znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 163/05

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júla   2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., bytom Ž., a mal. S. P., bytom Ž., zastúpeného matkou, právne zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž., ktorou namietajú porušenie ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva mal. S. P. podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 E 1026/01 a o návrhu na konanie bez prieťahov v konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod sp. zn. 21 P 135/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P. a mal. S. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 2. augusta 2004 doručené podanie Ing. M. P., bytom Ž., a mal. S. P., bytom Ž., zastúpeného matkou (ďalej len „sťažovatelia“), právne zastúpených   advokátkou   JUDr.   M. P.,   Ž.,   ktoré bolo označené   ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu   základných   práv   a slobôd   a ľudských   práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie   ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva mal. S. P. podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. 2 E 1026/01 a pod sp. zn. 21 P 135/00.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:«Maloletý S. P., pochádza z manželstva mňa Ing. M. P. a Mgr. R. P. Otec maloletého dieťaťa v júni 2000 opustil našu spoločnú domácnosť a bez môjho súhlasu a násilným spôsobom pri opustení spoločnej domácnosti zobral so sebou aj nášho mal. syna S. Bezodkladne som prostredníctvom OÚ v Žiline, odboru soc. vecí podala na Okresný súd v Žiline návrh na zverenie mal. syna do mojej výchovy a opatery a následne 20.   7.   2000   som   podala   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   v ktorom   som   sa domáhala, aby mal. S. bol zverený do mojej výchovy a opatery. Konanie sa vedie na OS v Žiline pod č. 21 P 135/2000.

Okresný súd v Žiline uznesením 21 Nc 135/2000-61 z 31. 10. 2000 zastavil konanie o mojom návrhu, nakoľko som ho v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne otca dieťaťa zobrala späť. Návrh som zobrala späť, pretože mi právna zástupkyňa otca tvrdila, že tým urýchlim konanie vo veci samej, čo sa však nestalo.

Preto som dňa 03. 01. 2001 podala na Okresný súd v Žiline nový návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom som sa domáhala zverenia syna do mojej výchovy na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na to, že súdne konania sa neprimerane predlžovali a otec dieťaťa mi o S. nepodával žiadne informácie, pokúšala som sa aj mimosúdne s otcom dieťaťa dohodnúť ohľadne zverenia mal. S. do výchovy, ako aj prípadnej úpravy styku s mal. synom.

Nakoľko začiatkom septembra 2000 bol mal. syn v mojej výchove a opatere (keď sa mi podarilo zobrať si ho domov, keď ho otec dieťaťa nechal v prenajatej garsónke samého s cudzou opatrovateľkou),   iniciovala   som   stretnutie   s otcom   dieťaťa   za   účelom   spísania dohody   o výkone   našich   rodičovských   práv   na   Okresnom   úrade   v Žiline   –   odbore sociálnych vecí. Nechcela som totiž, aby S. nepoznal svojho otca, ale bála som sa, aby mi otec   dieťaťa   syna   opäť   neodniesol.   Pred   pracovníčkami   uvedeného   úradu   sme   teda v septembri 2000 dohodu o výkone našich rodičovských práv s otcom dieťaťa podpísali. Ja som dohodu rešpektovala a dieťa mu v dohodnutom čase odovzdala, avšak otec dieťaťa   pri   prvom   styku   so   S.   v rozpore   s podpísanou   dohodou   a protiprávne   mal.   S. nevrátil do mojej starostlivosti.

... Naopak, otec dieťaťa, kým ešte býval v Žiline (do konca roku 2000), mi všetkými možnými prostriedkami bránil v pravidelnom styku s mojím mal. S. V roku 2001 v januári sa odsťahoval aj so S. ku svojej matke do Popradu.

Prebehlo niekoľko rokovaní v advokátskych kanceláriách JUDr. E. H. (v tom čase právna zástupkyňa otca dieťaťa) a JUDr. M. P. (moja právna zástupkyňa), na ktorých otec dieťaťa s úpravou styku s mal. S. súhlasil, avšak iba formálne.

Dňa 18. 01. 2001 som podala na Okresný súd v Žiline návrh na úpravu styku s mal. synom S. Súd o tomto návrhu doteraz právoplatne nerozhodol, ani nevykonal vo veci žiadne kroky, o ktorých by ma bol informoval...

