SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 160/2015-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008 (pôvodnevedenom pod sp. zn. 24 C 172/03) a postupom Krajského súdu v Bratislave v konanívedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 42/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduPezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008 (pôvodnevedenom pod sp. zn. 24 C 172/03) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a v konaní vedenom podsp. zn. 6 Co 42/2014.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou namietanéhokonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 651/2008 v procesnom postavenížalovanej v 1. rade, v ktorom sa žalobcovia domáhajú vyslovenia čiastočnej neplatnostikúpnej zmluvy uzatvorenej 11. marca 2003 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi sťažovateľkouako kupujúcou a žalovanými v 2. a v 3. rade ako predávajúcimi. Predmetom kúpnej zmluvyboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
, zapísané na ⬛⬛⬛⬛ ako parcely registra „C“. Dôvodomnamietanej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť nedodržanie podmienokzákonného predkupného práva zo strany predávajúcich voči žalobcom.
Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla: „Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 08.09.2003... Okresný súd v Pezinku vytýčil prvé pojednávanie vo veci dňa 25.07.2006 a rozhodol rozsudkom v januári 2010. Rozsudok Okresného súdu v Pezinku bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľky 13.01.2010. Týmto rozsudkom konajúci súd vyslovil, že predmetná kúpna zmluva v napadnutej časti je neplatná. Na základe podaných odvolaní sťažovateľky, žalovaného v 3,4 a 5 rade konal Krajský súd v Bratislave. Uznesenie , ktorým zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľky dňa 02.04.2012...
Ďalšie konanie na súde prvého stupňa bolo vytýčené dňa 15.01.2013... Rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 17.07.2013.
Na základe podaných odvolaní žalobcov v 1 - 4 rade, žalovanej v 1 rade ako aj žalovanej v 2 rade konal opätovne Krajský súd v Bratislave. Svojim druhým uznesením opätovne zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie... Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd v Pezinku opätovne konal, vykonal dokazovanie a dňa 17.7.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že kúpna zmluva je v napadnutej časti neplatná. Dňa 5.8.2014 vyhlásil Okresný súd v Pezinku doplňujúci rozsudok, ktorého obsah je sťažovateľke v čase podania tejto sťažnosti neznámy, nakoľko sa vyhlásenia rozsudku pre krátkosť času termínu jeho oznámenia nemohla zúčastniť. Sťažovateľka je toho názoru, že takto dlhá doba prejednávania veci nespĺňa požiadavky na poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov, ktorej sa sťažovateľka na súde ako orgáne ochrany práva domáha. Tým sú porušované základné ústavné práva sťažovateľky...
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, máme za to, že rozhodovanie v danej veci nepredstavuje taký stupeň zložitosti, aby súd nevedel po 11 rokoch vyniesť právoplatný rozsudok...
Je potrebné uviesť, že pokiaľ by odvolací súd v prvom zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil, že podmienky zákonného predkupného práva boli podľa jeho názoru splnené a potvrdil by rozsudok Okresného súdu v Pezinku, skončil by sa spor minimálne o dva roky skôr. Sme toho názoru, že aj týmto postupom sú spôsobované zbytočné prieťahy v súdnom konaní...
Je zrejmé, že uvedené súdy svojím zavinením nerozhodli vo veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, čím porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň tak založili dôvod pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky...
Proti prieťahom v súdnom konaní podala sťažovateľka dňa 02.06.2014 Okresnému súdu Pezinok písomnú sťažnosť. Na sťažnosť sťažovateľka dostala odpoveď od predsedu uvedeného súdu dňa 23.6.2014. V odpovedi predseda súdu konštatuje že sťažnosť považuje za nedôvodnú. Na základe tohto stanoviska podala sťažovateľka dňa 3.7.2014 sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedom Okresného súdu v Pezinku. Dňa 11.10.2014 dostala sťažovateľka odpoveď z Krajského súdu v Bratislave, Spr. 2213/14, v ktorej sa konštatuje, že na základe vykonaného šetrenia sa sťažnosť sťažovateľky považuje za dôvodnú.“
Sťažovateľka poukázala aj na ekonomické dôsledky trvajúceho sporu a v tejtosúvislosti uviedla:
„... Okresný súd v Pezinku do dnešného dňa právoplatne nerozhodol a naznačený smer ďalšieho dokazovania vytvára právny predpoklad, že sťažovateľka po 11 rokoch konania stratí vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe uzavretej zmluvy nadobudla ešte v roku 2003.
... sťažovateľka si na kúpu nehnuteľností v roku 2003 vybavila úver, ktorý do dnešného dňa spláca. Zmluva o hypotekárnom úvere... bola uzavretá na sumu predstavujúcu kúpnu cenu dohodnutú medzi predávajúcimi a sťažovateľkou t.j. 850.000 Sk (v súčasnosti na 28.214,83 €). Výška mesačnej splátky predstavuje sumu 197,17 € (5.940 SK)... K 10.07.2014 zaplatila sťažovateľka z titulu splácania úveru za spornú nehnuteľnosť približne sumu 26.026,44 €.
