znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 160/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   marca   2010 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., B., vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených   základných   práv   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Bratislava   II   pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010 doručená sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia   bližšie   neoznačených   základných   práv   v konaní   vedenom   Okresným   súdom Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   39 Er   2431/2005.   Sťažnosť   bola odovzdaná na poštovú prepravu 9. marca 2010.

Zo sťažnosti a z pripojeného uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 vyplýva, že okresný súd poveril súdnu exekútorku Mgr. A. S. (ďalej len „exekútorka“) vykonaním exekúcie. Exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré   bolo   sťažovateľom   doručené   v decembri   2005,   resp.   v januári   2006.   Sťažovatelia podali proti exekúcii v zákonnej lehote námietky. Okresný súd 31. januára 2006 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za námietky vo výške 16,585 € v lehote 15 dní od   doručenia   výzvy.   Výzva   bola   doručená   20.   februára   2000   (zrejme   má   byť správne 20. februára   2006,   pozn.).   Sťažovatelia   požiadali   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-118 z 18. septembra 2006 oslobodenie nebolo priznané. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 CoE   171/2006-133   bolo   uznesenie   okresného   súdu   zrušené   a vec   vrátená   na   ďalšie konanie. Následným uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-299 z 8. júna 2009 opätovne nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Ďalším uznesením krajského súdu   č.   k.   18 CoE   402/2009-305   z 30.   novembra   2009 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené   a 19.   januára   2010   sa   stalo   právoplatným.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia nezaplatili súdny poplatok za námietky proti exekúcii v uloženej pätnásťdňovej lehote, bolo konanie o námietkach v zmysle § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zastavené, a to uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010.

Podľa názoru sťažovateľov uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 došlo k porušeniu ich bližšie neoznačených základných práv. Porušenie práv vidia v týchto okolnostiach:

1. Ako je možné a podľa ktorého zákona sa súdny exekútor a sudca riadi, ak súhlasí so súdnymi poplatkami vo výške zodpovedajúcej 180,76 % z vymáhanej sumy.

2.   Z čoho   vypočítala   sudkyňa   výšku   súdneho   poplatku   (16   585   €,   teda 499 639,71 Sk), ktorá bola uvedená aj vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku z hodnoty 9 175,30 €, teda 276 415,09 Sk, a ako môže udeliť takémuto rozhodnutiu bez možnosti odvolania právoplatnosť.

3. Ako je možné, že okresný súd vydá exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie bez preukázania splnenia záväzku podľa notárskej zápisnice oprávneným, teda vyplatenia celej sumy 375 000 Sk zo strany oprávneného, ktorá je predmetom notárskej zápisnice.

4. Nevyplatením celej uvedenej sumy boli absolútne zmenené podmienky zmluvy, úveru a splátok. Možnosť zadržania časti tejto sumy nebola v zmluve dohodnutá, ba naopak, bola neprípustná.   Počas viac ako   štyroch   rokov   okresný   súd nevykonal žiadne   šetrenie a dokazovanie tohto stavu. Pritom mohol sám aj bez návrhu sťažovateľov exekúciu zastaviť. Okresný súd sťažovateľov od začiatku ignoroval a namiesto nimi navrhovaných úkonov vydal uznesenie z 11. februára 2010, ktoré je nezmyselné, zavádzajúce a drzé.

5. Ako je možné začať exekúciu predajom nehnuteľnosti, ak v inkriminovanom čase oprávnený nedal súhlas na takýto spôsob vymáhania (súhlas bol totiž doručený až asi po šiestich mesiacoch).

Sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 39 Er 2431/2005-317   z 11.   februára   2010   s tým,   aby   sudkyňa   bola   zaviazaná   nahradiť škody. Pre tento účel navrhujú skonfiškovať sudkyni celý majetok a z neho uhradiť všetky škody spôsobené sťažovateľom vrátane zaplatenia trov exekúcie.

Požadujú tiež, aby im boli prostredníctvom ústavného súdu doručené kópie všetkých písomností   s dátumom   a hodnotou,   na ktoré   sa   odvoláva   sudkyňa   v uznesení   okresného súdu z 11. februára 2010. Ďalej sa domáhajú aj dôsledného a dôkladného prešetrenia spisu exekútorky sp. zn. EX 166/05 „s výnimočnou pozornosťou na uloženie všetkých písomností uvedených v uznesení č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. 2. 2010“. Napokon požadujú, aby bolo bezodkladne do spisu doručené naplnenie notárskej zápisnice zo strany oprávneného, pričom v opačnom prípade žiadajú celé exekučné konanie zastaviť a vyplatiť im všetky škody spôsobené sudkyňou, okresným súdom a exekútorkou.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Hoci sťažnosť smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11.   februára   2010   o zastavení   konania   o námietkach   proti   exekúcii   pre   nezaplatenie súdneho   poplatku,   sťažnostné   námietky   nesmerujú   proti   tomuto   uzneseniu,   ale   proti upovedomeniu   o začatí   exekúcie.   Inak   povedané,   sťažovatelia   v ničom   nespochybňujú správnosť uznesenia okresného súdu. Nespochybňujú totiž, že ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo vyhovené, ale ani tú okolnosť, že súdny poplatok nezaplatili. Pritom   napadnuté   uznesenie   je   založené   práve   na   týchto   rozhodujúcich   a nesporných skutočnostiach.

Z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovatelia   nesúhlasia   s niektorými   tvrdeniami uvedenými v odôvodnení uznesenia, v ktorých okresný súd podáva chronologický prehľad relevantných   úkonov   exekučného   konania,   ku   ktorým   došlo   pred   vydaním   uznesenia. Okrem toho sú   toho názoru, že exekúcia vôbec nemala byť nariadená, lebo oprávnený nesplnil svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu. Tieto námietky však nemajú podľa názoru   ústavného   súdu   nijaký   vplyv   na   zastavenie   konania   o námietkach   z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010