znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 163/04-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   septembra   2004 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla   a zo   sudcov   Jána   Mazáka   a Ľudmily Gajdošíkovej vo veci   sťažnosti NOP, a. s., so sídlom Hažín č. 45, zastúpenej Ing. E. S., predsedníčkou predstavenstva, právne zastúpenej advokátom JUDr. F. K., so sídlom   K., namietajúcej   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 10 NcPO 299/02 takto

r o z h o d o l :

Základné právo NOP, a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 10 NcPO 299/02   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 14. mája 2004 doručená sťažnosť   NOP, a. s., so sídlom Hažín č. 45, zastúpenej Ing. E. S., predsedníčkou predstavenstva (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. F. K., so sídlom K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 NcPO 299/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila 26. augusta 2002 okresnému súdu návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   zakázal   odporcovi   AGROSPOL, s. r. o., Michalovce (ďalej len „odporca“) akýmkoľvek spôsobom zasahovať do výkonu práv sťažovateľky spojených s užívaním pozemkov označených v návrhu.

Okresný   súd   uznesením   č.   k. 10 NcPO   299/02–78 zo 14.   novembra 2002 návrh sťažovateľky zamietol. O odvolaní sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Co 11/03–184 z 30. mája 2003, ktorým napadnuté uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vec   vrátil   súdu   prvého   stupňa   na   nové   rozhodnutie. Rozhodnutie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 7. júla 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci návrhu sťažovateľky do času podania sťažnosti   opätovne   nerozhodol.   Dňa   3.   novembra   2003   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na prieťahy   v konaní   podľa   §   17   a nasl.   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov.   Na   sťažnosť   sťažovateľky   odpovedal   predseda   okresného   súdu   listom z 30. decembra 2003 č. Spr 2047/03, v ktorom okrem iného konštatoval, že „vo veci nebol zistený subjektívny prieťah“.

Sťažovateľka   hodnotí   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 NcPO 299/02 ako porušovanie jej základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti rozhodol nasledovne:

„Postupom   Okresného   súdu   v Michalovciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 NcPO 299/02 bolo   porušené základné právo NOP, a. s., so sídlom 072 34 Hažín 45, IČO: 31 670 598, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sa, vložka č. 396/V na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému   súdu   v Michalovciach   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 10 NcPO 299/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti NOP, a. s., so sídlom 072 34 Hažín 45, IČO: 31 670 598, zapísanej v obchodnom   registri   Okresného   súdu   Košice   I,   odd.   Sa,   vložka   č.   396/V   priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000, - Sk“.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 7. júla 2004 a uznesením č. k. II. ÚS 163/04-15 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň požiadal, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu sa vyjadrili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu zároveň doručil ústavnému súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„...Nahliadnutím   do   spisu   10   NcPO   299/02   tunajšieho   súdu   bolo   zistené,   že sťažovateľ dňa 3.   9.   2002 doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia proti odporcovi AGROSPOL, s. r. o., Pekárenská 4, Michalovce, ktorým sa domáhal vyslovenia zákazu   do   výkonu   práv   navrhovateľa   spojených   s užívaním   pozemkov   vedených   na evidenčnom liste 198 k. ú. Hažín a na evidenčnom liste 533 k. ú. Zálužice a to na tom základe, že sťažovateľ v jeseni 2001 a na jar 2002 ako oprávnený užívateľ spomínaných pozemkov vykonal na týchto osev, pričom odporca v dňoch 7. 7. 2002 a 9. 7. 2002 bez jeho súhlasu tieto parcely vymlátil. V bode II návrhu cituje §§ 79 ods. 1 a 76 ods. 1 písm. f O. s. p  .   a tvrdí,   že   jeho   návrh   je   dôvodný   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti. Dňa 5. 9.   2002   sudca   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   hoci   táto povinnosť navrhovateľovi vyplýva zo zákona o súdnych poplatkoch už podaním návrhu, pričom navrhovateľ je právnická osoba a je zastúpený JUDr. K., advokátom, ktorý by mal tieto skutočnosti ovládať. Poplatok bol zaplatený 11. 9. 2002. Dňa 2. 10. 2002 sudca vyzval navrhovateľa na zaslanie výpisu z obchodného registra navrhovateľa pre nezrovnalosť jeho obchodného   mena   uvedeného   v návrhu   a v nájomných   zmluvách,   tiež   ho   vyzval   na doplnenie petitu návrhu na uvedenie doby, do kedy má byť odporca obmedzený vo výkone práv navrhovateľa. Dr. K. na túto výzvu reagoval listom doručeným tunajšiemu súdu 17. 10. 2002. Dňa 18. 10. 2002 sudca pripojil spis 5 C 958/01 tunajšieho súdu lebo lustráciou bolo zistené,   že   medzi   tými   istými   účastníkmi   prebieha   iné   konanie,   v ktorom   bolo   vydané predbežné opatrenie na tie isté nehnuteľnosti, v ktorom bolo zakázané práve navrhovateľovi užívať tieto nehnuteľnosti, lebo ich v tom čase užíval neoprávnene. Dňa 31. 10. 2002 sudca preto návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Podľa nášho názoru navrhovateľ ani JUDr. K. pri podávaní nerešpektovali ustanovenia § 79 ods. 1, 42 ods. 3, 74 ods. 1 O. s. p., ako aj § 8 ods. 1 zákona 71/92 Zb. O právne perfektnom návrhu možno hovoriť až dňom 17. 10. 2002.