Okresný súd v Žiline napriek mojim opakovaným urgenciám a poukazovaniam na závažné okolnosti týkajúce sa S. prostredia, výchovy a psychického stavu (zo dňa 14. 3. 2001, 25. 7. 2001, 6. 8. 2001) rozhodol o mojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 3. 1. 2001 až dňa 10. 9. 2001 (uznesenie č. 21 Nc 135/2000-167), čo je viac ako 240 dní od   podania   návrhu.   Pritom   zákonná   lehota   na   rozhodnutie   o návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia bola v tom čase v zmysle § 75 ods. 2 OSP 30 dní, takže OS v Žiline prekročil podľa môjho názoru neopodstatnene lehotu o viac ako 210 dní...

Dňa 10. 9. 2001 Okresný súd v Žiline predbežným opatrením zveril mal. S. na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do mojej výchovy a opatery. Toto uznesenie bolo potvrdené   Krajským   súdom   v Žiline   dňa   8.   11.   2001   a nadobudlo   právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 12. 2001. NS SR uznesením 2 Cdo 70/02 z 10. 7. 2002 zamietol dovolanie otca dieťaťa proti uvedenému uzneseniu KS v Žiline.

Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline otec dieťaťa toto rozhodnutie nerešpektoval. Preto som dňa 9. 10. 2001 podala návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je vedený na OS v Žiline pod č. k. 2 E 1026/2001...

Okresný súd dňa 30. 10. 2001 vyzval v zmysle § 272 ods. 2 OSP otca dieťaťa, aby sa podrobil   súdnemu   rozhodnutiu   –   uzneseniu   o predbežnom   opatrení.   Otec   dieťaťa   výzvu nerešpektoval a požiadal súd o odklad výkonu rozhodnutia. Okresný súd uznesením č. 2 E 1026/2001-38   z 24.   4.   2002   tento   návrh   povinného   zamietol,   čo   potvrdil   krajský   súd uznesením č. 13 Co 1173/02-44 z 31. 5. 2002. Najvyšší súd uznesením 5 Cdo 158/03 zo dňa 15. 3. 2004 zastavil konanie o dovolaní povinného proti uzneseniu KS v Žiline.

Okresný súd v Žiline napriek mojim opakovaným sťažnostiam na prieťahy v konaní (z dňa 19. 3. 2002, 26. 9. 2002) a urgenciám (z dňa 3. 7. 2002, 25. 9. 2002) až uznesením zo dňa 17. 10. 2002 nariadil výkon uznesenia o predbežnom opatrení v č. k. 21 Nc 135/2000 a uložil otcovi dieťaťa ako povinnému pokutu vo výške 2 000,- Sk.

Predseda Okresného súdu v Žiline mi odpovedal na jednu z mojich sťažností listom z dňa 25. 7. 2002, kde uvádza, že „vec 2 E 1026/01 zastupujúci sudca už v apríli prejednal, čím bol splnený účel Vašej sťažnosti...“

Dňa 14. 11. 2002 som podaním opakovane žiadala okresný súd o nariadenie výkonu rozhodnutia odňatím dieťaťa. Zároveň som OS v Žiline opakovane adresovala sťažnosti na prieťahy   v konaní   z dní   23.   10.   2002   a 16.   1.   2003.   Na   tieto   moje   sťažnosti   mi podpredsedníčka súdu odpovedala, že „k prieťahom v tomto súdnom konaní nedošlo, moje sťažnosti   považuje   za   neopodstatnené   a JUDr.   T.   vykonala   vo   veci   viacero   procesných úkonov.“

... Svoju sťažnosť na postup Okresného súdu v Žilne som v októbri 2003 adresovala predsedovi Krajského súdu v Žiline.

Podanie sťažností neviedlo k náprave a urýchleniu konania, v dôsledku čoho som sa obrátila s podnetom na ústavný súd...

