znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 162/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2003   predbežne prerokoval   sťažnosť   M. H.,   bytom   N.,   a P.   S.,   bytom N.,   zastúpených advokátkou JUDr. E. R. – H., so sídlom Advokátska kancelária, N., vo veci porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   ich   veci   v ich   prítomnosti   a aby   sa   mohli   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom upravených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 192/01, a takto

r o z h o d o l :  

Sťažnosť M. H. a P. S.   o d m i e t a   z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2003 doručená   sťažnosť   M.   H.,   bytom   N.,   a P.   S.,   bytom   N.,   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. E. R. – H., so sídlom Advokátska kancelária, N., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie ich veci v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom upravených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 192/01.

Predmetom   namietaného   konania   pred   krajským   súdom   bolo   rozhodovanie o odvolaní sťažovateľov (žalovaných) proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 107/97-2002 z 29. januára 2001 o neplatnosť právnych úkonov.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   krajský   súd   v namietanom   konaní   nariadil pojednávanie na 20. február 2002, na ktoré predvolal sťažovateľov predvolaním doručeným ich   právnej   zástupkyni   14.   februára   2002.   Spolu   s predvolaním   krajský   súd   doručil   aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu. Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uvádzajú, že   v dôsledku   pracovnej   zaneprázdnenosti   sa   dozvedeli   o termíne   pojednávania   od   ich právnej zástupkyne až deň pred jeho konaním; toto oznámenie si nemohli prevziať pre pracovné   povinnosti   v zahraničí.   Na   pojednávaní   požiadala   právna   zástupkyňa sťažovateľov   o jeho odročenie z dôvodu neprimerane krátkeho času na prípravu. Krajský súd žiadosť o odročenie pojednávania zamietol a vo veci v ten istý deň rozhodol.

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   sťažovatelia   tvrdia,   že   týmto   postupom   im krajský   súd   ako   účastníkom   konania   odoprel   právo,   aby   ich   právna   záležitosť   bola prejednaná v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (okrem   iného aj k vyjadreniu   právneho zástupcu   navrhovateľa k ich   odvolaniu),   z čoho vyvodzujú porušenie ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Sťažovatelia   podali   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   ktoré   Najvyšší   súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odmietol uznesením z 15. apríla 2003 sp. zn. 1 Cdo 14/03. Uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľom doručené 20. mája 2003.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd na verejnom zasadnutí vo veci ich sťažnosti rozhodol nasledovne:

„Právo M. H., nar. 12. 5. 1963, bytom N., a P. S., nar. 13. 4. 1969, bytom N., na prejednanie   veci   v ich   prítomnosti   tak,   aby   sa   mohli   vyjadriť   ku   všetkým   vykonaným dôkazom, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Nitre v konaní 7 Co 192/01 bolo porušené.“.

Zároveň sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu, proti ktorému ich sťažnosť smeruje, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či nie súd dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za oneskorene podanú sťažnosť ústavný súd považuje podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť, ktorá bola podaná neskôr ako dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd zistil, že konanie pred krajským súdom, v ktorom podľa sťažovateľov malo   dôjsť   k porušeniu   ich   základných   práv,   bolo   právoplatne   skončené   v apríli   2002 (rozsudok krajského súdu č. k. 7 Co 192/01-261 z 20. februára 2002), t. j. je zrejmé, že sťažnosť,   ktorá   smeruje   k vysloveniu   porušenia   základných   práv   sťažovateľov   v tomto konaní,   bola   podaná   po   uplynutí   dvoch   mesiacov,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľov odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že neúspech v dovolacom konaní neznamená, že sa lehota dvoch mesiacov vo vzťahu ku konaniu a rozhodnutiu, ktoré boli predmetom   posudzovania   a rozhodovania   v dovolacom   konaní,   neuplatňuje   alebo   že samotný neúspech v dovolacom konaní zakladá právomoc ústavného súdu.

Po u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.    

V Košiciach 10. septembra 2003