znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 158/2014-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10. septembra 2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa o sťažnosti I. J., zastúpeného advokátom Mgr. Lubomírom Kadurom,   Advokátska   kancelária,   Republiky   16,   Žilina,   ktorou   namieta   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.   20   CbZm   3/2010   v období   po   nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 450/2010 zo 17. februára 2011 p o r u š e n é   b o l o.

2. I. J. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť I. J. trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Lubomíra Kaduru, Republiky 16, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 158/2014-10   z 24.   apríla   2014   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   I. J.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2008 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 85 516 $ (po prepočítaní 75 805,11 €) proti... (ďalej len „odporca v 1. rade“), M. M. (ďalej len „odporca v 2. rade“) a V. B. (ďalej len „odporca v 3. rade“, spolu len „odporcovia“). Okresný súd vydal 15. júla 2008   zmenkový   platobný   rozkaz   sp.   zn.   20 Zm 5/2008   v   prospech   sťažovateľa. Dňa 4. augusta 2008   podali   odporcovia   proti   označenému   zmenkovému   platobnému rozkazu námietky, ktoré okresný súd uznesením č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 zamietol s odôvodnením, že boli podané oneskorene. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20   Zm   5/2008-11   z   10.   septembra   2008   podali   odporcovia   odvolanie,   o   ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 13 CoZm 1/2009 zo 6. mája 2009 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vec bola na okresnom súde ďalej vedená pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010.

Sťažovateľ   25.   októbra   2010   doručil   ústavnému   súdu   sťažnosť,   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 CbZm 3/2010. Ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 450/2010-24 zo 17. februára 2011 konštatoval   porušenie   sťažovateľom   označeného   základného   práva,   prikázal   okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 tak,   že   zmenkový   platobný   rozkaz   č.   k.   20   Zm   5/2008-17   z   15.   júla   2008   voči odporcovi v 1. a 3. rade v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 10 933 $ zrušil a konanie zastavil;   voči odporcovi   v 1.   rade   o   zaplatenie   43   832,09   $   zmenkový   platobný   rozkaz č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 zrušil a konanie zastavil; voči odporcovi v 3. rade v časti   o zaplatenie   zmenkovej   sumy   27   323,69   $   zmenkový   platobný   rozkaz č. k. 20 Zm 5/2008-17 z   15.   júla   2008   zrušil;   zmenkový   platobný   rozkaz   č.   k. 20 Zm 5/2008-17   z 15.   júla   2008   v   časti   o   náhradu   trov   konania   zrušil   a   vo   zvyšnej časti zmenkový   platobný   rozkaz   č. k. 20 Zm   5/2008-17   z   15.   júla   2008   voči   odporcovi v 1. rade zrušil a voči odporcovi v 3. rade ponechal v platnosti s tým, že o náhradu trov konania   rozhodne   samostatným uznesením   po   právoplatnosti   veci   samej.   Rozsudok okresného   súdu   č. k. 20 CbZm 3/2010-139   z   19.   mája   2011   v   spojení   s   potvrdzujúcim rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   13   CoZM   4/2011-178   z   9.   februára   2012   nadobudol právoplatnosť 16. februára 2012.

Sťažovateľ   18.   júna   2012   podal   súdnemu   exekútorovi   B.   K.   (ďalej   len   „súdny exekútor“)   návrh   na   vykonanie   exekúcie   proti   odporcovi   v 3.   rade   na vymoženie   sumy 47 259,31 € s príslušenstvom na podklade zmenkového platobného rozkazu okresného súdu č.   k.   20   Zm   5/2008-17   z   15.   júla   2008   v   spojení   s   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 a rozsudkom krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178 z 9. februára 2012. Súdny exekútor vyzval sťažovateľa výzvou sp. zn. EX 822/2012 z 13. novembra 2012, aby bezodkladne po jej doručení opravil návrh na vykonanie exekúcie a   exekučný   titul   v   časti   dátumu   narodenia   odporcu   v 3.   rade   z nesprávneho   dátumu 20. júl 1962 na správny dátum 28. júl 1962.

