znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 163/07-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   februára   2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha prerokoval sťažnosť A. P., K., zastúpeného advokátkou JUDr. R. D., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   198/02 a v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 23/2002, a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C   23/2002   a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 198/02   p o r u š i l   základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 23/2002 a v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   198/02   p r i k a z u j e   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

3.   A.   P.   p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   50   000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. A. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   R.   D.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2007 doručená sťažnosť A. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. R. D., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 17 C 198/02 a v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 23/2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 C 198/02 o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho   práva.   V   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   15 C 23/2002 je účastníkom konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti ako žalovaný.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd mu neposkytol riadne včasnú ústavou aj zákonom garantovanú ochranu, aj keď predložil na to potrebné doklady a bol súčinný, okresný súd nerozhodol vo veci počas piatich rokov, pričom vykonal niekoľko neefektívnych úkonov, ktoré   viedli   k vzniku   a nárastu   škôd,   čo   sťažovateľ   chápe   ako   odmietanie   výkonu spravodlivosti. Tvrdí, že okresný súd sa dopustil prieťahov v konaní aj tým, že vydával neodôvodnené rozhodnutia, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ uviedol, že naposledy sa pojednávanie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 198/02 konalo 14. marca 2005 a v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 23/2002 sa pojednávanie uskutočnilo 6. marca 2006.

Na postup okresného súdu podal sťažoval 24. januára 2007 sťažnosť, ku ktorej sa predseda okresného súdu vyjadril 19. februára 2007.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod č. k. 17 C 198/02 porušil právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod č. k. 15 C 23/2002 porušil právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresnému súdu Prešov prikazuje konať v konaní vedenom pod č. k. 17 C 198/02 pod bez zbytočných prieťahov.

4. Okresnému súdu Prešov prikazuje konať v konaní vedenom pod č. k. 15 C 23/2002 pod bez zbytočných prieťahov.

5. A. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk (slovom: päťstotisíc korún slovenských), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. A. P. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 6 296,- Sk, ktorú je Okresný   súd Prešov povinný vyplatiť   na účet právnej   zástupkyne sťažovateľky JUDr. R. D. advokátky.“

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 163/07-16 z 28. júna 2007.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 22. augusta 2007 ústavnému súdu oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania pred ústavným súdom.

Okresný   súd   sa   k   sťažnosti   vyjadril   podaním   sp.   zn.   1   SprO   675/2007, SprU 3011/2007   z 20.   augusta   2007,   v ktorom   popísal   doterajší   priebeh   oboch   konaní. Vo vzťahu k veci sp. zn. 15 C 23/2002 okresný súd uviedol, že zákonná sudkyňa z dôvodu stáže   na   Krajskom   súde   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v čase   od   1.   júla   2004 do 31. decembra 2004 určila termín pojednávania vo veci na 18. apríl 2005. O odročenie tohto   pojednávania   požiadal   sťažovateľ   z dôvodu   kolízie   pojednávaní   jeho   právneho zástupcu. Nasledujúce pojednávanie bolo určené na 6. jún 2005, toto bolo odročené za účelom   odstránenia   nedostatkov   žaloby.   Po tom,   ako   žalobca   upresnil   petit   podaním zo 17. februára   2006,   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na 6. marec   2006. Na pojednávaní okresný súd zistil, že okruh účastníkov nie je úplný a pojednávanie odročil na neurčito za účelom, aby žalobcovia žalobu v tomto zmysle doplnili. Na výzvu okresného súdu z 31. marca 2006 žalobca doplnil okruh účastníkov podaním z 13. apríla 2006. Do 30. júna bola zákonná sudkyňa na stáži na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a 30. septembra 2006 bola preložená na krajský súd, v dôsledku čoho bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá prevzala senát v počte 143 vecí. Vo veci sp. zn. 17 C 198/02 je   konanie   od   23.   júna   2004   prerušené   do   právoplatnosti   skončenia   veci   sp. zn. 15 C 23/2002. S poukazom na uvedené je okresný súd toho názoru, že ani v jednej z oboch vecí nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní, a preto navrhuje ústavnému súdu vysloviť, že k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nedošlo. Zároveň okresný súd oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodnením, že okresný súd v oboch veciach nekonal bez zbytočných prieťahov a dosiaľ vo veci nerozhodol.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

S ohľadom na skutočnosť, že predmetom sťažnosti podanej na ústavnom súde je tvrdené   porušenie   označených   práv   sťažovateľa   v dvoch   konaniach   vedených   pred okresným   súdom,   zaoberal sa   ústavný súd samostatne   posúdením   rozhodujúcich   otázok v oboch konaniach.

III.

Ústavný súd posudzoval podľa už uvedených kritérií najprv vec vedenú okresným súdom pod sp. zn. 15 C 23/2002.

1.   Posúdením   namietaného   konania   sp.   zn.   15   C   23/2002   podľa   prvého   kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Opak netvrdil v konaní pred ústavným súdom ani okresný súd. Predmetom konania je určenie existencie vlastníckeho práva žalobcu k označeným nehnuteľnostiam a žaloba smeruje proti piatim žalovaným. Ide o vec, ktorá je štandartným rozhodovaním okresných súdov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o jeho   podiele   na   zbytočných prieťahoch v konaní. Sťažovateľ sa síce nezúčastnil pojednávaní určených na 18. apríl 2005 a 6. jún 2005, avšak stalo sa tak po tom, ako sa z neúčasti na nich ospravedlnili iní účastníci.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Ako z obsahu pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 23/2002 vyplynulo, žaloba   proti   sťažovateľovi   ako   žalovanému   v 1.   rade   bola   doručená   okresnému   súdu 8. februára 2002.

Z chronológie   spisu   okresného   súdu   a   prehľadu   doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v čase od 8. februára 2002, keď mu bola   doručená   žaloba,   do 14.   augusta   2002,   keď   vyzval   žalobcu   predložiť   potvrdenie o bonite pôdy na účely vyrubenia súdneho poplatku, v čase od vrátenia spisu krajskému súdu do nariadenia termínu pojednávania na 18. apríl 2005, v čase od 6. júna 2005, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito, do určenia termínu pojednávania na 6. marec 2006 a   v čase   od   13.   apríla   2006,   keď   žalobca   na   výzvu   okresného   súdu   spresnil   žalobu, do 7. mája 2007, keď okresný súd vyzval žalobcu, aby oznámil okolnosti vstupu do konania niektorých účastníkov.

Celková doba nečinnosti okresného súdu v konaní trvajúcom dosiaľ viac než päť rokov teda v priebehu doterajšieho konania predstavuje minimálne 20 mesiacov.

Vzhľadom   na   to,   že   v tomto   prípade   je   celková   doterajšia   dĺžka   konania   zjavne neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a je   ovplyvnená predovšetkým   nečinnosťou   a   charakteristická   neefekívnosťou   postupu   okresného   súdu počas doby minimálne 20 mesiacov, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd konštatoval, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 23/2002 porušil základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ústavný súd posudzoval následne tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ tvrdil, že boli porušené jeho označené práva aj v konaní pred okresným súdom pod sp. zn. 17 C 198/02.

1.   Posúdením   namietaného   konania   sp.   zn.   17   C   198/02   podľa   prvého   kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Opak netvrdil v konaní pred ústavným súdom ani okresný súd. Predmetom konania je návrh na ochranu   vlastníckeho   práva   vo   vzťahu k   označeným   nehnuteľnostiam,   žaloba   dvoch žalobcov   smeruje   proti   jednému   žalovanému.   Ide   o vec,   ktorá   je   obvyklým   a častým predmetom rozhodovania okresných súdov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o jeho   podiele   na   zbytočných prieťahoch v konaní. Sťažovateľ sa zúčastnil všetkých pojednávaní vo veci, na ktoré bol predvolaný, a včas reagoval na výzvy okresného súdu v priebehu celého konania.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Ako vyplynulo z obsahu pripojeného spisu okresného súdu, žaloba sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 23. septembra 2002. V roku 2002, 2003, 2004 konania okresného súdu možno považovať za plynulé, nie však už rok 2005, keď úkony okresného súdu boli neefektívne.   Okresný   súd   bol   nečinný   hlavne   od   7.   decembra   2005,   keď   odročil pojednávanie na neurčito s tým, že sa oboznámi so stavom v konaní sp. zn. 15 C 23/2002, a to až do podania sťažnosti ústavnému súdu 13. apríla 2007.

Celková   doba   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   trvajúcom   dosiaľ   takmer   päť rokov, teda v priebehu doterajšieho konania, predstavuje minimálne 16 mesiacov.

Vzhľadom   na   to,   že   v tomto   prípade   je   celková   doterajšia   dĺžka   konania   zjavne neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a je   ovplyvnená predovšetkým   nečinnosťou   a   charakteristická   neefekívnosťou   postupu   okresného   súdu počas doby minimálne 16 mesiacov, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd konštatoval, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 198/02 porušil základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaniach vedených pod sp. zn. 15 C 23/2002 a sp. zn. 17 C 198/02 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   50   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých   dôvodov   sa   ho   domáha.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie 500 000 Sk, čo dôvodil tým, že je v dôsledku nečinnosti súdu dlhodobo vystavený stavu právnej neistoty a stresu, zhoršil sa jeho zdravotný stav aj medziľudské vzťahy, stratil dôveru v spravodlivosť, nestrannosť a odbornosť súdu, ako aj nádej domôcť sa svojich práv na súde v primeranom čase.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   dôvodné   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jeho veci považuje za primerané v sume 50 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. R. D. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 6 296 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2007 podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2 x 2 970 Sk a 2 x 178 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008