znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 161/06-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   31.   októbra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho o sťažnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 Er 219/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17 Er 219/2003   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 Er 219/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P., s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 15 000 Sk (slovom päťnásťtisíc slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trnava   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý uhradiť P., s. r. o., trovy právneho zastúpenia 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), na účet advokáta JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 161/06-13   z   24.   mája   2006   prijal   na   ďalšie   konanie   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., v časti namietajúcej porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 219/2003.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   3.   júla   2003   návrh   na   vykonanie exekúcie.   Okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Er   219/2003   uznesením z 20. februára 2006 doručeným sťažovateľke 1. marca 2006, žiadosť súdneho exekútora o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   zamietol.   Sťažovateľka   sa   proti   uzneseniu okresného súdu 9. marca 2006 odvolala. Sťažovateľka namieta, že okresný súd po podaní návrhu   na   vykonanie   exekúcie   vykonal   procesný   úkon,   ktorým   rozhodol   až   po   cca   31 mesiacoch, pričom táto dĺžka konania nie je vyplnená žiadnou relevantnou činnosťou súdu.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný   súd   Trnava   v konaní   sp.   zn.   17   Er/219/2003   porušil   základné   právo spoločnosti P. s. r. o., na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1, súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 15.000,- Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov k rukám právneho zástupcu sťažovateľa a trovy právneho zastúpenia 5 794,-   Sk,   spočívajúce   v zmysle   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 2 733,- Sk a dvoch režijných paušáloch po   164,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava   povinný   zaplatiť   v rovnakej   lehote   k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie   a   predsedníčku   okresného   súdu   aj   na   vyjadrenie k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného vo vyjadrení doručenom 6. októbra 2006 uviedla: „Dňa   23.   7.   2003   bola   doručená   tun.   súdu   žiadosť   o udelenie   poverenia   na vykonanie exekúcie v právnej veci oprávneného: P., s. r. o., B., proti povinnému R. F., bytom Š., výška vymáhanej čiastky bola istina 21.510,- Sk s príslušenstvom a trovy konania a exekúcie. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 17 Er 219/2003. Dňa 8. 8. 2003 vyzvala zákonná sudkyňa vo veci JUDr. M. Ď. advokáta oprávneného na predloženie konkrétneho plnomocenstva na zastupovanie konkrétne v predmetnej veci s odôvodnením, že predložil iba všeobecné plnomocenstvo. Zároveň bol poučený, aby predložil plnú moc v origináli alebo úradne overenej kópii a tiež, aby predložil výpis z obch. registra na oprávneného, všetko v lehote 5 dní. (...) Dňa 27. 8. 2003 zaslal advokát Mgr. K. požadované doklady, plnomocenstvo, ako aj výpis z obch. registra. 14. 1. 2004 zaslal do veci vyjadrenie advokát oprávneného ako reakciu na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 29. 12. 2003, v ktorej súd vyzýva tohto advokáta na preukázanie, že povinný F. R. súhlasil s tým, aby pri spisovaní notárskej zápisnice zo dňa 6. 5. 2003 sa dal zastúpiť iným zástupcom.