Dňa   25.   11.   2002   doručil   navrhovateľ   súdu   odvolanie   voči   uzneseniu   zo   dňa 31. 10. 2002,   pričom   opäť   porušil   §   9   ods.   3   Zákona   71/92   Zb.   lebo   nezaplatil   súdny poplatok za odvolanie. Sudca dňa 28. 11. 2002 zaslal rovnopis odvolania na vyjadrenie odporcovi   a vyzval navrhovateľa   vzorom 4   O.   s.   p.   na   zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Tento zaplatil súdny poplatok 17. 12. 2002 a vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené   súdu   27.   12.   2002.   Dňa   8.   1.   2003   predložil   spis   odvolaciemu   súdu.   Dňa 7. 7. 2003   bola   vec   ako   zrušená   vrátená   súdu.   Na   tomto   mieste   dávame   do   pozornosti zrušujúce   uznesenie   11Co   11/03-188   a to   posledné   tri   odseky.   Odvolací   súd   uložil prvostupňovému súdu vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie vo veci. Dňa 9. 7. 2003 sudca   referoval   doručiť   toto   uznesenie   účastníkom   konania   a dňa   11.   8.   2003   vyzval odporcu na oznámenie skutočností, na základe ktorých odvodzuje v súčasnej dobe právo užívať sporné nehnuteľnosti. Dňa 25. 9. 2003 urgoval zaslanie vyjadrenia. Dňa 11. 5. 2004 vyzval   Dr. K.   na   oznámenie,   či   trvá   na   nariadení   predbežného   opatrenia.   Dr.   K.   dňa 20. 5. 2004 oznámil súdu, že na jeho nariadení trvá. Dňa 4. 6. 2004 sudca opäť urgoval odporcu   o zaslanie   žiadaného   v zmysle   referátu   zo   dňa   25.   9.   2003.   Dňa   14.   6.   2004 odporca na túto výzvu písomne reagoval. Dňa 21. 6. 2004 žiadal sudca, aby navrhovateľ špecifikoval parcely, ktorých sa tento návrh týka. Dňa 14. 7. 2004 reagoval na túto výzvu svojím listom.

Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti odôvodňuje svoj návrh jedine nedodržaním 30-dňovej lehoty uvedenej v § 75 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Máme za to, že všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku majú rovnakú právnu silu. Sťažovateľ vôbec neuvádza, že nerešpektoval ustanovenia o náležitostiach návrhu, nerešpektoval zákon 71/92 Zb., pre neho je zaujímavá len 30-dňová lehota na vydanie predbežného opatrenia. Máme za to, že zákonodarca mal na mysli rozhodnúť o predbežnom opatrení v lehote 30 dní vtedy, ak by sťažovateľ doručil súdu právne perfektný návrh tak, ako to ukladá zákon. Ako vyššie uvádzame, právne perfektný návrh v tomto prípade bol 17. 10. 2002. Sudca o tomto rozhodol 31. 10. 2002.

Je tiež pravdou, že podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, má súd po doručení   zrušujúceho   uznesenia   odvolacieho   súdu   povinnosť   rozhodnúť   o návrhu   na vydanie predbežného opatrenia, ale súd má tiež povinnosť rešpektovať § 226 Občianskeho súdneho   poriadku,   kde   je   viazaný   právnym   názorom   odvolacieho   súdu,   ktorý   v tomto konkrétnom prípade v uznesení 11 Co 11/03 uložil súdu vykonať dokazovanie vo veci.“.

