znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 162/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Horná 41,Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 77/2012 z 13. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola30. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)rozsudkomKrajskéhosúduv BanskejBystrici(ďalejlen„krajskýsúd“)sp. zn. 5 To 77/2012 z 13. mája 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Okresnéhosúdu Veľký Krtíš sp. zn. 8 T 38/2008 z 23. marca 2012 v spojení s napadnutým rozsudkomkrajského súdu (po odvolaní) uznaná vinnou zo spáchania (obzvlášť závažného) zločinupodvodu.

Proti napadnutému rozsudku podala sťažovateľka dovolanie. Dovolanie bolouznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 3 Tdo 37/2015 z 28. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)po posúdení jeho prípustnosti odmietnuté z dôvodu, že neboli naplnené sťažovateľkounamietané dôvody dovolania.

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta„porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(...) a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(...)“, ku ktorému došlo vydaním napadnutého rozsudku.

Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd sa«vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, konajúc a rozhodujúc v rozpore so zásadami uvedenými v § 2 ods.7,10 Tr. por.(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v zneníneskorších predpisov, pozn.)a sekundárne aj § 2 ods.12 Tr. por., čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) z hľadiska práva na spravodlivé rozhodnutie. Ako je uvedené vyššie, v celom trestnom konaní a v nadväznosti na podané odvolacie námietky a výhrady aj v dovolaní súd II. stupňa opomenul v rozsahu potrebnom pre úplné a spravodlivé rozhodnutie to, že:...»

Ďalej podľa názoru sťažovateľky„Sťažnosť je podávaná v dvojmesačnej zákonnej lehote odo dňa 09.11.2015, kedy bolo doručené písomné vyhotovenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo/37/2015.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb., rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/77/2012 zo dňa 13.05.2014 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/77/2012 zo dňa 13.05.2014 sa zrušuje a vec vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. mája 2014.

Proti napadnutému rozsudku bolo podané dovolanie (o ktorom bolo najvyššímsúdom po preskúmaní jeho prípustnosti rozhodnuté tak, že bolo odmietnuté, keďže nedošlok naplneniu dôvodov dovolania), avšak uznesenie najvyššieho súdu o dovolaní(sp. zn. 3 Tdo 37/2015 z 28. októbra 2015) sťažovateľka v petite podanej sťažnostinenapáda a ústavný súd je v zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde petitom sťažnostiviazaný.

Keďže sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu sa stal právoplatným13. mája 2014, treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovúprepravu 28. decembra 2015, považovať za oneskorene podanú.

Napokon aj samotný petit ústavnej sťažnosti je vnútorne rozporný, pretožesťažovateľka sa ním domáha vyslovenia porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy spolu s čl. 6 ods. 1dohovoru z dôvodov arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadomna uvedené sa ústavný súd môže len domnievať, že sťažovateľka mala na mysli čl. 46 ods. 1ústavy spolu s čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ustálil predmet konania tak, ako to je uvedenév záhlaví tohto rozhodnutia, keďže ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku petitu byzažiadnychokolnostínemohloviesťk inémurozhodnutiuo tejtosťažnosti(m. m. III. ÚS 474/2015).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016