Uznesením   20.   2.   2006   súd   žiadosť   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie zamietol.   Dňa 14.   3.   2006 bolo súdu doručené odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí   žiadosti,   oprávnený   už   zastúpený   advokátom   JUDr.   M.   M..   Po opätovnom doručovaní   uznesenia   povinnému   dňa   4.   5.   2006   bola   daná   úprava   na   vypracovanie predkladacej správy pre Krajský súd v Trnave na odvolacie konanie, pri povinnom bolo doručenie odvolania doručené fikciou doručenia. Dňa 10. 5. 2006 bola vec predložená Krajskému súdu v Trnave na odvolacie konanie. Dňa 24. 7. 2006, (...), sa poštou vrátil predmetný spis z krajského súdu bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predložený   za   účelom   odstránenia   nedostatkov.   Tieto   nedostatky   má   prvostupňový   súd odstrániť,   a to   konkrétne   nezrovnalosti   v ukončení   plnej   moci   Mgr. K.   vo   vzťahu k oprávnenému a ďalej doplniť na výzvu oprávneného predloženie plnej moci JUDr. M. a tiež aby sa zákonný sudca vyjadril, či mieni odvolaniu proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka vyhovieť alebo nie. Až potom môže byť opätovne vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ďalším úkonom zákonnej sudkyne zo dňa 27. 7. 2006 JUDr. M. Ď. bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie nedostatkov v zmysle úpravy Krajského súdu v Trnave vo veci. Dňa 11. 8. 2006 vyšší súdny úradník Mgr. P. M. uložil vykonanie dopytov a výziev v zmysle dispozície odvolacieho súdu vo veci. Dňa 25. 8. 2006 bol požiadaný Register obyvateľov SR na oznámenie trvalého alebo prechodného pobytu povinného do veci. 28. 8. 2006 Obec Š. potvrdili, že povinný má trv. pobyt na adrese v Š., kde   sa   aj   zdržuje.   Po   vylúčení   veci   z predmetného   spisu   Spr   1279/06,   vykoná   sudca príslušné úkony v nadväznosti na usmernenie odvolacím súdom vo veci.

Problémom vo veci je odstránenie nedostatkov plnomocenstva daného pôvodnému práv. zástupcovi oprávneného Mgr. K. a predloženie riadneho originálneho plnomocenstva na konanie zo strany advokáta JUDr. M.. Vo veci bolo konané priebežne s ohľadom na vybavovanie ďalšieho množstva vecí.“

Z predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   17   Er   219/2003   zistil   ústavný   súd rovnaké skutočnosti   k priebehu konania, ako uviedla vo svojom   vyjadrení predsedníčka okresného súdu.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Posúdením namietaného exekučného konania sp. zn. 17 Er 219/2003 podľa prvého kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je zložité po právnej ani skutkovej stránke. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení netvrdil, že ide o zložitú vec.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky, pričom nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jej podiele na zbytočných prieťahoch v   konaní.   Sťažovateľka   včas   reagovala   na   výzvy   súdu   a podaním   odvolania   proti rozhodnutiu súdu uplatnila svoje procesné právo, čo síce spôsobuje predĺženie konania, nie však zbytočné prieťahy.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci sťažovateľky nevykonával žiadne úkony v období od 14. januára 2004, keď bola doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky na výzvu súdu až do 20. februára 2006 okrem obdobia, keď vyšší súdny úradník vydal uznesenie o zamietnutí   žiadosti   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie,   t.   j.   bez   zákonného dôvodu bol nečinný 25 mesiacov.

Ani   v nasledujúcom   období   nepostupoval   okresný   súd   tak,   aby   dôsledne   dodržal základné   právo   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   keď predložil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu s nedostatkami, na odstránenie ktorých odvolací súd vec vrátil okresnému súdu, čo nesvedčí o jeho efektívnom postupe v tejto veci.

Vzhľadom na to, že doterajšia dĺžka konania je celkom zjavne neprimeraná zložitosti, ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a je   ovplyvnená   predovšetkým   nečinnosťou okresného súdu, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nemožno   ospravedlniť   množstvom   vecí pridelených zákonnej sudkyni, ústavný súd konštatoval, že okresný súd svojím postupom v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Er   219/2003   porušil   základné   právo   sťažovateľky zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené   a vec   nebola   predložená   na   ďalšie   konanie   odvolaciemu   súdu, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 219/2003 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   15 000   Sk s ohľadom na stav právnej neistoty, ktorý bol spôsobený postupom súdu. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil predovšetkým celkovú dĺžku konania, obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi, ako aj predmet konania a sťažovateľke priznal ňou požadovanú sumu 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. M. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil   sumou   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún) spolu   za   dva   úkony   právnej   pomoci   urobené   v roku   2006   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 2 730 Sk a 2-krát 164 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31.októbra 2006