znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 159/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., P., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 131/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára 2010 doručená sťažnosť J. O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 131/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   najmä vyplynulo, že: «(...) Sťažovateľ podal   prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu na Okresný súd Prešov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   o zákaze   s   nakladaním   s nehnuteľnosťou   dňa 2. mája 2008. Právnej veci bola pridelená sp. zn. 20 C 131/2008. Dňa 13. júla 2008 bolo rozhodnuté Okresným súdom Prešov o predbežnom opatrení. Sťažovateľ sa odvolal a po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove bol spis vrátený dňa 30. septembra 2008 späť na Okresný   súd   Prešov.   Sťažovateľ   „Sťažnosťou   na   prieťahy   v   súdnom   konaní“   zo   dňa 6. apríla   2009   adresovanou   predsedovi   Okresného   súdu   Prešov   namietal   prieťahy   a domáhal sa ich odstránenia. Odpoveďou predsedu súdu na sťažnosť zo dňa 20. apríla 2009, bola sťažnosť vyhodnotená ako neodôvodnená. Okresný súd Prešov však do dnešného dňa nekoná, a v súdnom konaní nebolo od podania obžaloby dňa 2. mája 2008 do dnešného dňa vytýčené ani prvé pojednávanie. (...)»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, «aby Ústavný súd SR   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a   po prerokovaní prijatej sťažnosti, zohľadniac aj utrpenú nemajetkovú ujmu, ktorú sťažovateľ odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorá vyplýva zo situácie, keď bolo porušené jeho predkupné právo, hoci vykonal všetky nevyhnutné úkony, vrátane akceptácie návrhu na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a osoba, ktorá získala v rozpore so zákonom tento podiel, nakladá s týmto podielom a uspokojivá mimosúdna dohoda nie je možná. Tento stav neistoty,   poníženosti,   nespravodlivosti   a   nedôvery   v   účinné   a   spravodlivé   súdne prejednávanie   a   rozhodovanie   jeho   veci   Okresným   súdom   Prešov,   ktorý   je   nečinný   aj napriek sťažnosti, a uvedomujúc si, že túto nemajetkovú ujmu nie je možné dostatočne vykompenzovať   len   konštatovaním   porušenia   článku   48   Ústavy   SR,   článku   6   ods.   1 Dohovoru v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Prešov a preto sťažovateľ navrhuje, aby mu bolo priznané aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 44.670,17 eur. Táto suma je odôvodnená nasledovne:

Za 3/4 spoluvlastnícky podiel na parcele požadoval preukázateľne predávajúci, ktorý porušil predkupné právo, od sťažovateľa sumu 13.277,57 eur (400.000,- Sk), čo činilo 2,29 eur (69,- Sk) za 1 m2 (pri približnej rozlohe tohto pozemku 5.775,75 m2).

Súčasná cena za 1 m2 v Prešove činí najmenej 59,75 eur (1.800, -Sk) za 1 m2. Zisk sťažovateľa by pri odkúpení % podielu pozemkov (v približnej rozlohe 5.775,75 m2) za cenu 13.277,57 eur (400.000,- Sk), za ktorú mu bolo ponúknuté odkúpiť nehnuteľnosť a jej následnom predaji za trhovú cenu vo výške 345.101,06 eur (10.396.514,60 Sk), t. j. 59,75   eur   krát   5.775,75   m2,   činil   331.873,49   eur   (9.996.530,70Sk),   (čiže   345.101,06- 13.227,57 eur = 331.873,49 eur).

Úroková sadzba NBS platná v čase keď bola podaná žaloba, t. j. k 2. máju 2008 činila 4,25 %p. a..

Keďže sťažovateľ nemôže v dôsledku nečinnosti súdu užívať sumu, ktorú by bol získal odpredajom a po následnom odpočítaní výdavku na kúpu pozemku, navrhujeme aby bola ako suma nemajetková ujma vyčíslená ako suma, ktorá činí dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS zo sumy zisku za obdobie od podania žaloby do konania súdu vo veci, t. j. 8,5 % zo sumy 331.824,03 eur, za 19 mesiacov (tj. za 19 mesiacov úrok vo výške 13,46 %) nekonania vo veci, čo činí: 44.670,17 eur. (...)

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vydal tento nález:

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 131/2008 porušil základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 131/2008 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. O. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 44.670,17 € (slovom : štyridsaťštyritisíc šesťstosedemdesiat eur a sedemnásť centov), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. O. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume tak, ako bude vyčíslená na   výzvu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   ktorú   je   Okresný   súd   Prešov   povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. H. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 131/08 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Z   obsahu   samotnej   sťažnosti   vyplýva,   že   predmetný   spis   bol   okresnému   súdu (po rozhodnutí   o   odvolaní   sťažovateľa)   vrátený   30.   septembra   2008   a sťažovateľ   podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom súdnom konaní 6. apríla 2009, pričom predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 20. apríla 2009 uviedol, že okresný súd aj medzičasom odstraňoval prekážky konania, keďže bolo zistené, že žalovaný v 1.   rade „zomrel   a súd   zisťoval   jeho   dedičov.   Doručoval   dedičom   návrh   na   začatie konania.“. Napokon predseda okresného súdu uistil sťažovateľa, že bude „vec sledovať do jej právoplatného skončenia“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov. V okolnostiach   danej   veci   od   odpovede   predsedu   okresného   súdu,   ktorý   prisľúbil odstránenie   prieťahov   v napadnutom   konaní,   do   podania   predmetnej   ústavnej   sťažnosti neuplynulo dostatočne dlhé časové obdobie a vzhľadom aj na úmrtie účastníka konania nebolo možné dostatočne objektívne preveriť, či predseda okresného súdu v napadnutom konaní prijal skutočne účinné prostriedky nápravy.  

Postup   okresného   súdu   v danej   veci   –   napriek   určitému   obdobiu   nečinnosti okresného súdu – sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru.   S ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   a   v súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou   činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup okresného súdu   v označenom   konaní po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na ďalšie konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010