V ďalšej časti vyjadrenia predseda okresného súdu podrobne rozoberá všeobecné predpoklady   na   vydanie   predbežného   opatrenia   v kontexte   s ich   aplikáciou   na   konanie, ktoré je predmetom sťažnosti, a akcentuje náročnosť úloh, s ktorými sa musí konajúci sudca vysporiadať v rámci dokazovania, a svoje vyjadrenie uzaviera nasledovne:

„... sudca je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nerešpektovanie tohto názoru,   vzhľadom   na   uložené   rozsiahle   dokazovanie   nemôže   byť   limitované   30-dňovou lehotou. V neposlednej miere sa domnievame, že sťažovateľ neúplným a skresleným opisom skutočností uvedených v návrhu prispel k tomu, že toto konanie trvá dlhší čas“.

Ústavný súd si pred rozhodnutím o sťažnosti vyžiadal z okresného súdu súdny spis sp. zn. 10 NcPO 299/00, z ktorého zistil nasledovné:

1. Dňa 3. septembra 2002 doručila sťažovateľka okresnému súdu návrh na nariadenie predbežného   opatrenia,   ktorým   žiadala,   aby   súd   zakázal   odporcovi   akýmkoľvek spôsobom   zasahovať   do   výkonu   práv   sťažovateľky   spojených   s užívaním označených pozemkov.

2. Dňa   5.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   uhradila   súdny poplatok (poplatok bol uhradený 11. septembra 2002).

3. Dňa 2. októbra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila a upresnila svoj návrh.

4. Uznesením č.   k.   10 NcPO   299/02–78 z 31. októbra   2002 okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

5. Dňa 25. novembra 2002 doručila sťažovateľka okresnému súdu odvolanie proti jeho uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia.

6. Dňa 28. novembra 2002 vyzval okresný súd odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu (vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 27. decembra 2002).

7. Dňa 15.   januára 2003 bol   spis   doručený   krajskému súdu   za   účelom   rozhodnutia o odvolaní.

8. Krajský súd uznesením   č. k. 11 Co 11/03-184 z   30. mája 2003 zrušil uznesenie okresného   súdu   a vrátil   mu   vec   na   nové   rozhodnutie   sčasti   z dôvodu,   že   je   pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, a sčasti pre nesprávne právne posúdenie.

9. Uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 7. júla 2003.

10. Prípisom z 11. augusta 2003 vyzval okresný súd právneho zástupcu odporcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, na akom právnom základe užíva odporca v súčasnosti sporné nehnuteľnosti.

11. V spise   sa   nachádza   pokyn   konajúceho   sudcu   pre   súdnu   kanceláriu z 25. septembra 2003, aby zopakovala výzvu právnemu zástupcovi odporcu s lehotou na vyjadrenie do 15 dní (zo spisu nie je možné zistiť, či kancelária pokyn vykonala).

12. Dňa   11.   mája   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby oznámil, či trvá na podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

13. Listom doručeným okresnému súdu 20. mája 2004 právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu oznámil, že trvá na podanom návrhu.

14. V spise je pokyn konajúceho sudcu zo 4. júna 2004, ktorým uložil súdnej kancelárii, aby urgovala výzvu právnemu zástupcovi odporcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (v spise sa nachádza kópia výzvy, ktorá je   ale datovaná už   1. júna 2004, v jej texte nie je obsiahnutá hrozba uloženia poriadkovej pokuty).

15. Dňa 14. júna 2004 právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu odpoveď na jeho výzvu.

V rámci skúmania súdneho spisu sp. zn. 10 NcPO 299/02 sa ústavný súd oboznámil aj   s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   11   Co   11/03-184   z   30.   mája   2003,   ktorým   zrušil uznesenie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na ktoré odkazuje predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti veci sp. zn. 10 NcPO 299/02 ústavný súd   na   jednej   strane   konštatoval,   že   z právneho   hľadiska   rozhodovanie   o vydaní predbežného   opatrenia   pred   začatím   konania   podľa   §   74   a nasl.   Občianskeho   súdneho poriadku   tvorí štandardnú   súčasť rozhodovacej   agendy   okresných   súdov   nie je právne zložité, na druhej strane sa ale stotožnil s hodnotením predsedu okresného súdu, že v danom prípade si vec vyžadovala zo strany konajúceho sudcu úkony spojené s doplnením návrhu zo strany sťažovateľky, čo fakticky ovplyvnilo dĺžku rozhodovania súdu o predloženom návrhu.

