znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 159/2022-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov predbežne prerokoval návrh navrhovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛ na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. k. VP/180/21/K z 13. októbra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Návrh o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a argumentácia v návrhu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. februára 2022 doručený návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. k. VP/180/21/K z 13. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“).

2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka bola vymenovaná do funkcie člena dozornej rady Závodisko, š. p. (ďalej len „štátny podnik“), 15. decembra 2020. Uznesením č. 924 z 22. júna 2021 začal výbor proti navrhovateľke konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor ju zároveň požiadal o zaujatie stanoviska na účely konania vo veci ochrany verejného záujmu.

3. Navrhovateľka sa k uzneseniu o začatí konania vyjadrila prostredníctvom podania na Úrade vlády Slovenskej republiky, v ktorom uviedla, že požadované oznámenie za rok 2020 o majetkových pomeroch, funkciách, zamestnaniach podala do 30 dní od ujatia sa funkcie

14. januára 2021. Dané tvrdenie zopakovala v liste adresovanom výboru zo 6. septembra 2021, v ktorom uviedla, že požadované oznámenie podala v termíne 30 dní od menovania do funkcie vedúcemu úradu Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka Slovenskej republiky. Predošlé uvedené vyjadrenia verejnej funkcionárky odstúpil Úrad vlády Slovenskej republiky výboru listom z 28. septembra 2021. Navrhovateľka zaslala výboru 6. októbra 2021 list (s názvom stanovisko k uzneseniu 924 – oprava), v ktorom uviedla, že bola toho názoru, že za rok 2020 podávala toto oznámenie, čo sa ukázalo ako mylné, preto obratom posiela toto oznámenie.

4. Výbor prijal 13. októbra 2021 napadnuté rozhodnutie v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov č. k. VP/180/21/K z dôvodu porušenia povinnosti navrhovateľky podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona a uložil navrhovateľke pokutu v sume 1 133 eur.

5. Navrhovateľka argumentuje, že jej majetkové pomery za rok 2020 sa žiadnym výraznejším spôsobom neodlišovali od majetkových pomerov za rok 2019. Za rok 2020, konkrétne za polovicu mesiaca december 2020 navrhovateľke ako členke dozornej rady štátneho podniku bola vyplatená odmena za výkon verejnej funkcie v sume 98,49 eur.

6. Navrhovateľka je toho názoru, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 odsek 1 ústavy, keďže výbor v napadnutom rozhodnutí nedostatočne objasnil skutkový stav a „rezignoval na námietky uvádzané navrhovateľom. Nezohľadnil nepriaznivé okolnosti v živote sťažovateľa, jeho dovtedajšiu neskúsenosť s výkonom funkcie verejného činiteľa, dĺžku obdobia jej výkonu v roku 2020 (15 dní), výšku odmeny za ňu (98,49 eur.)“.

7. Navrhovateľka poukazuje na hrubý nepomer uloženej pokuty (1 133 eur) so skutočnou odmenou za výkon 15-dňovej verejnej funkcie (98,49 eur) a žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie výboru zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

II.

Posúdenie veci ústavným súdom

8. Podľa čl. 10 ods. 2 prvej vety ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata verejnej funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.

9. Ústavný súd v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzení rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom ich funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).

10. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona (III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).

11. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda, že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím, ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017, II. ÚS 183/2021).

12. Z ustanovení zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (§ 234 a nasl.) vyplýva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či je rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.

13. Ústavný súd návrh navrhovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné náležitosti podania a návrhu na začatie konania (§ 39 a § 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 236 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí bez výnimky spĺňať všeobecné náležitosti, pokiaľ ide o formu a obsah. Táto požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania a na každého navrhovateľa. Návrh, ktorý nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným súdom, pričom ústavný súd takýto návrh odmietne (PL. ÚS 46/2015).

15. Návrh na preskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci vydaného v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) v spojení s § 39 a osobitnú náležitosť podľa § 236 zákona o ústavnom súde.

16. Ústavný súd konštatuje, že posudzovaný návrh neobsahuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti požadované zákonom o ústavnom súde.

17. Navrhovateľka nesplnila podmienku povinného právneho zastúpenia (§ 34 a § 43 zákona o ústavnom súde) v konaní pred ústavným súdom a k ňou spísanému návrhu nepriložila splnomocnenie na zastupovanie. V návrhu chýba tiež dátum narodenia navrhovateľky.

18. Napriek tomu, že ústavný súd výzvou z 3. marca 2022 vyzval navrhovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu, navrhovateľka tak v určenej lehote neurobila. Preto ústavnému súdu neostávalo iné, ako odmietnuť jej návrh podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nedostatok zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu