znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 162/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š. a P. Š., obaja bytom S., zastúpených advokátom Mgr. L. Š., Č., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 864/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Š. a P. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2007   doručená   sťažnosť   R.   Š.   a P.   Š.,   obaja   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených   advokátom   Mgr.   L.   Š.,   Č.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   konaním   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len „okresný súd“) vedeným pod sp. zn. 6 C 864/1998.

Zo sťažnosti vyplýva, že súdny spor v konaní okresného súdu vedený pod sp. zn. 6 C 864/1998 sa začal v roku 1998. Aj keď v roku 2004 okresný súd vo veci rozhodol, rozsudok bol doručený až 2. marca 2005. Krajský súd v Žiline rozhodol 6. apríla 2006. Rozsudok bol sťažovateľom doručený 13. februára 2007 a podľa názoru sťažovateľov došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré oni nezapríčinili. Sťažovatelia sa preto domáhajú vyslovenia, že bolo porušené ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznania náhrady trov konania a priznania nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Sk.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými   súdmi)   ešte   trvalo.   Ak   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už nedochádza k porušovaniu namietaného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z podania sťažovateľov a zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 864/1998 ústavný súd zistil, že sa žalobkyňa J. B. žalobou doručenou okresnému súdu 30. októbra 1998 domáhala voči   sťažovateľom   vypratania   nehnuteľnosti.   Vo   veci   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom 30. novembra   2004   tak,   že   návrhu   vyhovel.   Po   odvolaní   sťažovateľov   prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. februára 2007, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu bolo sťažovateľom známe už 6. apríla 2006, kedy bolo verejne vyhlásené.

Pretože základné právo sťažovateľov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, kedy sa domáhali jeho ochrany pred ústavným súdom, už nemohlo byť porušované, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2007