znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 160/2015-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008 (pôvodnevedenom pod sp. zn. 24 C 172/03) a postupom Krajského súdu v Bratislave v konanívedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 42/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduPezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008 (pôvodnevedenom pod sp. zn. 24 C 172/03) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a v konaní vedenom podsp. zn. 6 Co 42/2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou namietanéhokonania vedeného okresným súdom   pod sp.   zn.   4 C 651/2008   v procesnom postavenížalovanej v 1. rade, v ktorom sa žalobcovia domáhajú vyslovenia čiastočnej neplatnostikúpnej zmluvy uzatvorenej 11. marca 2003 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi sťažovateľkouako kupujúcou a žalovanými v 2. a v 3. rade ako predávajúcimi. Predmetom kúpnej zmluvyboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

,   zapísané   na ⬛⬛⬛⬛ ako   parcely   registra   „C“.   Dôvodomnamietanej   relatívnej   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   malo   byť   nedodržanie   podmienokzákonného predkupného práva zo strany predávajúcich voči žalobcom.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla: „Návrh   na   začatie   konania   bol   podaný   na   súd   dňa   08.09.2003...   Okresný   súd v Pezinku   vytýčil   prvé   pojednávanie   vo   veci   dňa   25.07.2006   a   rozhodol   rozsudkom   v januári   2010.   Rozsudok   Okresného   súdu   v   Pezinku   bol   doručený   právnej   zástupkyni sťažovateľky   13.01.2010.   Týmto   rozsudkom   konajúci   súd   vyslovil,   že   predmetná   kúpna zmluva   v napadnutej   časti   je   neplatná.   Na   základe   podaných   odvolaní   sťažovateľky, žalovaného   v 3,4   a   5   rade   konal   Krajský   súd   v   Bratislave.   Uznesenie  ,   ktorým   zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľky dňa 02.04.2012...

Ďalšie konanie na súde prvého stupňa bolo vytýčené dňa 15.01.2013... Rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 17.07.2013.

Na základe podaných odvolaní žalobcov v 1 - 4 rade, žalovanej v 1 rade ako aj žalovanej v 2 rade konal opätovne Krajský súd v Bratislave. Svojim druhým uznesením opätovne zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie... Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd v Pezinku opätovne konal, vykonal dokazovanie a dňa 17.7.2014 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že kúpna zmluva je v napadnutej   časti   neplatná.   Dňa   5.8.2014   vyhlásil   Okresný   súd   v   Pezinku   doplňujúci rozsudok, ktorého obsah je sťažovateľke v čase podania tejto sťažnosti neznámy, nakoľko sa vyhlásenia rozsudku pre krátkosť času termínu jeho oznámenia nemohla zúčastniť. Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   takto   dlhá   doba   prejednávania   veci   nespĺňa požiadavky na poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov, ktorej sa sťažovateľka na súde ako orgáne ochrany práva domáha. Tým sú porušované základné ústavné práva sťažovateľky...

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, máme za to, že rozhodovanie v danej veci nepredstavuje taký stupeň zložitosti, aby súd nevedel po 11 rokoch vyniesť právoplatný rozsudok...

Je   potrebné   uviesť,   že   pokiaľ   by   odvolací   súd   v   prvom   zrušujúcom   rozhodnutí nevyslovil, že podmienky zákonného predkupného práva boli podľa jeho názoru splnené a potvrdil by rozsudok Okresného súdu v Pezinku, skončil by sa spor minimálne o dva roky skôr. Sme toho názoru, že aj týmto postupom sú spôsobované zbytočné prieťahy v súdnom konaní...

Je zrejmé, že uvedené súdy svojím zavinením nerozhodli vo veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, čím porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň tak založili dôvod pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky...

Proti prieťahom v súdnom konaní podala sťažovateľka dňa 02.06.2014 Okresnému súdu Pezinok písomnú sťažnosť. Na sťažnosť sťažovateľka dostala odpoveď od predsedu uvedeného súdu dňa 23.6.2014. V odpovedi predseda súdu konštatuje že sťažnosť považuje za nedôvodnú. Na základe tohto stanoviska podala sťažovateľka dňa 3.7.2014 sťažnosť proti porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave a žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti proti porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   predsedom Okresného súdu v Pezinku. Dňa 11.10.2014 dostala sťažovateľka odpoveď z Krajského súdu v Bratislave, Spr. 2213/14, v ktorej sa konštatuje, že na základe vykonaného šetrenia sa sťažnosť sťažovateľky považuje za dôvodnú.“

Sťažovateľka   poukázala   aj   na   ekonomické   dôsledky   trvajúceho   sporu   a   v   tejtosúvislosti uviedla:

„... Okresný súd v Pezinku do dnešného dňa právoplatne nerozhodol a naznačený smer   ďalšieho   dokazovania   vytvára   právny   predpoklad,   že   sťažovateľka   po   11   rokoch konania stratí vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe uzavretej zmluvy nadobudla ešte v roku 2003.

...   sťažovateľka   si   na   kúpu   nehnuteľností   v   roku   2003   vybavila   úver,   ktorý do dnešného   dňa   spláca.   Zmluva   o   hypotekárnom   úvere...   bola   uzavretá   na   sumu predstavujúcu kúpnu cenu dohodnutú medzi predávajúcimi a sťažovateľkou t.j. 850.000 Sk (v   súčasnosti   na   28.214,83   €).   Výška   mesačnej   splátky   predstavuje   sumu   197,17   € (5.940 SK)...   K   10.07.2014   zaplatila   sťažovateľka   z   titulu   splácania   úveru   za   spornú nehnuteľnosť približne sumu 26.026,44 €.

Keďže sa predmetný súdny spor začal ešte v roku 2003 nemohla si sťažovateľka nikdy zabezpečiť rekonštrukciu domu, ktorý bol súčasťou kúpy a v predmetnej nehnuteľnosti bývať. V   dôsledku   dlhotrvajúceho   sporu   si   musela   zabezpečiť   iné   náhradné   bývanie.   Dňa 11.02.2008   uzavrela   sťažovateľka...   Kúpnu   zmluvu...,   ktorou   nadobudla   vlastníctvo k dvojizbovému bytu o rozlohe 47 m2. Za týmto účelom si... musela zobrať opäť úver, ktorý rovnako do dnešného dňa spláca. Výška jej aktuálnej splátky... je 446,54 € mesačne. V čase uzavretia   kúpnej   zmluvy,   ktorá   sa   stala   predmetom   súdneho   sporu   mala   sťažovateľka 23 rokov... V súčasnosti má s manželom dve deti a je na materskej dovolenke. Jej príjmy sú veľmi   obmedzené.   Celá   situácia   je   pre   ňu   nesmierne   traumatizujúca,   pretože...   platí 11 rokov   úver   za   nehnuteľnosť,   ktorú   nikdy   nemohla   obývať   a   ktorá   sa   nakoniec pravdepodobne dostane späť do vlastníctva predávajúcich resp. ich právnych nástupcov. Ďalší   vývoj   týchto   právnych   vzťahov   je   nejasný   a   časovo   náročný.   Splácanie   úveru za spornú nehnuteľnosť prinútilo sťažovateľku pri riešení otázky náhradného bývania kúpiť si malý dvojizbový byt, čo sa pre súčasnú štvorčlennú rodinu javí ako úplne nevyhovujúce.“

Sťažovateľka   preto   žiada   ústavný   súd   o   priznanie   primeraného   finančnéhozadosťučinenia v sume 12 000 €, poukazujúc na neúmerne zdĺhavý postup súdov konajúcichv jej veci, ktorý „má nepriaznivý vplyv na sťažovateľkinu psychiku, spôsobuje jej zbytočnú finančnú záťaž... Naviac absencia právoplatného rozhodnutia jej znemožňuje domáhať sa prípadného vydania bezdôvodného obohatenia voči predávajúcim, ku ktorému v prípade vyslovenia čiastočnej neplatnosti zmluvy bezpochyby dôjde.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Postupom Okresného súdu v Pezinku, Krajského súdu v Bratislave, v právnej veci o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy vedenej na Okresnom súde v Pezinku pôvodne   pod   spisovou   značkou   č.   k.   PK   24C   172/03,   neskôr   pod   spisovou   značkou 4C 651/2008   a   na   Krajskom   súde   v   Bratislave,   vedenom   pod   spisovou   značkou 6Co 240/2010,   v   spojitosti   so   spisovou   značkou   6Co/42/2014,   bolo   porušené   základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/   Okresnému   súdu   v   Pezinku   sa   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou 4C 651/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- Eur (slovom dvanásťtisíc Eur), ktoré je jej Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd v Pezinku je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 340,88   Eur   vrátane   DPH...   k   rukám   jej   právnej   zástupkyne   -   advokátky

... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   poukazuje   na   nesprávne   označenie   sťažovateľkou   uvedených   právv petite sťažnosti, v ktorom sťažovateľka uviedla, že postupom označených súdov v jej vecibolo porušené jej základné právo „na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako   aj   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru...“.Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej relevantnej argumentácie, z ktorej je nepochybné, žesťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočnýchprieťahov   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote,   ústavný   súdpovažoval označenie sťažovateľkou uvedených práv v petite sťažnosti za zrejmú nesprávnosťa vymedzil predmet konania pred ústavným súdom tak, ako to je uvedené v záhlaví tohtouznesenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavnýsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konanívedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 24 C 172/03) a postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a pod sp. zn. 6 Co 42/2014.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 651/2008

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnémusúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľaduna to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Sťažovateľkou namietané konanie bolo na okresnom súde skončené (aj keď zatiaľ nieprávoplatne   z   dôvodu   sťažovateľkou   podaného   odvolania)   meritórnym   rozsudkomvyhláseným   17.   júla   2014   a   dopĺňacím   rozsudkom   vyhláseným   5.   augusta   2014.Sťažovateľka sa napriek   tomu na   ústavný   súd   obrátila   so   svojou   sťažnosťou doručenou30. októbra   2014   (podanou   na   poštovú   prepravu   28.   októbra   2014),   t.   j.   v   čase,   keďporušenie označeného základného práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, užnetrvalo a konanie o jej sťažnosti pred   ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účelochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k   právu   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Pretože sťažovateľka   sa v   predmetnej veci   domáhala   ochrany   svojho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď v namietanom konaní pred okresným súdomnamietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalodo úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde prejej zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 240/2010 a pod sp. zn. 6 Co 42/2014

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatiasťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehotedvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sasťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I.   ÚS   120/02,I. ÚS 124/04).   Zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehotyodpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnomsúde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podaniasťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Podľa zistenia ústavného súdu odvolacie konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.6 Co 240/2010 bolo ukončené uznesením sp. zn. 6 Co 240/2010 z 27. februára 2012, ktorýmkrajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu z 5. januára 2010 a vecmu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Predmetné   uznesenie   bolo   doručené   sťažovateľkeprostredníctvom jej právnej zástupkyne 2. apríla 2012. Čo sa týka odvolacieho konaniavedeného krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 42/2014, toto konanie bolo tiež ukončenézrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 42/2014 z 27. marca 2014, ktoré bolodoručené právnej zástupkyni sťažovateľky 7. mája 2014.  

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 30. októbra2014 je tak vo vzťahu k označeným konaniam podaná zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky vtejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015