Dňa 5. 12. 2002 povinný – otec dieťaťa podal námietku zaujatosti Okresného súdu a Krajského súdu v Žiline. Z prípisu NS SR zo dňa 11. 4. 2003 jasne vyplýva, že spis bol Najvyššiemu   súdu   zo   strany   Okresného   súdu   v Žiline   predčasne   predložený,   pretože nespĺňal náležitosti uvedené v ust. § 15 ods. 2 OSP. Preto NS SR spis vrátil na OS v Žiline, aby zabezpečil doplnenie potrebných náležitostí. Okresný súd listom z 26. 5. 2003 následne žiadal   povinného   o doplnenie   údajov,   ktorým   postupom   došlo   k výraznému   spomaleniu konania vo veci...

Napriek tomu, že otec dieťaťa v rozpore s napomenutím súdu uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nerealizoval a v tomto konaní sa aj na výsluchu pred súdom dňa 18. 04. 2002 vyjadril, že ho rešpektovať nebude a dieťa mi nevydá, súd do dnešného dňa nebol schopný zabezpečiť výkon rozhodnutia o predbežnom opatrení zo dňa 10. 09. 2001, ktorým zveril   mal.   S.   na   čas   do   právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci   samej   do   mojej   výchovy a opatery   a to   aj   napriek   tomu,   že   konanie   povinného   je   jasne   účelové   a smerujúce k zmareniu výkonu právoplatného súdneho rozhodnutia...

Naposledy   som   výkon   rozhodnutia   v konaní   2   E   1026/01   OS   v Žiline   urgovala podaním zo dňa 5. 5. 2004. Je nepochybné, že je úlohou súdu zabezpečiť výkon svojho rozhodnutia, ak nedôjde k jeho dobrovoľnému plneniu. V opačnom prípade by súdna moc bola iba ilúziou...

Do 5. 7. 2002 otec dieťaťa mi umožňoval sporadické stretávanie s mal. S. Uvedeného dňa   som   si   mal.   odvádzala   v zmysle   právoplatného   uznesenia   o predbežnom   opatrení, ktorým mi bol S. zverený do výchovy a opatery, domov. Otec dieťaťa mi znovu protiprávne a dokonca za asistencie polície S. odňal.

Konanie otca mal. a polície dňa 5. 7. 2002 bolo vyhodnotené ako konanie v rozpore so   zákonom.   Išlo   o ďalší   sebecký   zásah   do   práv   mal.   S.   zo   strany   jeho   otca.   Konanie príslušného policajta posúdil Úrad kontroly ministra vnútra tak, že došlo „k porušeniu ustanovenia zák. č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov PZ“, čo mi bolo oznámené listom od Inšpekčnej služby Ministerstva vnútra zo dňa 19. 11. 2002, a príslušný policajt bol disciplinárne potrestaný.

Od tejto doby, keďže otec dieťaťa vedel, že dieťa je právoplatne zverené do mojej výchovy a opatery, za účelom, aby zmaril realizáciu tohto uznesenia, odmietol mi mal. S. vydať, ako aj odmietol mi akýkoľvek styk s mal. S.

Z týchto   skutočností   a niekoľkoročných   postojov   otca   dieťaťa   k súdnym rozhodnutiam je zrejmé, že jeho konanie od roku 2000 až do dnešného dňa bolo účelové, smerujúce k tomu, aby čo najdlhšie dieťa bolo odlúčené od svojej mamy...

Momentálna   S.   pozícia   je   v rozpore   nielen   s našimi   právnymi   normami,   ale   aj s medzinárodnými právnymi normami (Dohovor o právach dieťaťa)...

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru platí, že „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi...“

Napriek tomu, že okresný súd už od začiatku konania v roku 2000 mal preukázané, že otec   dieťaťa   protiprávne   jednostranným   rozhodnutím   odňal   dieťa   z mojej   starostlivosti a nebol už od začiatku konania schopný sám mu zabezpečiť vhodné podmienky pre jeho všestranný rozvoj, okresný súd nezabezpečil v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov súdnu a inú právnu ochranu pre môjho syna. V súčasnosti pretrváva porušovanie práv mal. S. z hľadiska všetkých vyššie citovaných ustanovení Dohovoru, o čom som opakovanými podaniami informovala Okresný súd v Žilne v konaní vedenom pod č. 21 P 135/2000. Kolízny   opatrovník   maloletého   jednoznačne   od   začiatku   konania   navrhuje   zveriť Sama   do   výchovy   a opatery   mne   ako   matke.   Pritom   úlohou   a poslaním   kolízneho opatrovníka je podľa Zákona o rodine ochraňovať záujmy dieťaťa...

