znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 162/09-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Er   147/05 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov),   ktorú j e   Kancelária   Ústavného   súdu Slovenskej republiky p o v i n n á   vyplatiť na účet ustanoveného advokáta JUDr. R. C., T., č. 21040212/0200 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov)   na   účet   Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 162/09-29 z 29. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote zaručeného v čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Er   147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) sa P. D.   (ďalej   len   „oprávnený“)   návrhom   podaným   okresnému   súdu   25.   februára   2003 domáhalo   nariadenia   súdneho   výkonu   rozhodnutia,   konkrétne   právoplatného   rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10 C 1/96 zo 14. augusta 2001 (vykonania jeho výroku o povinnosti uhradiť trovy konania) proti sťažovateľovi ako povinnému, a to v súvislosti so zaplatením sumy 8 544 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že aj napriek skutočnosti, že okresný súd nariadil v danej veci súdny výkon rozhodnutia zrážkami z jeho dôchodku, ako aj napriek tomu, že na základe uvedeného nariadenia Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) dlžnú sumu z dôchodku sťažovateľa aj v skutočnosti zrazila a zadržala, v dôsledku neodôvodnene neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorý dosiaľ nerozhodol o odvolaní sťažovateľa z 22. apríla 2003 proti uzneseniu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, nebola táto dlžná suma dosiaľ oprávnenému   vyplatená,   v   dôsledku   čoho   sťažovateľovi   kvôli   stále   prebiehajúcemu exekučnému   konaniu   nie   jeho   vinou   narastajú   trovy   konania.   V   dôsledku   uvedených skutočností u sťažovateľa ustavične pretrváva stav právnej neistoty, nedôvodne sa odďaľuje skončenie konania a neustále mu nie jeho vinou narastajú trovy exekúcie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: «Na základe ďalšieho upovedomenia som oboznámil exekútora s tým, že Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava už uskutočnila zrážky   z   dôchodku   a   preto   ďalšia   exekúcia   je   bezpredmetná.   Aj   napriek   uvedenému oznámeniu u exekútora mi bol doručený „Exekučný príkaz“ zo dňa 08. 02. 2008 na základe ktorého sa mi zvyšujú trovy súdneho konania a trovy exekúcie. Podľa exekučného príkazu by mi mala Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava zraziť z dôchodku celkom 18.628.- Sk. Uvedené trovy neboli spôsobené mojim zavinením, boli spôsobené súdom spoločne so Sociálnou poisťovňou - ústredie Bratislava a preto nie je žiadne zákonné právo na to, aby som ja musel uvedené trovy znášať.

(...) vo veci do dnešného dna nie je právoplatne rozhodnuté aj napriek tomu, že predmet namietaného konania nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia. (...)

Keďže Okresný súd v Trnave vo veci bez primeraných dôvodov nekoná resp. nekoná primerane   svojim   možnostiam   a   okolnostiam   tohoto   prípadu,   spôsobuje   tak   dlhodobé pretrvávanie protiprávneho stavu. (...)

Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave som utrpel finančnú ujmu. Ak by súd včas rozhodol právoplatne aj po mojom odvolaní, nebolo by došlo k exekúcii exekútorom na základe čoho mi budú z dôchodku zrážané ďalšie trovy konania.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 32 E 36/03-9(...) porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl.6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.(...) 32 E 36/03-9 bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000.- Sk, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný   súd   jeho predseda   listom   sp.   zn. 1 SprV/64/2009   z 20.   júla 2009 a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 3. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „(...) vec na tunajšom súde vybavuje zákonná sudkyňa Mgr. A. T., ktorá k sťažnosti uviedla,   že   prieťahy   v   konaní   boli   spôsobené   súdnou   exekútorkou   JUDr.   Z.   L.,   ktorá námietky povinného proti exekúcii, podané dňa 11. 09. 2006 predložila súdu až dňa 04. 09. 2007. Okresný súd v Trnave rozhodol o týchto námietkach dňa 19. 11. 2007 a súčasne rozhodol aj o námietkach povinného voči trovám exekúcie. V súčasnej dobe je spis na živej lehote. Na   záver   oznamujem,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   upustil   od   ústneho prejednania veci.“