  2.   Podľa   druhého   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   správanie   sťažovateľky   ako účastníčky konania v doterajšom priebehu namietaného konania. Ústavný súd vzal do úvahy pripomienku predsedu okresného súdu, podľa ktorej návrh na začatie konania a následne tiež   odvolanie   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   okresného   súdu   neobsahovali   všetky náležitosti predpísané zákonom (vrátane zaplatenia súdneho poplatku), čo si vyžiadalo zo strany   konajúceho   sudcu   vykonať   procesné   úkony   na   odstránenie   týchto   nedostatkov. Až v odvolacom konaní sa sťažovateľka pokúsila osvedčiť svoje právo pripojením listín, ktoré v čase rozhodovania okresný súd nemal k dispozícii. Zároveň ústavný súd konštatoval, že   sťažovateľka   od   podania   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   až   do   podania sťažnosti   ústavnému   súdu   nepodala   návrh   na   začatie   konania,   hoci   len   právoplatným rozhodnutím súdu dochádza k vytvoreniu právnej istoty (I. ÚS 10/98). Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka neplnením procesných povinností (nezaplatením   súdneho   poplatku,   neosvedčením   nároku   predložením   listín)   prispela k celkovej dĺžke rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, čo ústavný súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy.

3. Pri posudzovaní podľa posledného kritéria hodnotil ústavný súd doterajší postup okresného súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vo veci sp. zn. 10 NcPO 299/02. V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že v konaní, ktorého predmetom je návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, nie je pre prípadné   vyslovenie   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   jediným a rozhodujúcim   kritériom   skutočnosť,   či   súd   vydal   predbežné   rozhodnutie   v lehotách (v súčasnosti ustanovených v § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku), ako by to mohlo vyplývať z   vyjadrenia predsedu okresného súdu, ale to, či bol alebo nebol príslušný súd v namietanom   konaní   bez   zákonom   ospravedlniteľného   dôvodu   nečinný   alebo   či   jeho celkový   postup   v doterajšom   priebehu   bol   dostatočne   efektívny   a smeroval   tak k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   v lehote   primeranej   právnej   a faktickej   zložitosti prípadu a ostatným relevantným okolnostiam súvisiacim s rozhodovaním, v danom prípade o predbežnom opatrení.

Na   základe   uvedeného   východiska   ústavný   súd   posudzovanie   postupu   okresného súdu vo veci sp. zn. 10 NcPO 299/02 rozdelil do dvoch období.

a) obdobie od doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia okresnému súdu, t. j. od   3. septembra   2002,   až   do   vydania   uznesenia   č.   k.   10   NcPO   299/02-78 z 31. októbra 2002,

b) obdobie od   7. júla 2003, keď bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu č. k. 11 Co 11/03-184 z 30. mája 2003, ktorým bolo zrušené jeho uznesenie č. k. 10 NcPO 299/02-78 z 31. októbra 2002 a vec bola vrátená na nové rozhodnutie, do času doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu.

Pri   posúdení   prvého   obdobia   ústavný   súd   konštatoval,   že   v tomto   období   konal okresný súd plynulo a po odstránení nedostatkov návrhu na začatie konania rozhodol vo veci v primeranej dobe, t. j. podľa názoru ústavného súdu okresný súd sa v tomto období nedopustil zbytočných prieťahov v konaní, a teda neporušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V druhom z hodnotených období okresný súd bezprostredne po doručení zrušujúceho uznesenia krajského súdu vykonal potrebné procesné úkony (doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania, výzva odporcovi z 11. augusta 2003, aby oznámil skutočnosti, na základe   ktorých   odvodzuje   svoje   právo   užívať   sporné   nehnuteľnosti,   a urgencia z 25. septembra 2003). V období od 25. septembra 2003 až do 11. mája 2004 okresný súd síce   neurobil   žiaden   procesný   úkon,   avšak   sedemmesačnú   nečinnosť   okresného   súdu nehodnotí ústavný súd ako takú, ktorá by bola spôsobilá porušiť označené základné právo sťažovateľky s poukázaním tiež na to, že sťažovateľka návrh na začatie konania v celom namietanom období, aby sa pokúsila osvedčiť právo, o ktoré sa usiluje návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ani nepodala (t. j. nesnažila sa ani preukázať spojitosť namietaného rozhodovania o predbežnom opatrení s konaním vo veci samej).

Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004