Konanie   o úprave   práv   a povinností   rodičov   k   maloletému   dieťaťu   č.   kon. 21 P 135/2000 vedené na OS v Žiline už trvá 4 roky. S. mal dva roky, keď mi ho jeho otec uniesol a od septembra t. r. má nastúpiť školskú dochádzku. Je viac než potrebné, aby súd konečne ochránil práva toho, kto jediný je oprávnený S. vychovávať, teda moje. Doteraz v priebehu   4   rokov   sa   tak   nestalo   a súd   mi   ani   napriek   sťažnostiam   nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu ani neodstránil stav právnej neistoty, a to v mimoriadnej prioritnej otázke výchovy maloletého dieťaťa. Túto skutočnosť považujem za dôvod na podanie podnetu na ústavný súd.

...   Okresný   súd   v Žiline   v roku   2001   zveril   predbežným   opatrením   S.   do   mojej výchovy. Do dnešného dňa nebol schopný zabezpečiť výkon svojho rozhodnutia... Ten istý súd v novembri 2003 vydal rozsudok, ktorým zveril S. do výchovy otca (hoci nenastala žiadna zmena pomerov v prostredí maloletého) čo odôvodnil najmä tým, že dieťa je už u otca dlhší čas a nebolo by nateraz vhodné meniť jeho výchovné prostredie. Dokonca ten istý súd v júli 2004 vydal predbežné opatrenie, ktorým zveruje dieťa do výchovy otca, čo opätovne odôvodňuje tým, že dieťa je už u otca 3 roky (toto uznesenie okrem iných opäť obsahuje aj formálne nedostatky, pretože obsahuje výrok trvalej povahy). Ani spomenutý rozsudok, ani spomenuté predbežné opatrenie nenadobudli právoplatnosť.»

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   vydal   takéto rozhodnutie:

„Okresný súd Žilina postupom v konaní o výkon rozhodnutia sp. zn. 2 E 1026 /2001 porušil ústavné právo Ing. M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd.

Okresný   súd   taktiež   porušil   právo   mal.   S.   P.   a Ing.   M.   P.   na   ochranu   pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upravené v čl. 19 ods. 2 Ústavy   SR   a právo   dieťaťa,   mal.   S.   P.,   oddeleného   od   jedného   alebo   oboch   rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi upravené v čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

Okresnému   súdu   v Žiline   sa   ukladá   povinnosť   zabezpečiť   realizáciu   výkonu rozhodnutia v konaní vedenom pod č. 2 E 1026/2001.

Okresnému súdu v Žiline sa ukladá povinnosť, aby v konaniach vedených pod sp. zn. 21 P 135/2000, 2 E 1026/01 konal bez prieťahov.

Okresnému súdu v Žiline sa ukladá povinnosť zaplatiť Ing. M. P. primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresnému súdu v Žiline sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky na účet JUDr. M. P., advokátke, Ž...“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   judikatúry   ústavného   súdu   možno hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   -   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní   (o   nútený   výkon   súdneho   rozhodnutia,   ako   aj   o   úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu do doby rozvodu manželstva) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označili sťažovatelia, pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   okresného   súdu   a základným   právom, porušenie   ktorých   sa   namietalo.   Za   zjavne   neopodstatnenú   preto   možno   považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola táto ochrana na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (napr. I. ÚS 34/99). Z toho vyplýva, že ústavný súd neposkytuje sťažovateľom ochranu   v   tých   veciach,   v   ktorých   zistil,   že   súdne   konania,   v ktorých   bolo   namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, boli právoplatne skončené ešte pred podaním sťažnosti (napr. III. ÚS 32/00) alebo vznikla procesná situácia, v ktorej sa už v konaní   žiadnym   zákonom   dovoleným   spôsobom   nemohlo   v konaní   pred   všeobecným súdom pokračovať.

