znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 16/07-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti prof. Ing. V. J., DrSc., K., RNDr. Z. B., K., Z. J., K., Z, S., R., N. S., R., M. H., K. a JUDr. J. H., K., zastúpených advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 191/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo prof. Ing. V. J., DrSc., RNDr. Z. B., Z. J., Z. S., N. S., M. H. a JUDr. J. H., na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 191/03 p o r u š e n é   b o l o.  

2.   Prof. Ing. V. J., DrSc., RNDr. Z. B., Z. J., Z. S., N. S., M. H. a JUDr. J. H. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Prof. Ing. V. J., DrSc., RNDr. Z. B., Z. J., Z. S., N. S., M. H. a JUDr. J. H. p r i z n á v a úhradu   trov   konania   v sume   17   878   Sk   (slovom sedemnásťtisícosemstosedemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokátky JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2007 doručená sťažnosť prof. Ing. V. J., DrSc., K., RNDr. Z. B., K., Z. J., K., Z. S., R., N. S., R., M. H., K. a JUDr. J. H., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. H. K., K., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 191/03.

Sťažovatelia uviedli, že sa obrátili na okresný súd so žalobou z 15. novembra 2003 proti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktorou si uplatnili „postih toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného“, a žiadali určiť zodpovednosť štátu a jeho orgánov za škodu vzniknutú na majetku občanov – veriteľov subjektu H., a. s., a B., a. s., K.. Sťažovatelia uviedli, že od začatia súdneho konania do podania sťažnosti ústavnému   súdu   nebolo   v predmetnom   konaní   nariadené   jediné   pojednávanie,   hoci   ich sťažnosť orgánu štátnej správy súdu bola uznaná ako dôvodná. Preto sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.) Základné právo sťažovateľov v 1.) až 7.) rade, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 18 C 191/03, porušené.

2.)   Okresnému   súdu   Bratislava   I prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 191/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi v 1.) rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33.000,- Sk, sťažovateľovi v 2.) rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 24.600,- Sk, sťažovateľovi v 3.) rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk,   sťažovateľovi   v 4.)   rade   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   60.000,-   Sk, sťažovateľovi   v 5.)   rade   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   60.000,-   Sk, sťažovateľovi   v 6.)   rade   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   30.000,-   Sk, sťažovateľovi v 7.) rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk.

4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   16/07-16 z 15. marca   2007   ju   prijal   na   ďalšie   konanie.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovatelia a predsedníčka   okresného   súdu   oznámili,   že   súhlasia   s prerokovaním   veci   bez   ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku doručenom 14. mája 2007 oznámila, že predmetný spis sa od 7. mája 2007 nachádza na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu odvolania podaného sťažovateľmi. K sťažnosti sa nevyjadrila.

Ústavný súd si preto vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 18 C 191/03 od krajského súdu a z jeho obsahu zistil nasledovný priebeh konania.

Konanie vedené   okresným   súdom   začalo   doručením   návrhu   21.   novembra   2003. Uznesením z 12. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov návrhu   (špecifikovať   petit   v časti   úrokov   z omeškania).   Dožiadaním   z 15.   júna   2006 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I a Okresný súd Košice – okolie o vypočutie sťažovateľov.   Po   doručení   zápisníc   o výsluchoch   (13.   októbra   2006)   okresný   súd 13. novembra 2006 nariadil vo veci pojednávanie na 1. február 2007, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Sťažovatelia sa proti rozsudku odvolali a okresný súd 23. apríla 2007 predložil ich odvolanie na rozhodnutie krajskému súdu.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza   ústavný   súd   zo   svojej   ustálenej judikatúry   (napr.   I.   ÚS   76/03,   II.   ÚS   47/04, IV. ÚS 228/05), v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná, k vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, II. ÚS 66/03) vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa troch kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a spôsob, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Z hľadiska predmetu konania – žaloba o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom – tvorí vec bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nie je   právne   zložitá.   V danom   prípade   ústavný   súd   nezistil   ani   okolnosti,   z ktorých   by vyplývala skutková zložitosť veci, čo napokon potvrdzuje aj samotný priebeh konania.

2. Správanie sťažovateľov, ktorí sú navrhovateľmi v predmetnom konaní, ústavný súd   považuje   za   dostatočne   súčinnostné,   a preto   konštatoval,   že   sťažovatelia   neprispeli k namietanej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 191/03, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že namietané konanie je poznačené obdobiami nečinnosti, keď okresný súd po prijatí veci (23. novembra 2003) do rozhodnutia o nej vykonal v podstate štyri procesné úkony – vyzval sťažovateľov na doplnenie návrhu (12. august 2004), vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu (15. jún 2006), dožiadal o výsluch sťažovateľov (15. jún 2006) a uskutočnil pojednávanie, na ktorom žalobu zamietol (1. február 2007).

Vzhľadom na uvedený priebeh konania ústavný súd považuje jeho celkovú dĺžku (3 roky a 2 mesiace) za neprimeranú zložitosti veci a konkrétnym okolnostiam prípadu, a preto   rozhodol,   že   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 191/03   porušil   základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 1. februára 2007, nie je dôvodné, aby mu ústavný súd prikázal v ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov tak, ako to žiadali sťažovatelia.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ prof. Ing. V. J., DrSc., žiadal priznať finančné zadosťučinenie 33 000 Sk, sťažovateľka RNDr. Z. B. 24 600 Sk, sťažovateľka Z. J. 30 000 Sk, sťažovateľka Z. S. 60 000 Sk, sťažovateľ N. S. 60 000 Sk, sťažovateľka M. H. 30 000 Sk a sťažovateľ JUDr. J. H. 30 000 Sk. Žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenie sťažovatelia odôvodnili tým, že   sa   u nich   nekonaním   okresného   súdu   prehlbujú   pocity   bezprávia, neistoty a nespravodlivosti.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   zohľadnil   všetky   okolnosti   prípadu,   predovšetkým   celkovú   dĺžku konania a zistené obdobia nečinnosti okresného súdu a dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 20 000 Sk každému sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. H. K., K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c) a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   v celkovej   sume   35   756   Sk   (slovom tridsaťpäťtisícsedemstopäťdesiatšesť   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej pomoci urobené v roku 2007 pre sedem osôb po 2 970 Sk s uplatnením 20% zníženia, pretože išlo o právne úkony spoločne urobené pre viac osôb, a po 178 Sk režijný paušál. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci a v súlade so zásadou primeranosti priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia rovnajúcu sa polovici vzniknutého nároku, t.   j.   v sume   17   878   Sk   (slovom   sedemnásťtisícosemstosedemdesiatosem   slovenských korún).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007