Sťažovateľ požiadal krajský súd podaním doručeným 20. novembra 2012 o opravu chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozsudku krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178 z 9. februára 2012 spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume narodenia odporcu v 3. rade podľa   §   164   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   s odôvodnením,   že v rozsudku   krajského   súdu   je   uvedený   nesprávne   dátum   narodenia   V. B.   20.   júl   1962, pričom správne má byť 28. júl 1962. Krajský súd sťažovateľovi prípisom zo 4. decembra 2012 oznámil, že s ohľadom na to, že odporca v 3. rade je označený s uvedením rovnakého dátumu narodenia ako v rozsudku krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178 z 9. februára 2012   aj   v   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   zmenkového   platobného   rozkazu,   ako   aj v písomnom   vyhotovení   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   20 CbZm   3/2010-139 z 19. mája 2011,   je   potrebné,   aby   o   sťažovateľovom   návrhu   na opravu   chyby   rozhodol okresný súd. Krajský súd súčasne s pokynom na rozhodnutie o sťažovateľovom návrhu na opravu dátumu narodenia odporcu v 3. rade spis vrátil okresnému súdu, kde bol doručený 20. decembra 2012.

Keďže   o   oprave   chyby   v   písaní   nebolo   okresným   súdom   žiadnym   spôsobom rozhodnuté,   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   4.   októbra   2013   sťažnosť na prieťahy v konaní, nebol však o spôsobe jej vybavenia vyrozumený.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   ďalej   uviedol,   že   okresný súd o jeho   návrhu   na   opravu   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   20   CbZm   3/2010-139 z 19. mája 2011 dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že v zmysle § 164 OSP tak bol povinný urobiť   do 30 dní   od   jeho   podania.   Za   tejto   situácie   nemôže   sťažovateľ   viesť   exekúciu na vymoženie povinnosti uloženej odporcovi v 3. rade. Okresný súd nerozhodol o návrhu sťažovateľa na opravu a ani naň nijako nereagoval vyše roka. Pre sťažovateľa to znamená, že hoci návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podal ešte 13. mája 2008, dosiaľ sa   objektívne   nemôže   domôcť   svojho   práva.   Suma,   ktorá   je   predmetom   konania predstavovala   sťažovateľove   celoživotné   úspory,   mala   prispieť   na   uspokojenie   jeho základných životných potrieb aj s ohľadom na jeho blížiaci sa dôchodkový vek. Sťažovateľ zdôraznil, že k prieťahom pri rozhodovaní o jeho žiadosti o vykonanie opravy rozhodnutia nijako neprispel, ide o vec právne jednoduchú, napriek tomu čelí právnej neistote spolu už viac než päť rokov.

Na tomto základe sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 20 CbZm/3/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   I. J.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3 500,-   €   (slovom: tritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný I. J. vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť I. J. trovy konania v sume 275,94 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Lubomíra Kaduru, ul. Republiky 16, 010 01 Žilina do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 158/2014-10 z 24. apríla 2014 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný   súd   si   od   predsedu   okresného   súdu   vyžiadal   aj   vyjadrenie   k   sťažnosti. Predseda okresného súdu na žiadosť ústavného súdu reagoval prípisom č. 1 SprS 20/2014 z 20. júna 2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Pri vybavení sťažnosti tunajším súdom bolo konštatované, že došlo k prieťahom, avšak je potrebné upozorniť na dlhotrvajúci stav nedostatočného   personálneho   obsadenia,   na   ktoré   sme   viackrát   upozorňovali,   avšak bezvýsledne, a to aj napriek tomu, že ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/- 32 sudcov.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   nie   je   možné   konať   bez   prieťahov   za   takého   stavu, čo žiadame zohľadniť.

Zároveň   Vám   oznamujeme,   že   súhlasíme   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Z obsahu spisového materiálu vo veci vyplýva, že žalobca podal na Krajskom súde prostredníctvom   jeho právneho zástupcu žiadosť   o   vykonanie   opravy chyby v rozsudku Krajského   súdu   v   Žiline   č.   k.   19CoZm/4/20111-178   dňa   20.11.2012.   Na   základe   tejto žiadosti si Krajský súd v Žiline vyžiadal predmetný spis na zapožičanie.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žiadosti o opravu rozsudku Krajského súdu v Žiline uviedol, že týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina, pričom v záhlaví tohto rozhodnutia Krajský súd v Žiline nesprávne uviedol dátum narodenia žalovaného v 3. rade - V. B., bytom... Pritom poukázal na to, že totožnosť žalovaného   v   3.   rade   bola   v   tejto   veci   zisťovaná   predložením   občianskeho   preukazu žalovaného v 3. rade na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 8. 3.2011. Na preukázanie nesprávnosti uvádzaného dátumu narodenia žalovaného v 3. rade predložil fotokópiu prvej strany zápisnice, obsahujúcu číslo občianskeho preukazu žalovaného v 3. rade (OP č...) a výpis z registra obyvateľov zo dňa 9. 11. 2012, z ktorého vyplýva správny dátum narodenia žalovaného v 3. rade, a to 28. 7. 1962.

K žiadosti žalovaného v 3. rade na opravu rozsudku Krajského súdu v Žiline sa Krajský súd v Žiline vyjadril žalovanému v 3. rade podaním zo dňa 4. 12. 2012, podľa obsahu   ktorého   ho   upovedomil   o   tom,   že   o   jeho   žiadosti   na   opravu   musí   primárne rozhodnúť Okresný súd Žilina, ktorý konal vo veci v prvom stupni, nakoľko rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tvorí jednoliaty celok s rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, a to s vydaným   zmenkovým   platobným   rozkazom   a   s   rozsudkom   súdu   prvého   stupňa   a   až následne   v   závislosti   od   rozhodnutia   prvostupňového   súdu   môže   o žiadosti   rozhodnúť odvolací   súd.   V   nadväznosti   na   uvedené   predložil   Krajský   súd   v Žiline   predmetný   spis Okresnému súdu Žilina spolu s prípisom, aby vykonal dôsledné šetrenie k správnemu údaju o dátume narodenia žalovaného v 3. rade a podľa jeho výsledku, aby rozhodol o návrhu žalobcu na vykonanie opravy nesprávnosti záhlavovej časti rozsudku, ktorá má spočívať v dátume narodenia žalovaného v 3. rade.

Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že samotný žalobca v žalobe zo dňa 7. 5. 2008 uviedol rodné číslo žalovaného v 3. rade ako... Následne tunajší súd vychádzajúc z   tohto   rodného   čísla   uvádzal   vo   všetkých   rozhodnutiach   v   tejto   veci   údaj   o dátume narodenia žalovaného v 3. rade ako 20. 7. 1962 (výzva na SUP zo dňa 25.6.2008 - č. l. 12 spisu, zmenkový platobný rozkaz č. k. 20Zm 5/2008-17 zo dňa 15.7.2008, uznesenie č. k. 20Zm 5/2008-31 zo dňa 10.9.2008, uznesenie o poplatkovej povinnosti č. l. 52, č. l. 54, č. l. 155,   č.   l.   157   spisu).   Zároveň   tento   dátum   narodenia   žalovaného   v   3.   rade   uvádzal vo svojich písomnostiach aj právny zástupca žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby - č. l. 126 spisu, vyčíslenie trov - č. l. 137 spisu, odvolanie - č. l. 150 spisu ) a dokonca aj právny zástupca   žalovaného   v   1.   a   3.   rade   (námietky   -   č.   l.   20   spisu,   plnomocenstvo   udelené právnemu   zástupcovi   žalovaným   v   3.   rade   -   č.   l.   23   spisu,   odvolanie   voči   uzneseniu č. k. 20Zm 5/2008-31 zo dňa 10.9.2008 - č. l. 33 spisu + č. l. 37 spisu, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní - č. l. 64 spisu, plnomocenstvo zo dňa 11.1.2011 - č. l. 65 spisu, odvolanie č. l. 152 spisu, špecifikácia trov právneho zastúpenia - č. l. 184). Tento dátum narodenia   prevzal   do   svojich   rozhodnutí   aj   Krajský   súd   v   Žiline   (uznesenie   č.   k. 13CoZm/1/2009-46   zo dňa   6.   5.   2009,   rozsudok   č.   k.   13CoZm/4/2011-178   zo   dňa 9. 2. 2012), pričom dátum narodenia žalovaného v 3. rade 20. 7. 1962 bol uvedený aj v zápisnici Krajského súdu v Žiline o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 9. 2. 2012 - č. l. 175 spisu. Dátum narodenia 28. 7. 1962, resp. rodné číslo... žalovaného v 3. rade bol uvedený iba na zmenke - č. l. 8 a na potvrdení o vklade v hotovosti - č. l. 111 spisu. Okrem uvedeného,   žalobca   odvodzoval   prostredníctvom   právneho   zástupcu   správnosť   údaja o dátume   narodenia   žalovaného   v   3.   rade   od   predloženého   občianskeho   preukazu na pojednávaní   pred   Okresným   súdom   Žilina   dňa   8.   3.   2011,   na   ktorom   sa   žalovaný v 3. rade prezentoval občianskym preukazom č... (č. l. 75 spisu), avšak podľa úradného záznamu tunajšieho súdu zo dňa 31. 7. 2008 o nahliadaní žalovaného v 3. rade do súdneho spisu bola jeho totožnosť overená podľa Občianskeho preukazu č... (č. l. 17 spisu). Spis spolu so žiadosťou žalobcu a prípisom Krajského súdu v Žiline na vykonanie opravy rozhodnutí tunajšieho súdu v časti dátumu narodenia žalovaného v 3. rade bol vyššej súdnej úradníčke predložený na základe pokynu sudcu zo dňa 3. 1. 2013 predložený dňa 7. 1. 2013. Po oboznámení sa s podaním právneho zástupcu žalovaného v 3. rade a prípisom   Krajského   súdu   v   Žiline   bolo   v   zmysle   pokynu   Krajského   súdu   v   Žiline vykonávané dôkladné šetrenie správneho údaja o dátume narodenia žalovaného v 3. rade. Napr. dňa 19. 2. 2013 realizoval súd lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 19. 2. 2013, na základe ktorej bola zistená totožnosť osoby - V. B., nar. 28. 7. 1962, r. č..., bytom... Žiadosťou zo dňa 21. 2. 2013 požiadal tunajší súd Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Žiline o oznámenie informácie o držiteľovi občianskeho preukazu E... a S... Na základe informácie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline, doručenej súdu dňa 8. 3. 2013, bolo zistené, že držiteľom týchto občianskych preukazov je V. B., r. č... Následne bol spis dňa 19. 3. 2013 opätovne predložený vyššej súdnej úradníčke.

Po   preverení   správneho   dátumu   narodenia   žalovaného   v   3.   rade   bolo   potrebné postupovať podľa ustanovenia § 164 OSP. Keďže použitie nesprávneho dátumu narodenia žalovaného v 3. rade, resp. rodného čísla v žalobe zo dňa 7. 5. 2008 sa prenieslo tak do písomností tunajšieho súdu a do nasledujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu,   ako aj do písomností účastníkov konania a ich právnych zástupcov, pričom sa jednalo o zjavnú nesprávnosť, bolo potrebné zo strany tunajšieho súdu opraviť postupom podľa ustanovenia § 164 OSP v spojení s ustanovením § 175 ods. 8 OSP a 167 ods. 2 OSP všetky rozhodnutia Okresného súdu Žilina vyhotovené v tejto veci a následne predložiť spis Krajskému súdu v Žiline.   Tieto   úkony   však   vyžadujú   vzhľadom   na   rozsah   a   charakter   potrebnej   opravy dostatok času, pričom bolo potrebné zvoliť vhodný, a zároveň správny procesný postup

-spôsob   opravy,   keďže   táto   oprava   bude   mať   dopad   na   všetky   rozhodnutia   vo   veci. S poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že sa jedná o právoplatne skončený spis, napriek   tomu,   že   bol   pripravený   na   vybavenie,   vyššej   súdnej   úradníčke   sa   opravné uznesenie v dôsledku mimoriadneho zaťaženia aktívnymi spismi oddelení K, R, Cbi, Zm a CbZm nepodarilo zrealizovať.

Za   vzniknuté   omeškanie   s   vybavením   veci   sa   ospravedlňujem.   Napriek   tomu,   že pridelené spisy sa snažíme vybavovať priebežne, niekedy ani pri vynaložení maximálneho úsilia nie je možné pri terajšom nápade vecí vybaviť všetky veci v primeranom čase, a to napriek tomu, že v práci trávime oveľa viac času ako len ustanovený pracovný čas.“

Sťažovateľ   sa   k prípisu   predsedu   okresného   súdu   vyjadril   podaním   doručeným ústavnému súdu 30. júla 2014, v ktorom uviedol: «Je faktom, že Okresný súd Žilina vydal dňa 21. 1. 2014 Uznesenie č. k. 20CbZm 3/2010, ktorým bola vykonaná oprava vydaných rozhodnutí a toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 2. 2014.

Sme   však   toho   názoru,   že   uvedená   skutočnosť   nič   nemení   na   tom,   že   postupom Okresného súdu Žilina došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukazujeme na to, že sťažovateľ podal žiadosť o opravu rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Žiline dňa 19. 11. 2012. Dňa 24. 6. 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tejto veci dopyt a opakovane žiadal o opravu horeuvedených rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Žiline. Dňa 22. 8. 2013 podal   dopyt   vo   veci   samotný   sťažovateľ.   Dňa   4.   10.   2013   podal   sťažovateľ   sťažnosť predsedovi Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. Podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku „Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť“.

Z uvedeného vyplýva, že po neprimeraných prieťahoch, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia vo veci samej (ktoré konštatoval Ústavný súd SR už v predchádzajúcom konaní o   sťažnosti   v   tej   istej   veci)   Okresný   súd   Žilina   bol   opäť   nečinný   vyše   roka   v   celkom jednoduchej procesnej veci. Samotný Okresný súd Žilina prieťahy priznal.

Okrem dôvodov, ktoré sme uviedli vo svojej sťažnosti poukazujeme tiež na to, že v prejednávanej   veci   podal   sťažovateľ   sa   domáhal   uspokojenia   svojho   nároku, vyplývajúceho   z   rozsudku   20CbZm   3/2010-139   zo   dňa   19.   05.   2011   cestou   exekúcie a odvtedy začal povinný v rade 3. V. B. (ktorý ako jediný disponoval majetkom, z ktorého by bolo   možné   nárok   sťažovateľa   uspokojiť)   mariť   exekučné   konanie   zaťažovaním   svojho majetku a jeho prevádzaním na tretie osoby. Nečinnosťou Okresného súdu vo veci opravy rozsudku tak došlo k výraznému oslabeniu právneho postavenia sťažovateľa.

Domnievame sa preto, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.500,- € je namieste aj z tohto dôvodu. Sťažovateľ sa dostal do ťažkej finančnej situácie, kedy je odkázaný na poberanie starobného dôchodku v minimálnej výške a doteraz sa mu v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Žilina nepodarilo reálne sa domôcť svojho práva. Z týchto dôvodov trváme na podanej sťažnosti, pričom nežiadame, aby Ústavný súd prikázal Okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov vzhľadom na medzičasom vydané opravné uznesenie.»

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Vzhľadom   na   tieto oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo   spisu   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   20   CbZm   3/2010   (pôvodne vedeného pod sp. zn. 20 Zm 5/2008) ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania:

- návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený 13. mája 2008;

-   25.   júna 2008   okresný   súd vyzval sťažovateľa   na zaplatenie súdneho   poplatku (poplatok   bol   uhradený   4.   júla   2008),   v   ten   istý   deň   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa aj na predloženie potrebného počtu rovnopisov návrhu;

- okresný súd zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 15. júla 2008 uložil odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi zmenkovú sumu 85 516 $ so 6 % úrokom z označenej sumy od 12. decembra 2006 do zaplatenia;

-   4.   augusta   2008   boli   okresnému   súdu   doručené   námietky   odporcu   v   1.   rade a odporcu v 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 15. júla 2008;

- okresný súd uznesením č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 rozhodol o zamietnutí námietok odporcov z dôvodu, že boli podané oneskorene;

-   odporcovia   v   1.   a 3.   rade   doručili   8.   októbra   2008 okresnému   súdu   odvolanie proti jeho   uzneseniu   z   10.   septembra   2008,   spis   bol   krajskému   súdu   predložený 3. marca 2009;

- krajský súd uznesením sp. zn. 13 CoZm 1/2009 zo 6. mája 2009 rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého uznesenia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, spis bol okresnému súdu doručený 15. mája 2009;

- dňa 18. mája 2009 okresný súd expedoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;

- uznesením sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 11. januára 2010 okresný súd uložil odporcom zaplatiť súdny poplatok za podané námietky;

-   18.   februára   2010   bola   vec   pridelená   do   senátu   20   CbZm   a   označená   sp.   zn. 20 CbZm 3/2010, dňa 9. marca 2010 bol spis predložený zákonnej sudkyni;

-   pokynom   zákonnej   sudkyne   z   18.   mája   2010   bol   spis   predložený   vyššiemu súdnemu   úradníkovi   pre   účely   prípravy   pojednávania   vo   veci,   vyšší   úradník   vrátil   vec s pripojenými rozhodnutiami zákonnej sudkyni 12. augusta 2010;

-   4.   novembra   2010   zákonná   sudkyňa   nariadila   termín   pojednávania na 27. január 2011, ktorý bol následne zrušený na žiadosť o odročenie zo strany odporcu v 3. rade;

- 18. januára 2011 nariadil okresný súd pojednávanie na 8. marec 2011, ktoré bolo po prerokovaní veci odročené na 17. marec 2011;

-   pojednávanie   sa   17.   marca   2011   neuskutočnilo   na   žiadosť   o   jeho   odročenie právnym zástupcom odporcov, bolo odročené na 28. apríl 2011;

- pojednávanie 28. apríla 2011 bolo po prerokovaní veci odročené na 19. máj 2011;

- 27. apríla 2011 sťažovateľ čiastočne vzal žalobu späť;

- na pojednávaní 19. mája 2011 bol vyhlásený rozsudok č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011, ktorým okresný súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15.   júla 2008   sčasti   voči   odporcovi   v   3.   rade   ponechal   v   platnosti   a   sčasti   ho   zrušil a konanie zastavil;

- 3. júna 2011 podal sťažovateľ a odporcovia odvolanie;

-   16.   júna 2011   okresný   súd   zaslal   odvolania   na   vyjadrenie   účastníkom   konania a vyrubil súdny poplatok za odvolania;

- 15. júla 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach;

- 9. februára 2012 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok č. k. 13 CoZM 4/2011-178, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny;

- 16. februára 2012 nadobudol rozsudok okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19.   mája   2011   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   13   CoZM   4/2011-178 z 9. februára 2012 právoplatnosť;

- 6. júna 2012 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania;

- 20. novembra 2012 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie rozhodnutia o oprave chyby;

- 22. novembra 2012 krajský súd požiadal okresný súd o predloženie spisu, ktorý mu bol doručený 28. novembra 2012;

- 4. decembra 2012 krajský súd oznámil sťažovateľovi, že o jeho žiadosti o opravu chyby   rozhodne   najprv   okresný   súd   vo   vzťahu   k   zmenkovému   platobnému   rozkazu a rozsudku, ktorý vydal okresný súd, zároveň krajský súd prípisom spis vrátil okresnému súdu s tým, aby okresný súd rozhodol o oprave chyby v písaní v zmenkovom platobnom rozkaze a rozsudku okresného súdu;

- 20. decembra 2012 bol spis doručený okresnému súdu;

- 19. februára 2013 okresný súd požiadal o lustráciu osoby odporcu v 3. rade okresné riaditeľstvo   Policajného   zboru,   pokiaľ ide   o   dátum   jeho narodenia   a   číslo   občianskeho preukazu;

-   8.   marca   2013   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď,   z   ktorej   vyplýva,   že občiansky preukaz predložený odporcom v 3. rade na pojednávaní bol vydaný V. B., ktorý sa narodil 28. júla 1962;

- 29. mája 2013 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o oprave chyby;

- 22. augusta 2013 sťažovateľ opätovne urgoval vydanie rozhodnutia o oprave chyby;

- 4. októbra 2013 sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní;

- 25. októbra 2013 sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu;

-   21.   januára   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   CbZm   3/2010-210   opravil záhlavia zmenkového platobného rozkazu č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008, rozsudku okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 (a ďalších rozhodnutí) tak, že správny dátum narodenia odporcu v 3. rade je 28. júl 1962 [okresný súd vyhovenie návrhu sťažovateľa o opravu chyby v písaní odôvodnil tým, že aj keď sám sťažovateľ na návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a na podaniach adresovaných súdu uvádzal nesprávny dátum narodenia odporcu v 3. rade (20. júla 1962), správny dátum narodenia odporcu v 3. rade (28. júla 1962) bol uvedený na zmenke a okresný súd mal k dispozícii aj občiansky   preukaz   odporcu   v 3.   rade   na   pojednávaní   s   uvedením   správneho   údaja (potvrdené lustráciou v evidencii obyvateľov), v dôsledku čoho považuje údaj o dátume narodenia   odporcu   (20.   júla 1962)   uvádzaný v   rozhodnutiach   okresného súdu   za chybu v písaní.].

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť   vykonateľnosť   rozsudku   na   čas,   kým   opravné   uznesenie   nenadobudne právoplatnosť.

V prípade sťažovateľa považuje ústavný súd za významné, že vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn. 20 CbZm 3/2010 ústavný súd už nálezom č. k. IV. ÚS 450/2010-24 zo   17.   februára   2011   konštatoval   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (vo vzťahu k obdobiu do rozhodnutia ústavného   súdu)   a   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní   postupoval   bez   zbytočných prieťahov.

Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 16. decembra 2013 sa preto ústavný súd mohol zaoberať iba priebehom konania pred okresným súdom v období   po   17.   februári   2011   a   aj   to   iba   s   ohľadom   na   skutočnosť,   že   ani   napriek nadobudnutiu   právoplatnosti   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   20   CbZm   3/2010-139 z 19. mája   2011   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   13   CoZM   4/2011-178 z 9. februára 2012 v dôsledku následne podaného návrhu sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia   a   povinnosti   okresného   súdu   rozhodnúť   o   ňom,   nemožno   považovať   vec za skončenú.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Predmetom   namietaného   konania   bolo   rozhodovanie   o   návrhu   sťažovateľa na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 85 516 $ a následne rozhodovanie o návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   opravného   uznesenia.   Podľa   názoru   ústavného   súdu nemožno považovať vec sťažovateľa za právne zložitú, pričom doterajší priebeh konania nesignalizuje ani skutkovú zložitosť veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 20 CbZm 3/2010 nezistil také okolnosti, ktoré by mohol pripísať na ťarchu   sťažovateľa,   okrem   skutočnosti,   že   sám   sťažovateľ   v   návrhu   na   vydanie zmenkového platobného rozkazu (a jeho následných podaniach adresovaných súdu) uviedol nesprávny dátum narodenia odporcu v 3. rade, čo nesporne malo vplyv na rýchlosť konania.

3.   V   súvislosti   s   posudzovaním   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako   tak   môže   zapríčiniť   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).

Vo   vzťahu   k   rozhodovaniu   okresného   súdu   o   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie opravného uznesenia považuje ústavný súd za významnú aj tú skutočnosť, že priamo zákon (§ 164 OSP) ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu na opravu do 30 dní od jeho podania.

Vychádzajúc z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 CbZm 3/2010, ústavný súd konštatoval, že okresný súd v období od vydania nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 450/2010-24 zo 17. februára 2011 do vydania rozsudku č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 postupoval vo veci samej plynulo a rešpektoval príkaz ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Odlišná   je   však   situácia,   pokiaľ   ide   o   rozhodovanie   okresného   súdu   o   návrhu sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia, ktorý sťažovateľ doručil (krajskému súdu) 20. novembra   2012.   V   období   od   20.   decembra   2012   (vrátenie   spisu   okresnému   súdu s pokynom   krajského   súdu   rozhodnúť   o   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   opravného uznesenia) do 21. januára 2014 (vydanie opravného uznesenia č. k. 20 CbZm 3/2010-210 okresným súdom) vykonal okresný súd iba jediný úkon potrebný na rozhodnutie o návrhu sťažovateľa (19. februára 2013 súd požiadal o lustráciu osoby odporcu v 3. rade, ktorá mu bola doručená 8. marca 2013). Možno teda konštatovať, že v období od 8. marca 2013 do 21. januára 2014 bol okresný súd vo veci absolútne nečinný.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   neodôvodnenou   nečinnosťou okresného súdu v uvedenom období došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodnutia o sťažnosti bola vec už skončená (opravné uznesenie bolo vydané 21. januára 2014), ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu   iba   konštatovanie   porušenia   označeného   základného   práva   sťažovateľa za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € s poukazom   na   to,   že   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu   nemôže   viesť   exekúciu na vymoženie povinnosti uloženej odporcovi v 3. rade, hoci návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podal ešte 13. mája 2008, a preto sa dosiaľ objektívne nemôže domôcť svojho   práva.   Sťažovateľ   poukazoval   aj   na   to,   že   suma,   ktorá   je   predmetom   konania, predstavovala   jeho   celoživotné   úspory,   mala   prispieť   na   uspokojenie   jeho   základných životných potrieb aj s ohľadom na jeho blížiaci sa dôchodkový vek.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   zohľadnil   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania po nadobudnutí   právoplatnosti   nálezu   č.   k.   IV.   ÚS   450/2010-24   zo   17.   februára   2011 a charakter a intenzitu zbytočných prieťahov, ku ktorým v predmetnej veci došlo. Vzal do úvahy   aj   to,   že   už   prv   nálezom   č.   k.   IV.   ÚS   450/2010-24   zo   17.   februára   2011 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp.   zn.   20   CbZm   3/2010   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   a   sťažovateľovi   priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €. Ústavný súd neponechal nepovšimnuté ani to, že hoci priamo zákon (§ 164 OSP) ukladá okresnému súdu lehotu na rozhodnutie o návrhu na vydanie   opravného   uznesenia,   okresný   súd   vo   veci   sťažovateľa   túto   lehotu nerešpektoval. S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   1   500   €   sťažovateľovi   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním   advokátom   Mgr.   Lubomírom   Kadurom.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška“)   spolu v sume 275,94 €.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 10. septembra 2014