SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 159/2025-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bez právneho zastúpenia, proti postupu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2Svk/22/2024 a Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 11UL/1/2018 takto
r o z h o d o l :
1. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 10. januára 2025 osobne doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa spísaná bez právneho zastúpenia advokátom, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom najvyšším správnym súdom pod sp. zn. 2Svk/22/2024 a v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11UL/1/2018. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu pre konanie pred ústavným súdom a uviedol, že sa zaväzuje na písomné doplnenie tohto podania, ktoré podal len z dôvodu zachovania zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. K tomuto návrhu neboli pripojené žiadne prílohy a neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody.
2. Ústavný súd v záujme poskytnutia materiálnej ochrany a hospodárnosti konania lustráciou vo verejne dostupnej databáze súdnych rozhodnutí zistil, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. 11UL/1/2018-93 zo 7. mája 2020 odmietol návrh sťažovateľa na umorenie listiny. O odvolaní navrhovateľov (aj sťažovateľ) rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2CoD/4/2021 z 15. októbra 2021, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/170/2022 z 30. septembra 2024 tak, že dovolanie odmietol. V súčinnosti s mestským súdom ústavný súd zistil, že rozhodnutie dovolacieho súdu bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 5. novembra 2024.
3. Ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľ domáha aj vyslovenia porušenia svojich označených práv v inom konaní vedenom najvyšším správnym súdom pod sp. zn. 2Svk/22/2024. Z verejne dostupnej databázy súdnych rozhodnutí vyplýva, že najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 2Svk/22/2024 z 30. októbra 2024 odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa a zamietol jeho návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že sťažovateľ kasačnou sťažnosťou zo 17. júla 2024 napadol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/122/2020-47 z 29. mája 2024. Tento rozsudok bol sťažovateľovi (žalobca v konaní) doručený 14. júna 2024 a lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula 15. júla 2024. Kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ po lehote a podľa § 443 ods. 5 Správneho súdneho poriadku nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty.
4. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať náležitosti predpísané zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
5. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem iných náležitostí obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
6. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
7. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania (sťažnosť fyzickej osoby) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
8. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola podaná bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia ako blanketné podanie. V zákonnej dvojmesačnej lehote musí byť podaná ústavná sťažnosť obsahujúca aspoň základné (nosné) skutkové a právne dôvody, ktoré tvoria jej samotný obsah a zároveň určujú rozsah požadovanej ústavnej ochrany, ktorým je ústavný súd viazaný. Včas uplatnené dôvody môžu byť sťažovateľom následne argumentačne rozvité a doplnené aj po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Vždy však musí ísť o argumentačnú líniu dopĺňajúcu skutkové a právne dôvody, ktoré boli aspoň stroho uplatnené v zákonnej lehote. Po uplynutí tejto lehoty nemožno dopĺňať nové, dovtedy neuplatnené dôvody ústavnej sťažnosti.
9. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal v zákonnej lehote len blanketné podanie, ktoré neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré by bolo možné na výzvu ústavného súdu doplniť, nebolo možné ani uplatniť postup podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. Ústavná sťažnosť sťažovateľa teda v oboch svojich častiach nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, ktoré nie je možné účinne doplniť po uplynutí lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd už pri predbežnom prejednaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku uznesenia).
11. Ústavný súd konštatuje, že nie sú splnené ani predpoklady na ustanovenie advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, pretože ide o zjavne neúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, a tento návrh zamietol (bod 1 výroku uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu