sťažovateľ je   väzobne   stíhaný   pre   obzvlášť   závažný   zločin   nedovolenej   výroby   omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a iné. Do väzby bol vzatý uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 7/06 z 23. apríla 2006 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 24/2006 zo 16. mája 2006. Podaním z 3. mája 2007 sťažovateľ požiadal o jeho prepustenie z väzby na slobodu. Túto žiadosť okresný súd zamietol. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, na základe ktorej krajský súd uznesením sp. zn. 6 Tos 29/2007 z 29. mája 2007 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Okresný súd 21. augusta 2007 okrem iného   opäť   rozhodoval   o   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na   slobodu,   ktorú zamietol,   proti   čomu   sťažovateľ   znova   podal   sťažnosť.   K predloženiu   tejto   sťažnosti okresným súdom krajskému súdu došlo až 20. septembra 2007, a o tejto rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 6 Tos 63/2007 z 25. októbra 2007 tak, že ju zamietol.

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   všeobecných   súdov   došlo   k porušeniu   ním označených základných práv, pretože konanie o väzbe nebolo urýchlené.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Mám za to, že tým, že o mojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nebolo rozhodnuté urýchlene, resp. bez meškania, bola porušená   požiadavka   neodkladnosti   rozhodovania   o žiadosti   o prepustenie   z väzby   na slobodu, čím boli porušené moje práva, ktoré treba posudzovať z hľadiska čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru. (...)

V citovaných ustanoveniach týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná. (...)

V mojom prípade konanie na Okresnom súde Trnava a Krajskom súde Trnava trvalo takmer 6 mesiacov.“

Sťažovateľ   žiadal   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru označenými postupmi okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   z 3.   mája   2007   a   nariadil   okresnému   súdu prepustiť ho bezodkladne na slobodu. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil   právny   názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany základných práv alebo slobôd (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažnosť   smeruje   proti   postupu   okresného   súdu   a krajského   súdu   v konaniach, ktorých predmetom bolo rozhodovanie a rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby   na   slobodu   z 3.   mája   2007.   Tieto   konania   boli   právoplatne   skončené   vydaním v tejto   záležitosti   posledného   rozhodnutia,   ktorým   bolo   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 6 Tos 63/2007 z 25. októbra 2007. Toto rozhodnutie bolo podľa zistenia ústavného súdu doručené sťažovateľovi 28. novembra 2007 a jeho obhajcovi 22. novembra 2007.

Z uvedených   skutočností   je   nepochybné,   že   sťažovateľ   nenapadol   konanie všeobecných súdov v zákonnej dvojmesačnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 27. marca 2008,   teda   zjavne   po   uplynutí   zákonnej   lehoty   vo   vzťahu   k   napádaným   postupom   tak okresného súdu, ako aj krajského súdu.

O ďalších požiadavkách sťažovateľa, ktorých sa v sťažnosti pred ústavným súdom domáhal (prikázanie okresnému súdu, aby ho bezodkladne prepustil z väzby na slobodu, a ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom), ústavný súd vzhľadom na   výsledok   predbežného   prerokovania,   od   ktorého   je   rozhodovanie   o nich   závislé, nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 10. apríla 2008