znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 16/01-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2001 predbežne prerokoval podnet Ing. L. H., bytom B., zastúpeného JUDr. Ľ. Š., advokátom so sídlom v B., vo veci porušenia čl. 11, čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky odmietnutím „podnetu na začatie konania pred ústavným súdom uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 59/00 zo dňa 7. 9. 2000 na predbežnom prerokovaní podnetu“ a takto

r o z h o d o l :

Podnet Ing. L. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. januára 2001 doručené podanie Ing. L. H. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom B, označené ako „Podnet na začatie konania pred ústavným súdom“. Keďže k podnetu nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa, ústavný súd ho vyzval listom   zo   7. februára 2001, aby tento nedostatok odstránil. Navrhovateľ listom z 15. februára 2001, doručeným   ústavnému   súdu   20. februára   2001,   pripojil   k svojmu   podnetu splnomocnenie   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   pre   JUDr.   Ľ.   Š., advokáta so sídlom v B.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ sa ním domáha začatia konania vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd upravených v čl. 11, čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“).   Podľa   jeho   názoru odmietnutie jeho podnetu na začatie konania pred ústavným súdom z 24. apríla 2000, doplneného   ďalším   podaním   z 18.   júna   2000,   uznesením   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS   59/00   zo   7.   septembra   2000   v rámci   jeho   predbežného   prerokovania   „je porušením   ústavného   práva   na prednosť   medzinárodných   zmlúv pred zákonmi,   ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd, na nepremlčateľnosť základných práv a slobôd, porušením rovnosti v právach ľudí a porušením možnosti domáhať sa zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   súde“   v zmysle označených článkov ústavy.

II.

Podľa čl. 133 ústavy môže ústavný súd začať konanie na podnet fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa.   Zmyslom   a   úlohou   predbežného   prerokovania   veci ústavným súdom je zistiť, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred ústavným súdom v konkrétnej veci. Ide o zisťovanie, či prijatiu veci nebráni niektorá z okolností uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou (II. ÚS 60/99, I. ÚS 65/00) vychádzal z toho, že prípadné protiústavné a protizákonné meritórne, ale i nemeritórne rozhodnutia ústavného súdu nie   sú   napadnuteľné   podnetom,   nakoľko   právomoc   ústavného   súdu   je   taxatívne vymedzená v čl. 125 až 129 a čl. 130 ods. 3 ústavy. Do tejto právomoci nepatrí také konanie,   ktoré   požadoval   navrhovateľ.   O ochranu   základných   práv   a slobôd   sa v takomto prípade možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov.

Na základe tejto skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde podnet navrhovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnený.