znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 158/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   B.   a J.   B.,   obidvaja   bytom   Š.,   vo   veci   namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3 Sžp 1/2012 z 3. apríla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. a J. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2013 doručená sťažnosť A. B. a J. B., obidvaja bytom Š. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 3 Sžp 1/2012 z 3. apríla 2012.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   na   Krajskom   súde   v Nitre   (ďalej   len „krajský   súd“)   žalobou   domáhali   preskúmania   zákonnosti   rozhodnutia   Krajského stavebného úradu v N., ktorým bolo potvrdené rozhodnutie mesta Š. sp. zn. 2009/8251-05-NE z 27. mája 2009, v konaní o povolení stavby... pre stavebníčku A. M. Krajský súd rozsudkom   č.   k.   11   S   93/2009-100   z 20. septembra   2011   ich   žalobu   zamietol.   Toto rozhodnutie   napadli   odvolaním,   o   ktorom   rozhodoval   najvyšší   súd,   ktorý   rozsudkom z 3. apríla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžp 1/2012 potvrdil napadnutý rozsudok. Toto rozhodnutie, ako aj celé správne konanie žalobcovia považujú za nezákonné, pretože neboli   skúmané   podmienky   a predpoklady   na   stavbu,   nezohľadňovali   sa   nimi   uvedené dôvody, prečo stavba nemá byť povolená, a neskúmalo sa ani to, či stavbou môžu byť porušené ich práva ako vlastníkov nehnuteľnosti. Navyše, neboli ani skúmané základné podmienky na umiestenie stavby a jej architektonický vzhľad. Tým došlo k porušeniu ich základných práv v rozsahu, ako ich označili, preto žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:„Rozsudkom   Najvyššieho   súdu   SR   zo   dňa   03.04.2012   číslo   3Sžp/1/2012   práva sťažovateľov A. B., bytom Š. a J. B., bytom Š. priznané Ústavou SR článok 19 ods. 1/, ods. 2/,   článok   20   ods.   1/,   ods.   2/,   ods.   3/,   ods.   5/   a   článok   46   ods.   1/   a   Európskym dohovorom pre ľudské práva a slobody článok 8 ods. 1/, ods. 2 a článok 13 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.04.2012 číslo 3 Sžp/1/2012 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľov,   že   rozsudkom   najvyššieho   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžp 1/2012 boli porušené nimi označené základné práva a slobody.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Zákon o ústavnom súde pritom   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (napr.   IV.   ÚS   14/03, I. ÚS 24/05).

Z obsahu podania vyplýva, že rozsudok najvyššieho súdu bol vyhlásený 3. apríla 2012. Sami sťažovatelia pripojili k sťažnosti ako prílohu iné uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sdo 20/2012 z 13. decembra 2012, ktorým bolo zamietnuté ich dovolanie proti rozsudku tohto súdu napadnuté sťažnosťou.

Z dôvodov rozhodnutia tohto súdu vyplýva, že rozhodnutie sp. zn. 3 Sžp 1/2012 z 3. apríla 2012 nadobudlo právoplatnosť 2. mája 2012. Ak sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu 18. februára 2013 (podaná na poštovú prepravu 13. februára 2013), stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože im lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu plynula už od 2. mája 2012.

Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013