2.2   Ustanovený   právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Porušovateľ mojich základných ústavných práv namietaných v mojou sťažnosťou vo svojom vyjadrení vôbec nereaguje na to najpodstatnejšie, čo z jej obsahu vyplýva a čo podľa môjho názoru najpodstatnejším spôsobom zapríčinilo vznik zbytočných prieťahov v mojej veci, ako i to, že nebolo vo veci v primeranej lehote právoplatne rozhodnuté. Uvedenou skutočnosťou je okolnosť, že Okresný súd Trnava vo veci vedenej u neho pôvodne pod číslom 32 E 36/03 nedokázal rozhodnúť o mojom odvolaní zo dňa 21.4. 2003 po dobu takmer 5 rokov a že v dôsledku tejto pre mňa nepochopiteľnej nečinnosti súdu došlo   potom   k   následnému   vymáhaniu   pohľadávky   oprávneného   už   prostredníctvom exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Z. L. (vec sa v súčasnej dobe už eviduje na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 Er 147/2005) a môj dlh sa tým navýšil o ďalšie náklady v súvislosti s exekútorským konaním. Ak by totiž Okresný súd včas a v primeranej lehote po mojom odvolaní podanom proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. 3. 2003   rozhodol,   bola   by   už   pohľadávka   oprávneného   dávno   vymožená   (mne   Sociálna poisťovňa vykonávala zrážky z môjho dôchodku v zmysle v tom čase platných predpisov bez ohľadu   na   skutočnosť,   že   mojím   odvolaním   napadnuté   rozhodnutie   sa   nestalo   ešte právoplatným).

Na   hore   uvedené   skutočnosti   tvoriace   podstatné   jadro   mojej   sťažnosti   predseda Okresného súdu Trnava vôbec nereaguje a vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 7. 2009 iba stručne konštatuje, že predmetnú vec v súčasnej dobe vybavuje ako zákonná sudkyňa Mgr. T.   a tlmočí jej stanovisko k príčine súdnych prieťahov.   Mám zato,   že i v spomínanom vyjadrení   súdu   konštatovaný   fakt,   že   súdna   exekútorka   mala   predložiť   moje   námietky podané proti exekúcii súdu až takmer po jednom roku dokazuje mnou tvrdenú existenciu zbytočných   prieťahov   v   predmetnej   veci.   Rovnako   fakt,   že   (ako   sa   to   konštatuje   v spomínanom stručnom vyjadrení predsedu súdu k mojej sťažnosti) „spis je v súčasnej dobe na živej lehote“ t. j. právne i skutkovo veľmi jednoduchá vec nie je fakticky ani po šiestich rokoch od jej začatia právoplatne skončená nesporne dokazuje, že zo strany okresného súdu došlo a stále dochádza k porušeniu mojich sťažnosťou namietaných základných práv. (...) Oznamujem, že súhlasím s tým aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania keďže mám za to, že ústnym pojednávaním už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03):

- 25. február 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného na súdny výkon právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10 C 1/96 zo 14. augusta 2001 proti sťažovateľovi ako povinnému na vymoženie sumy 8 544 Sk s prísl. (konaniu bola pridelená sp. zn. 32 E 36/03),

-   11.   marec   2003   –   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   10   C   1/96   nariadil   súdny   výkon rozhodnutia prikázaním zrážok z dôchodku sťažovateľa, sumu zrážok zakázal Sociálnej poisťovni vyplácať sťažovateľovi,

-   22.   apríl   2003   –   sťažovateľ   sa   odvolal   proti   uzneseniu   o   nariadení   súdneho   výkonu rozhodnutia,

- 27. máj 2003 – z dôvodu podaného odvolania bol spis presunutý od súdneho vykonávateľa k sudcovi do oddelenia „exekučné veci sudcovské“, a preto mu bola pridelená nová sp. zn. 17 Es 13/03,

- 11. jún 2003 – okresný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa, a sťažovateľovi uznesením uložil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,

- 30. jún 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 11. júna 2003 a žiadal, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov,

- 2. júl 2003 – oprávnený sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 10. november 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal svoje majetkové, zárobkové a sociálne pomery,

-   2.   december   2003   –   sťažovateľ   zaslal   vyplnené   tlačivo   o   svojich   majetkových, zárobkových a sociálnych pomeroch,

- 3. marec 2004 – oprávnený žiadal informáciu o stave konania,

- 12. júl 2004 – oprávnený žiadal informáciu o stave konania,

- 14. október 2004 – okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28. október 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil dôvody svojho odvolania,

- 8. november 2004 – oprávnený urgoval odpoveď na žiadosti z 3. marca 2004 a 12. júla 2004,

- 10. november 2004 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 23. november 2004 – spis bol predložený na odvolacie konanie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“),

- 19. január 2005 – krajský súd vrátil vec okresnému súdu bez vydania rozhodnutia, pretože podanie   odvolania   proti   rozhodnutiu   vydanému   vyšším   súdnym   úradníkom   malo podľa vtedy účinného § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ten účinok, že odvolaním napadnuté rozhodnutie sa zo zákona zrušilo a vo veci mal rozhodnúť sudca,

- 15. február 2005 – okresný súd si od sťažovateľa vyžiadal listiny na preukázanie tvrdení uvádzaných v odvolaní,

- 2. marec 2005 – oprávnený namietal prieťahy v konaní,

- 9. marec 2005 – okresný súd oznámil oprávnenému stav konania,

- 30. máj 2005 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 6. september 2005 – okresný súd upozornil oprávneného na zmenu Občianskeho súdneho poriadku   (zrušenie   súdneho výkonu   rozhodnutia) a v tej   súvislosti   na nutnosť podať v prípadoch, v ktorých už bol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia, nový návrh na vykonanie exekúcie,

- 18. október 2005 – oprávnený oznámil okresnému súdu, že návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal súdnej exekútorke JUDr. L., a žiadal, aby jej okresný súd postúpil spis sp. zn. 17 Es 13/2003 (návrhu bola pôvodne pridelená sp. zn. 32 E 36/03),

- 27. október 2005 – spis bol prevedený do oddelenia „exekučné veci“ a v tej súvislosti mu bola pridelená nová sp. zn. 14 Er 147/05,

- 7. december 2005 – okresný súd vyzval oprávneného, aby predložil návrh na vykonanie exekúcie, ktorý by bol opatrený odtlačkom pečiatky súdnej exekútorky,

- 23. marec 2006 – okresný súd urgoval oprávneného s odpoveďou na výzvu zo 7. decembra 2005,

- 18. apríl 2006 – oprávnený oznámil okresnému súdu, že návrhom, ktorý by bol opatrený pečiatkou súdneho exekútora, nedisponuje, a žiadal, aby ho od súdnej exekútorky vyžiadal sám okresný súd,

-   21.   apríl   2006   –   súdna   exekútorka   zaslala   okresnému   súdu   návrh   oprávneného   na vykonanie exekúcie s jej pečiatkou,

-   2.   august   2006   –   okresný   súd   vydal   pre   súdnu   exekútorku   poverenie   na   vykonanie exekúcie,

- 6. september 2006 – právna zástupkyňa oprávneného oznámila okresnému súdu, že na základe uznesenia sp. zn. 32 E 36/03 z 11. marca 2003, ktorým okresný súd nariadil súdny výkon   rozhodnutia   na   účel   uspokojenia   pohľadávky   oprávneného,   Sociálna   poisťovňa vykonala zrážky z dôchodku sťažovateľa (povinného), avšak takto zrazenú finančnú sumu stále zadržiava a nemohla ju poukázať oprávnenému, pretože Sociálna poisťovňa stále nemá vedomosť o právoplatnosti uvedeného uznesenia, a na druhej strane oprávnený z dôvodu, že jeho pohľadávka nebola stále uspokojená, podal 18. októbra 2005 nový návrh, tentokrát na vykonanie   exekúcie.   Vzhľadom   na   uvedené   právna   zástupkyňa   oprávneného   žiadala vyznačiť právoplatnosť na uvedenom uznesení (právnej zástupkyni oprávneného boli tieto skutočnosti známe už z listu Sociálnej poisťovne z 22. júna 2004, t. j. boli jej známe už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pozn.),

