znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 159/05-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6. júla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. D., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu   Bratislava   I   č. k.   5 T 43/04   z   27. septembra 2004   a   postupom   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. D. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája 2005 doručené   podanie   V.   D.,   toho   času   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“, v ktorom namieta postup a rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 T 43/04 z 27. septembra 2004, ako aj postup   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“). Označeným rozsudkom okresného súdu   bol sťažovateľ v rámci obnovy konania uznaný vinným z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 247 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pričom súd v tomto rozsudku upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudky   Okresného   súdu   v Liptovskom   Mikuláši   sp.   zn.   2   T   85/91   z   23. marca 1992, okresného súdu sp. zn. 5 T 7/98 zo 17. februára 1998, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 T 229/97 z 10. marca 1999 a okresného súdu sp. zn. 6 T 53/99 z 22. januára 2001.

Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   namieta,   že   aj   keď   bol   označeným   rozsudkom okresného súdu, „oslobodený spod činu lúpeže“, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov a desať mesiacov, bol ponechaný naďalej vo výkone trestu odňatia slobody, čo považuje za protiprávne, a preto žiada ústavný súd po preskúmaní jeho veci o „spravodlivé rozhodnutie“.

Ústavný   súd   vyhodnotil   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy.   Keďže   podanie   sťažovateľa   neobsahovalo   v predloženom   znení   náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby   v určenej   lehote   doplnil   sťažnosť   o chýbajúce   náležitosti,   a poučil   ho   o možnosti odmietnuť jeho podanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   podanie   sťažovateľa   ani   po doplnení neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde; neobsahuje najmä návrh rozhodnutia, akého sa sťažovateľ domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), označenie, ktoré základné práva a slobody sa podľa sťažovateľa porušili [(§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde)], a vo vzťahu k ministerstvu ani označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia, alebo iného zásahu, ktorým mali byť porušené základné práva alebo slobody sťažovateľa [(§ 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní uznesením odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nesplnenia náležitostí predpísaných zákonom.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   poukazuje   tiež   na   skutočnosť, že sťažovateľ   nevyčerpal   riadne   opravné   prostriedky   proti   napadnutému   rozsudku okresného   súdu   (§   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   a svoju   sťažnosť   proti   tomuto rozsudku doručil ústavnému súdu po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá aj dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu neprípustnosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005