II. ÚS 162/93
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom pojednávaní predbežne prerokoval podnet ⬛⬛⬛⬛, bývajúceho v ⬛⬛⬛⬛ na
ktorým sa domáhal určenia, že postupom Slovenskej advokátskej komory so sídlom v Bratislave bolo porušené jeho právo na zápis do Slovenskej advokátskej komory a rozhodol
t a k t o : Podnet ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania o d -m i e t a. O d ô v o d n e n i e
Podnecovateľ v podnete na začatie konania označenom ako "stanovisko" k vysokoškolskému vzdelaniu uviedol, že Slovenská advokátska komora mu 3. 11. 1993 oznámila, že nemôže byť zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej republiky, lebo nezískal vysokoškolské vzdelanie na Právnickej fakulte ČSFR ( 3 ods. 1 písm.b/ zák.č. 132/1990Zb.). Za takú fakultu nemožno považovať Vysokú školu ZNB
v Prahe. Podnecovateľ tvrdí, že týmto postupom Slovenskej advokátskej komory došlo k porušeniu jeho práv, pričom porušenie vidí v tom, že SAK neuznáva vzdelanie získané na VŠ ZNB za rovnocenné so vzdelaním získaným na právnickej fakulte. Dodal ešte aj to, že titul JUDr. získal na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach.
Z listu Slovenskej advokátskej komory č. 615/93 - dr.Mi/Sl vyplýva, že komora odmietla podnecovateľa zapísať do zoznamu advokátov, pretože nezískal vysokoškolské vzdelanie na Právnickej fakulte v ČSFR a absolvovanie Vysokej školy ZNB toto vzdelanie nenahrádza. Podľa 9 zák.č. 132/1990 Zb. o advokácii, uchádzač o výkon advokácie, ktorého komora nezapísala do zoznamu advokátov, má právo domáhať sa ochrany na súde. Z tohto procesného ustanovenia zák.č. 132/1990 Zb. vyplýva, že podnecovateľ má právnym poriadkom poskytnutý prostriedok na ochranu jeho tvrdených práv. Vzhľadom na to, že rozhodovanie podľa 9 citovaného zákona patrí do právomoci všeobecných súdov, bolo právom, ale aj povinnosťou podnecovateľa požiadať o ochranu príslušný všeobecný súd. Právomoc všeobecných súdov súčasne vylučuje, aby sa ochranou práv, v tomto prípade podnecovateľa, zaoberal v ústavnom konaní nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti - Ústavný súd Slovenskej republiky. Do okruhu oprávnení ústavného súdu nemožno zaradiť veci, ktoré sú zverené do právomoci všeobecných súdov a okrem toho ústavný súd ani nemôže nahradzovať konanie a rozhodovanie všeobecného súdu. Tieto právne závery viedli ústavný súd k tomu, že odmietol podnet dr.
z dôvodu nedostatku právomoci ( 20 ods. 2 v spojení s 25 ods. 2 zák.č. 38/1993 Z.z.). Pre úplnosť sa žiada dodať, že podnecovateľ označil podanie ako žiadosť o stanovisko. Aj keď ústavný súd nie je viazaný označením podania, ale jeho obsahom ( 41 ods. 2 O.s.p. a 31 ods. 4 zák.č. 38/1993 Z.z.), treba uviesť, že ústavný súd nezaujíma stanoviská k právnym otázkam, môže iba vykladať ústavné zákony (čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky). P o u č e n i e : Proti tomu uzneseniu nie je možné podať opravný prostriedok. V Košiciach 15. decembra 1993
JUDr. Július Černák správnosť vyhotovenia predseda senátu