- 20. november 2006 – okresný súd žiadal od súdnej exekútorky k nahliadnutiu súdny spis,

- 28. november 2006 – súdna exekútorka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 30. júl 2007 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni oprávneného, že na uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia nemožno vyznačiť právoplatnosť, pretože oprávnený sa proti nemu odvolal (krajský súd uvedené odvolanie vrátil okresnému súdu bez vybavenia s tým, že   vo   veci   má   rozhodnúť sudca   okresného   súdu,   pozn.),   preto   finančnú   sumu   zrazenú Sociálnou poisťovňou musí vymôcť súdna exekútorka v exekučnom konaní,

-   4.   september   2007   –   okresnému   súdu   boli   súdnou   exekútorkou   postúpené   námietky sťažovateľa (povinného) proti exekúcii z 11. septembra 2006, podľa ktorých exekúcia nie je prípustná, pretože pre tú istú dlžnú sumu bol už nariadený súdny výkon rozhodnutia,

- 19. november 2007 – okresný súd uznesením námietky sťažovateľa (povinného) proti exekúcii zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2007),

- 25. február 2008 – súdna exekútorka postúpila okresnému súdu námietky sťažovateľa (povinného) proti „ďalším trovám exekúcie“,

- 31. marec 2008 – okresný súd námietky sťažovateľa (povinného) proti „ďalším trovám exekúcie“ zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008).

Podľa zistenia ústavného súdu v predmetnej veci neboli zo strany okresného súdu vykonané žiadne procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Er   147/05   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) o nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní proti sťažovateľovi   ako   povinnému   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci zohľadniac pritom aktuálne štádium konania v danej veci. Ústavný súd konštatuje, že   exekučné   konanie   (ako   aj   skoršie   konanie   o   súdny   výkon   rozhodnutia   podľa Občianskeho   súdneho   poriadku)   treba   spravidla   považovať   za   konanie   tak   po   právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore   účastníkov   exekučného   konania   bolo   už   právoplatne   rozhodnuté   vo   veci   samej exekučným   titulom,   ktorý   je   podkladom   pre   nariadenie   exekúcie.   Medzi   účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule.

Treba uviesť, že aj napadnuté konanie a aj jeho časť o konaní o odvolaní sťažovateľa proti   uzneseniu   o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, ktoré po zmene Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 341/2005 Z. z. má podľa § 372m „účinky právoplatného upovedomenia   o   začatí   exekúcie   podľa   osobitného   predpisu“,   je   z   hľadiska   právnej   a faktickej náročnosti štandardným konaním.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených   práv,   pričom   z   tohto   hľadiska   ústavný   súd   v   správaní   sťažovateľa   nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom exekučnom konaní   a   v   tejto   súvislosti   zistil,   že   okresný   súd   bol   prvýkrát   nečinný   v   období   od 2. decembra 2003, keď sťažovateľ preukázal svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, do 14. októbra 2004, keď okresný súd rozhodol o uvedenej žiadosti sťažovateľa a priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov (t. j. viac ako 10 mesiacov). Skúmané exekučné konanie sa predĺžilo aj vďaka neefektívnemu a nesústredenému postupu okresného súdu v čase od 10. novembra 2004, keď sťažovateľ v zmysle výzvy okresného súdu odstránil nedostatky svojho odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, do 6. septembra 2005, keď okresný súd iba upozornil oprávneného na zmenu Občianskeho súdneho   poriadku   týkajúcu   sa   súdneho   výkonu   rozhodnutí,   ktoré   ku   dňu   zmeny Občianskeho súdneho poriadku neboli ukončené, s tým, že oprávnený má povinnosť do šiestich mesiacov oznámiť exekučnému súdu, ktorému súdnemu exekútorovi podal návrh na vykonanie exekúcie,   aby pokračoval v konaní už začatom   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku pred exekučným súdom. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd počas obdobia dlhšieho ako deväť mesiacov bezdôvodne nerozhodol o odvolaní sťažovateľa, nehovoriac o tom, že okresný súd absolútne neefektívne postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý   vrátil   vec   späť   okresnému   súdu   ako   nesprávne   predložený,   pretože   podľa   vtedy účinnej právnej úpravy sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka napadnuté odvolaním zrušilo   priamo   zo   zákona   a   vo   veci   mal   rozhodnúť   zákonný   sudca.   Okrem   tohto   v uvedenom období síce okresný súd 15. februára 2005 vyzýval sťažovateľa, aby predložil listiny k svojmu odvolaniu, hoci tak z dôvodu hospodárnosti konania mohol urobiť už v skoršej   výzve   adresovanej   sťažovateľovi   z   28.   októbra   2004.   Ďalším   ústavným   súdom zisteným obdobím, ktoré prispelo k predĺženiu skúmaného konania, bolo obdobie od 18. októbra   2005,   keď   oprávnený   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   oznámil okresnému   súdu   meno   a   adresu   súdnej   exekútorky,   ktorej   podal   návrh   na   vykonanie exekúcie, do 2. augusta 2006, keď okresný súd postúpil spis súdnej exekútorke, ktorú si zvolil   oprávnený.   Procesná   aktivita   okresného   súdu   teda   viac   ako   deväť   mesiacov nezodpovedala   informáciám,   ktoré   mal   okresný   súd   v   tom   čase   k   dispozícii   a   ktoré   si napokon aj tak overoval okresný súd sám.

Ústavný súd nemohol na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie od 11. septembra 2006, keď sťažovateľ ako povinný z exekúcie podal súdnej exekútorke „námietky proti exekúcii“,   do   4.   septembra   2007   (t. j.   takmer   jeden   rok),   keď   súdna   exekútorka   tieto námietky   postúpila   okresnému   súdu   na   rozhodnutie,   pretože   okresný   súd   v   tom   čase nemohol ovplyvniť postup súdnej exekútorky, pretože ani nemal vedomosť o námietkach sťažovateľa do doby, kým mu tieto neboli postúpené na rozhodnutie, a jednako, v prípade zdĺhavého   postupu   súdnej   exekútorky   mal   sťažovateľ   možnosť   využiť   iné   účinné prostriedky ochrany podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (napr. žiadosť o zmenu súdnej exekútorky).

Ústavný   súd však   na druhej   strane   zohľadnil   to,   že uznesenie   okresného súdu   z 19. novembra 2007, ktorým okresný súd námietky sťažovateľa „proti exekúcii“ zamietol, nadobudlo   právoplatnosť   20.   decembra   2007,   čím   sa   stalo   právoplatným   aj   uznesenie o nariadení   súdneho   výkonu   rozhodnutia,   proti   ktorému   námietky   smerovali   a   ktoré   po zmene Občianskeho súdneho poriadku má účinnosť upovedomenia o začatí exekúcie, a teda žiadna   skutočnosť   nebráni   tomu,   aby   peňažná   suma   zrazená   Sociálnou   poisťovňou   z dôchodku sťažovateľa bola vyplatená oprávnenému z exekúcie. Podľa zistenia ústavného súdu však ku dňu rozhodovania ústavného súdu (viac ako po roku a pol od právoplatnosti) skúmané exekučné konanie ešte nebolo ukončené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 147/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Es 13/03 a sp. zn. 32 E 36/03) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľom namietaného základného práva a práva   zaručených   v   ústave   a   dohovore   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť   a   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu,   považuje   za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ich uplatnil v sume 292,38 € vrátane 19 % DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal   z ustanovení § 1 ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 3. augusta 2009) v uplatnenej sume 292,38 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009