Konanie sp. zn. 2 E 1026/01

V tomto konaní o výkon rozhodnutia sa sťažovateľka domáhala núteného výkonu predbežného opatrenia nariadeného uznesením č. k. 21 Nc 135/2000-167 z 10. septembra 2001, ktorým maloletý syn bol predbežne zverený do jej výchovy. Toto uznesenie bolo právoplatne zrušené uznesením okresného súdu č. k. 21 P 178/2004-16 zo 7. júla 2004, ktorým sa taktiež právoplatne zveril maloletý syn do výchovy otca. Preto vynesením tohto uznesenia zanikol exekučný titul v konaní sp. zn. 2 E 1026/01 a celý výkon rozhodnutia podľa   §   272   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   stratil   svoje opodstatnenie a nemohol sa po 7. júli 2004 už žiadnym spôsobom uskutočňovať.

Sťažovatelia doručili sťažnosť ústavnému súdu 29. júla 2004, t. j. v dobe, keď už bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 21 P 178/2004-16 zo 7. júla 2004 o zverení maloletého syna do výchovy otca, ktoré nadobudlo právoplatnosť a v dobe, keď už nebolo možné uskutočňovať výkon rozhodnutia podľa § 272 a nasl. OSP.

Z toho   vyplýva,   že   porušovanie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 2 E 1026/01 prestalo pred doručením sťažnosti ústavnému súdu, a preto sťažnosť v tomto rozsahu bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Zrušenie   uznesenia   o predbežnom   opatrení,   ktorým   bol   maloletý   syn   predbežne zverený   do   výchovy   matke   (č.   k.   21   Nc   135/2000-167),   zabránilo   akejkoľvek   vecnej spojitosti konania sp. zn. 2 E 1026/01 s označenými základnými právami (čl. 19 ods. 2 ústavy, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), ktorú by bolo možno preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Konanie sp. zn. 21 P 135/00

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje aj to, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci samej. Môže teda konať len o porušení tých práv, ktorých porušenie namietajú sťažovatelia. Platí to predovšetkým v situácii, keď sú sťažovatelia zastúpení zvolenou advokátkou.

Vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn. 21 P 135/00 sťažovatelia navrhli, aby ústavný   súd   rozhodol   takto: „Okresnému   súdu   v Žiline   sa   ukladá   povinnosť,   aby v konaniach vedených pod sp. zn. 21 P 135/2000, 2 E 1026/01 konal bez prieťahov“. Na tomto návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovatelia zotrvali až do dňa rozhodovania ústavného súdu.

V tejto spojitosti treba uviesť, že podľa § 31a zákona o ústavnom súde a § 5 OSP, ktorý sa používa primerane aj v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd neposkytuje poučenie   o procesných   právach   a povinnostiach   takým   účastníkom,   ktorí   sú   zastúpení advokátom. Takýto prístup ústavného súdu je adekvátny tomu, že za poskytovanie právnych služieb a právnej pomoci zodpovedá v takom prípade advokát, ktorý je podľa § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta, teda nie aj prípadným poučením zo strany súdu (ústavného súdu).

Sťažovatelia, zastúpení advokátkou, nesplnili to, čo im ukladá § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí   obsahovať   označenie,   ktoré   základné   práva   alebo   slobody   sa   podľa   tvrdenia sťažovateľa porušili, a označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody.

Z tohto dôvodu bol ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľov na rozhodnutie vo veci samej v takom znení, ako bol doručený. Tento návrh na rozhodnutie vo veci samej však nebolo možné pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí prijať so zreteľom na to, že podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde takýto výrok   o uložení   povinnosti   konať   bez   prieťahov   (podľa   ústavy   zbytočných   prieťahov) predpokladal,   že   ústavný   súd   zistil   zbytočné   prieťahy   a vyslovil   v konaní   sp.   zn. 21 P 135/00 porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Taký návrh na rozhodnutie ústavného súdu urobený nebol a ústavný súd ho nemohol vyvodiť z obsahu petitu doručenej sťažnosti, ktorým bol viazaný podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Preto sťažnosť v tejto časti bola odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už nerozhodoval o ich ďalších návrhoch.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005