znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 163/03-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., bytom T., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods.1, 2 a 4, čl. 36 písm. b), čl. 38 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Trnave   č. k. 13 C 11/98-90 zo 16. novembra 2000, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. júla 2003 doručené podanie V. S., bytom T.,   (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“, ktorým   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/98.

Sťažovateľ namieta, že postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/98, predmetom ktorého bola neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čím mu vznikli veľké škody na zdraví a nemajetková ujma, ktorú žiada nahradiť v celkovej sume 2-mil. Sk. Podľa názoru sťažovateľa postupom všeobecných súdov je mu spôsobená právna   neistota,   ako   aj   psychická   záťaž.   Domáha   sa   preto   vyslovenia   porušenia   jeho základných   práv,   poskytnutia   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a žiada   tiež o ustanovenie právneho zástupcu.

Sťažovateľ   svoje   podanie   doplnil   ďalším   podaním   označeným   ako   „Sťažnosť“, doručeným ústavnému súdu 13. augusta 2003, v ktorom rozšíril návrh na rozhodnutie vo veci samej takto:

„Domáham sa rozhodnutia Ústavným súdom v Slovenskej republike tak, že vysloví, že v konaní na Okresnom súde v Trnave právoplatným rozhodnutím pod č. k.: 13 C 11/98- 90 zo dňa 16. 11. 2000 boli porušené moje základné práva a slobody a to v zmysle článku 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, článku 36 písm. b, článku 38, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v zmysle článku 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Okrem toho sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia 3,5-mil. Sk ako náhrady nemajetkovej ujmy (namiesto pôvodných 2-mil. Sk), zrušenia napadnutého rozhodnutia   a vrátenia   veci   na   ďalšie   konanie   so   zákazom   pokračovať   v porušovaní základných   práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Opakovane žiada o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie je daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti je jej oneskorené podanie. Podľa § 53 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Z informácie získanej na Okresnom súde Trnava, ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cbo 152/02 z 19. júna 2003, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o dovolaní sťažovateľa (dovolanie odmietol), vyplynulo, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 13 C 11/98 zo 16. novembra 2000 je vo výroku vo veci samej právoplatné od 26. novembra 2001, keď sťažovateľovi bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa 2. októbra 2001 tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok vo veci samej a zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava v časti týkajúcej sa trov konania. To znamená, že právoplatným rozhodnutím vo veci samej (dňa 26. novembra 2001) sa odstránila právna neistota sťažovateľa, na ktorú poukazuje vo svojej sťažnosti a s ktorou spája porušenie svojich základných práv a svoju zdravotnú a nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na to, že rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2001, t. j. viac ako dva mesiace pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, vychádzajúc pritom zo svojej viazanosti návrhom   na   začatie   konania   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd sťažnosť odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Bolo už potom bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2003