Keďže sa predmetný súdny spor začal ešte v roku 2003 nemohla si sťažovateľka nikdy zabezpečiť rekonštrukciu domu, ktorý bol súčasťou kúpy a v predmetnej nehnuteľnosti bývať. V dôsledku dlhotrvajúceho sporu si musela zabezpečiť iné náhradné bývanie. Dňa 11.02.2008 uzavrela sťažovateľka... Kúpnu zmluvu..., ktorou nadobudla vlastníctvo k dvojizbovému bytu o rozlohe 47 m2. Za týmto účelom si... musela zobrať opäť úver, ktorý rovnako do dnešného dňa spláca. Výška jej aktuálnej splátky... je 446,54 € mesačne. V čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá sa stala predmetom súdneho sporu mala sťažovateľka 23 rokov... V súčasnosti má s manželom dve deti a je na materskej dovolenke. Jej príjmy sú veľmi obmedzené. Celá situácia je pre ňu nesmierne traumatizujúca, pretože... platí 11 rokov úver za nehnuteľnosť, ktorú nikdy nemohla obývať a ktorá sa nakoniec pravdepodobne dostane späť do vlastníctva predávajúcich resp. ich právnych nástupcov. Ďalší vývoj týchto právnych vzťahov je nejasný a časovo náročný. Splácanie úveru za spornú nehnuteľnosť prinútilo sťažovateľku pri riešení otázky náhradného bývania kúpiť si malý dvojizbový byt, čo sa pre súčasnú štvorčlennú rodinu javí ako úplne nevyhovujúce.“
Sťažovateľka preto žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia v sume 12 000 €, poukazujúc na neúmerne zdĺhavý postup súdov konajúcichv jej veci, ktorý „má nepriaznivý vplyv na sťažovateľkinu psychiku, spôsobuje jej zbytočnú finančnú záťaž... Naviac absencia právoplatného rozhodnutia jej znemožňuje domáhať sa prípadného vydania bezdôvodného obohatenia voči predávajúcim, ku ktorému v prípade vyslovenia čiastočnej neplatnosti zmluvy bezpochyby dôjde.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Postupom Okresného súdu v Pezinku, Krajského súdu v Bratislave, v právnej veci o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy vedenej na Okresnom súde v Pezinku pôvodne pod spisovou značkou č. k. PK 24C 172/03, neskôr pod spisovou značkou 4C 651/2008 a na Krajskom súde v Bratislave, vedenom pod spisovou značkou 6Co 240/2010, v spojitosti so spisovou značkou 6Co/42/2014, bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2/ Okresnému súdu v Pezinku sa v konaní vedenom pod spisovou značkou 4C 651/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3/ Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- Eur (slovom dvanásťtisíc Eur), ktoré je jej Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4/ Okresný súd v Pezinku je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 340,88 Eur vrátane DPH... k rukám jej právnej zástupkyne - advokátky
... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie sťažovateľkou uvedených právv petite sťažnosti, v ktorom sťažovateľka uviedla, že postupom označených súdov v jej vecibolo porušené jej základné právo „na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej relevantnej argumentácie, z ktorej je nepochybné, žesťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočnýchprieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ústavný súdpovažoval označenie sťažovateľkou uvedených práv v petite sťažnosti za zrejmú nesprávnosťa vymedzil predmet konania pred ústavným súdom tak, ako to je uvedené v záhlaví tohtouznesenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavnýsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 24 C 172/03) a postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a pod sp. zn. 6 Co 42/2014.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnémusúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľaduna to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Sťažovateľkou namietané konanie bolo na okresnom súde skončené (aj keď zatiaľ nieprávoplatne z dôvodu sťažovateľkou podaného odvolania) meritórnym rozsudkomvyhláseným 17. júla 2014 a dopĺňacím rozsudkom vyhláseným 5. augusta 2014.Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou30. októbra 2014 (podanou na poštovú prepravu 28. októbra 2014), t. j. v čase, keďporušenie označeného základného práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, užnetrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účelochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď v namietanom konaní pred okresným súdomnamietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalodo úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde prejej zjavnú neopodstatnenosť.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a pod sp. zn. 6 Co 42/2014
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatiasťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehotedvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sasťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehotyodpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnomsúde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podaniasťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
Podľa zistenia ústavného súdu odvolacie konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.6 Co 240/2010 bolo ukončené uznesením sp. zn. 6 Co 240/2010 z 27. februára 2012, ktorýmkrajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu z 5. januára 2010 a vecmu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie bolo doručené sťažovateľkeprostredníctvom jej právnej zástupkyne 2. apríla 2012. Čo sa týka odvolacieho konaniavedeného krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 42/2014, toto konanie bolo tiež ukončenézrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 42/2014 z 27. marca 2014, ktoré bolodoručené právnej zástupkyni sťažovateľky 7. mája 2014.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 30. októbra2014 je tak vo vzťahu k označeným konaniam podaná zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky vtejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2015